Spĺňať požiadavky na kresťanský krst

„Čo mi bráni, aby som bol pokrstený?“ — SKUTKY 8:36.

1, 2. Ako Filip nadviazal rozhovor s jedným etiópskym úradníkom a čo svedčí o tom, že tento úradník bol duchovným človekom?

ROK alebo dva po Ježišovej smrti istý vládny úradník cestoval z Jeruzalema smerom na juh. Práve bol na ceste, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy. Mal pred sebou únavnú, asi 1500-kilometrovú cestu na dvojkolesovom voze. Tento zbožný muž už prešiel celú túto vzdialenosť z Etiópie do Jeruzalema, aby uctieval Jehovu. Na dlhej spiatočnej ceste múdro využíval čas tým, že si čítal Božie Slovo — z čoho vidno, akú mal vieru. Jehova si všimol tohto úprimného muža a prostredníctvom anjela usmernil učeníka Filipa, aby mu zvestoval. — Skutky 8:26–28.

² Pre Filipa bolo ľahké nadviazať rozhovor, lebo tento etiópsky úradník si čítal nahlas, ako bolo v tých dňoch zvykom. Preto Filip mohol počuť, že číta zo zvitku Izaiáša. Filip vzbudil jeho záujem jednou jednoduchou otázkou: „Či aj rozumieš, čo čítaš?“ To viedlo k rozhovoru o Izaiášovi 53:7, 8. Potom mu Filip ‚oznámil dobré posolstvo o Ježišovi‘. — Skutky 8:29–35.

3, 4. a) Prečo Filip bez otáľania pokrstil Etiópčana? b) O akých otázkach budeme teraz uvažovať?

³ V priebehu krátkeho času tento Etiópčan pochopil Ježišovu úlohu v Božom predsavzatí i to, že je potrebné stať sa pokrsteným učeníkom Krista. „Čo mi bráni, aby som bol pokrstený?“ obrátil sa na Filipa, keď neďaleko zbadal vodu. Samozrejme, boli to mimoriadne okolnosti. Išlo o muža viery, ktorý už uctieval Boha ako židovský prozelyta. Pravdepodobne by dlho nemal ďalšiu možnosť dať sa pokrstiť. Čo je ešte dôležitejšie, tento muž chápal, čo od neho Boh vyžaduje, a bol  ochotný bez výhrad to spĺňať. Filip s radosťou vyhovel jeho prosbe a Etiópčan po krste „išiel ďalej svojou cestou a radoval sa“. Nepochybne sa stal nadšeným zvestovateľom dobrého posolstva vo svojej domovskej krajine. — Skutky 8:36–39.

⁴ Hoci by sa oddanosť a krst nemali brať na ľahkú váhu ani by sa tieto kroky nemali robiť unáhlene, príklad etiópskeho úradníka ukazuje, že boli prípady, keď niektorí jednotlivci boli pokrstení krátko po tom, čo počuli pravdu z Božieho Slova. * Preto je vhodné pouvažovať nad nasledujúcimi otázkami: Aká príprava by mala predchádzať krst? Do akej miery by mal zohrávať úlohu vek? Aký duchovný pokrok by mal byť zjavný u človeka, skôr než sa dá pokrstiť? A predovšetkým, prečo Jehova vyžaduje od svojich služobníkov, aby urobili tento krok?

Slávnostná zmluva

5, 6. a) Ako Boží ľud v minulosti reagoval na Jehovovu lásku? b) Z akého blízkeho vzťahu k Bohu sa môžeme tešiť, keď sa dáme pokrstiť?

⁵ Po tom, čo Jehova oslobodil Izraelitov z Egypta, ponúkol im, že sa môžu stať jeho „zvláštnym majetkom“, že ich bude milovať a chrániť a že budú jeho „svätým národom“. Ale na to, aby mohli dostať tieto požehnania, museli zareagovať na Božiu lásku konkrétnym spôsobom. To ľud aj urobil tým, že vyjadril súhlas so ‚všetkým, čo hovoril Jehova‘, a že s ním vstúpil do zmluvy. (2. Mojžišova 19:4–9) V prvom storočí Ježiš prikázal svojim nasledovníkom, aby robili učeníkov z ľudí všetkých národov, a tí, ktorí jeho učenie prijali, boli pokrstení. Dobrý vzťah k Bohu závisel od viery v Ježiša Krista, ktorá viedla ku krstu. — Matúš 28:19, 20; Skutky 2:38, 41.

⁶ Tieto biblické správy ukazujú, že Jehova žehná tých, ktorí mu dávajú slávnostný sľub, že mu budú slúžiť, a žijú podľa neho. Oddanosť a krst sú pre kresťanov nevyhnutnými krokmi, ktoré vedú k Jehovovmu požehnaniu. Sme rozhodnutí chodiť po Jehovových cestách a hľadať Jehovovo vedenie. (Žalm 48:14) A Jehova nás, obrazne povedané, berie za ruku a vedie nás po ceste, po ktorej máme chodiť. — Žalm 73:23; Izaiáš 30:21; 41:10, 13.

