‚Symbolická dráma‘, ktorá je pre nás hodnotná

BOLO by veľmi ťažké plne pochopiť význam určitých biblických pasáží, ak by ich neobjasňovali iné časti Biblie. Historické správy zaznamenané v Božom Slove sa môžu považovať iba za správy o určitých ľuďoch a udalostiach. Ale niektoré z týchto správ obsahujú hlbšie pravdy, ktoré nie sú hneď zjavné. Jedným príkladom je správa o dvoch ženách, ktoré žili v domácnosti patriarchu Abraháma. Apoštol Pavol nazval túto správu ‚symbolickou drámou‘. — Galaťanom 4:24.

Táto dráma si zaslúži našu pozornosť, lebo skutočnosti, ktoré predstavuje, majú veľký význam pre všetkých, ktorí túžia po požehnaní od Jehovu Boha. Skôr než preskúmame, prečo je to tak, pouvažujme o okolnostiach, ktoré podnietili Pavla odhaliť význam tejto drámy.

V prvom storočí existoval medzi kresťanmi v Galácii jeden problém. Niektorí ‚úzkostlivo zachovávali dni a mesiace a obdobia a roky‘ — veci, ktoré boli prikázané v mojžišovskom Zákone. Títo kresťania tvrdili, že poslušnosť Zákonu je pre veriacich nevyhnutná, ak majú mať Božiu priazeň. (Galaťanom 4:10; 5:2, 3) Ale Pavol vedel, že takéto dodržiavanie Zákona sa od kresťanov nevyžaduje. Aby to dokázal, odvolal sa na jednu správu, ktorá bola známa všetkým ľuďom židovského pôvodu.

Pavol pripomenul Galaťanom, že Abrahám, otec židovského národa, splodil Izmaela a Izáka. Toho prvého porodila slúžka Hagar a toho druhého slobodná žena Sára. Kresťania v Galácii, ktorí presadzovali poslušnosť mojžišovskému Zákonu, nepochybne poznali správu o Sáre, ktorá bola spočiatku neplodná a dala Abrahámovi svoju slúžku Hagar, aby mu porodila dieťa namiesto nej. Títo kresťania vedeli, že Hagar po tom, čo počala Izmaela, začala pohŕdať svojou paňou,  Sárou. Ale tak ako to Boh sľúbil, Sára vo svojej starobe napokon porodila Izáka. Neskôr Abrahám poslal Hagar a Izmaela preč, lebo Izmael zle zaobchádzal s Izákom. — 1. Mojžišova 16:1–4; 17:15–17; 21:1–14; Galaťanom 4:22, 23.

Dve ženy, dve zmluvy

Pavol vysvetlil jednotlivé prvky tejto ‚symbolickej drámy‘. „Tieto ženy znamenajú dve zmluvy,“ napísal, „jednu z vrchu Sinaj, ktorá vydáva deti do otroctva a ktorou je Hagar... Táto Hagar... zodpovedá dnešnému Jeruzalemu, lebo je so svojimi deťmi v otroctve.“ ​(Galaťanom 4:24, 25) Hagar predstavovala doslovný Izrael s jeho hlavným mestom Jeruzalemom. Židovský národ spájala s Jehovom zmluva Zákona, ktorá bola uvedená do platnosti pri vrchu Sinaj. Zmluva Zákona Izraelitom neustále pripomínala, že sú otrokmi hriechu a potrebujú vykúpenie. — Jeremiáš 31:31, 32; Rimanom 7:14–24.

Koho potom predstavovala ‚slobodná‘ Sára a jej syn Izák? Pavol naznačil, že Sára, tá „neplodná“, symbolizovala Božiu manželku, nebeskú časť Božej organizácie. Táto nebeská manželka bola neplodná v tom zmysle, že predtým než prišiel Ježiš, nemala na zemi žiadne „deti“ pomazané duchom. (Galaťanom 4:27; Izaiáš 54:1–6) Ale na Letnice 33 n. l. bol vyliaty svätý duch na skupinu mužov a žien, ktorí sa takýmto spôsobom narodili znovu ako deti tejto nebeskej ženy. Deti tejto organizácie boli prijaté za Božích synov a stali sa spoludedičmi s Ježišom Kristom na základe vzťahu vyplývajúceho z novej zmluvy. (Rimanom 8:15–17) Apoštol Pavol ako jedno z týchto detí mohol napísať: „Jeruzalem hore je slobodný, a on je našou matkou.“ — Galaťanom 4:26.

Deti týchto žien

Biblická správa uvádza, že Izmael prenasledoval Izáka. Podobne sa deti zotročeného Jeruzalema v prvom storočí n. l. posmievali deťom Jeruzalema hore a prenasledovali ich. „Rovnako ako vtedy ten, ktorý sa narodil podľa tela [Izmael], prenasledoval toho, ktorý sa narodil podľa ducha [Izáka], tak aj teraz,“ vysvetlil Pavol. (Galaťanom 4:29) Keď sa na zemi objavil Ježiš Kristus a začal hlásať  Kráľovstvo, židovskí náboženskí vodcovia sa správali tak, ako sa Hagarin syn Izmael správal k Abrahámovmu pravému dedičovi, Izákovi. Vysmievali sa Ježišovi Kristovi a prenasledovali ho, pričom sa zjavne považovali za Abrahámovho zákonitého dediča a Ježiša považovali za votrelca.

Ježiš krátko predtým než ho vládcovia prirodzeného Izraela vydali na smrť, povedal: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorí sú k nemu posielaní — ako často som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod svoje krídla! Ale vy ste nechceli. Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený.“ — Matúš 23:37, 38.

Inšpirovaný záznam udalostí z prvého storočia ukazuje, že synovia, ktorí vychádzali z telesného národa predstavovaného Hagar, neboli automaticky spoludedičmi s Ježišom. Židov, ktorí si pyšne namýšľali, že majú právo na toto dedičstvo na základe svojho pôvodu, Jehova zavrhol. Je pravda, že niektorí jednotlivci spomedzi prirodzených Izraelitov sa stali spoludedičmi s Kristom. Ale podmienkou na získanie tejto výsady bola ich viera v Ježiša, nie ich pôvod.

Totožnosť niektorých Kristových spoludedičov spomedzi prirodzených Židov sa stala zjavnou na Letnice 33 n. l. Časom Jehova pomazal ďalších za synov Jeruzalema hore.

Keď Pavol vysvetľoval túto „symbolickú drámu“, chcel tým poukázať na nadradenosť novej zmluvy nad zmluvou Zákona, ktorú sprostredkoval Mojžiš. Nikto nemohol získať Božiu priazeň skutkami mojžišovského Zákona, lebo všetci ľudia sú nedokonalí a Zákon len poukazoval na ich otroctvo hriechu. No ako Pavol vysvetlil, Ježiš prišiel, „aby vykúpením oslobodil tých pod zákonom“. (Galaťanom 4:4, 5) Viera v hodnotu Kristovej obete viedla k oslobodeniu od odsúdenia Zákonom. — Galaťanom 5:1–6.

V čom je pre nás hodnotná

Prečo by nás malo Pavlovo inšpirované vysvetlenie tejto drámy zaujímať? Jedným dôvodom je, že nám umožňuje lepšie pochopiť zmysel niektorých častí Písiem, ktoré by inak zostali nejasné. Toto vysvetlenie posilňuje našu dôveru v celistvosť a súlad Biblie. — 1. Tesaloničanom 2:13.

Navyše skutočnosti predstavované touto drámou sú dôležité pre naše budúce šťastie. Ak by neboli zjavení synovia Jeruzalema hore, našou jedinou vyhliadkou by bolo otroctvo hriechu a smrti. No pod láskyplným dohľadom Krista a ostatných spoludedičov Božieho sľubu daného Abrahámovi „sa budú určite žehnať všetky národy zeme“. (1. Mojžišova 22:18) To sa uskutoční, keď budú ľudia navždy oslobodení od následkov hriechu, od nedokonalosti, utrpenia a smrti. (Izaiáš 25:8, 9) To budú nádherné časy!

[Obrázok na strane 11]

Zmluva Zákona bola uvedená do platnosti pri vrchu Sinaj

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Obrázok na strane 12]

Aký význam má ‚symbolická dráma‘, o ktorej sa zmienil apoštol Pavol?