7. Prečo musí byť oddanosť a krst osobným rozhodnutím?

⁷ Motiváciou urobiť tieto kroky by mala byť naša láska k Jehovovi a túžba slúžiť mu. Nikto by sa nemal dať pokrstiť len preto, lebo mu niekto povie, že už študuje dosť dlho, alebo preto, že sa krstia jeho priatelia. Prirodzene, rodičia a iní zrelí kresťania môžu človeka povzbudzovať, aby uvažoval o oddanosti a krste. Apoštol Peter nabádal tých, ktorí si ho na Letnice vypočuli, ‚aby boli pokrstení‘. (Skutky 2:38) No oddanosť je osobná vec a tento krok nemôže nikto urobiť za nás. Rozhodnutie konať Božiu vôľu musí urobiť každý sám. — Žalm 40:8.

Náležitá príprava na krst

8, 9. a) Prečo je z biblického pohľadu neprijateľné krstiť novorodencov? b) Aký duchovný pokrok by malo dieťa alebo dospievajúci urobiť pred krstom?

⁸ Sú deti schopné zodpovedne sa rozhodnúť, že sa chcú oddať Bohu? V Biblii nie je stanovená veková hranica, kedy sa človek môže dať pokrstiť. No novorodenci sa určite nemohli stať veriacimi, nemohli prejaviť vieru ani sa oddať Bohu. (Skutky 8:12) O kresťanoch v prvom storočí historik Augustus Neander v knihe General History of the Christian Religion and Church (Všeobecné dejiny kresťanského náboženstva a cirkvi) uvádza: „Krst bol vykonávaný najprv iba v prípade dospelých, keďže ľudia boli  zvyknutí chápať krst a vieru ako úzko spojené veci.“

⁹ Niektoré deti si už pomerne skoro rozvinú istú mieru duchovnosti, zatiaľ čo iným to trvá dlhší čas. No rovnako ako je to u dospelých, skôr než sa dieťa alebo dospievajúci dá pokrstiť, mal by mať osobný vzťah k Jehovovi, dobré porozumenie základných biblických náuk a jasné pochopenie toho, čo znamená oddanosť.

10. Aké kroky musia predchádzať oddanosť a krst?

¹⁰ Ježiš dal svojim učeníkom pokyn, aby nových učili všetko, čo im prikázal. (Matúš 28:20) Teda noví potrebujú najprv získať presné poznanie pravdy, ktoré im umožní rozvinúť si vieru v Jehovu a v jeho Slovo. (Rimanom 10:17; 1. Timotejovi 2:4; Hebrejom 11:6) Potom, keď biblická pravda zapôsobí na srdce človeka, podnieti ho robiť pokánie a odvrátiť sa od predchádzajúceho spôsobu života. (Skutky 3:19) Nakoniec taký človek zatúži oddať sa Jehovovi a dať sa pokrstiť, ako prikázal Ježiš.

11. Prečo je dôležité už pred krstom sa pravidelne zúčastňovať na zvestovateľskej službe?

¹¹ Ďalším dôležitým krokom smerujúcim ku krstu je zapojiť sa do zvestovania dobrého posolstva o Kráľovstve. Je to hlavná činnosť, ktorou Jehova poveril svoj ľud v týchto posledných dňoch. (Matúš 24:14) Nepokrstení zvestovatelia tak môžu zažívať radosť, keď hovoria o svojej viere s druhými. Účasť na zvestovaní ich tiež vyzbrojuje, aby boli v tejto službe pravidelní a horliví aj po krste. — Rimanom 10:9, 10, 14, 15.

Bráni ti niečo dať sa pokrstiť?

12. Čo môže niektorým brániť dať sa pokrstiť?

¹² Niektorí sa možno zdráhajú dať sa pokrstiť preto, že nechcú prijať zodpovednosť, ktorú tento krok so sebou prináša. Uvedomujú si, že na to, aby spĺňali Jehovove normy, budú musieť urobiť vo svojom živote podstatné zmeny. Alebo sa možno obávajú, že po krste bude pre nich ťažké žiť podľa Božích požiadaviek. Niektorí môžu dokonca argumentovať slovami: „Čo ak raz urobím niečo zlé a budem vylúčený zo zboru?“

13. Čo niektorým v Ježišových dňoch bránilo stať sa Ježišovými nasledovníkmi?

¹³ V Ježišových dňoch niektorí dovolili, aby im osobné záujmy a rodinné putá zabránili stať sa Ježišovými učeníkmi. Jeden znalec Písma vyhlásil, že bude nasledovať Ježiša, kamkoľvek pôjde. Ale Ježiš poukázal na to, že mnohokrát nemal ani kde hlavu skloniť. Keď Ježiš vyzval ďalšieho spomedzi tých, čo ho počúvali, aby sa stal jeho nasledovníkom, tento muž odpovedal, že najprv musí ‚pochovať‘ otca. Pravdepodobne chcel radšej zostať doma a počkať, kým neumrie jeho otec, než nasledovať Ježiša a zaoberať sa touto rodinnou zodpovednosťou až potom, keď to bude nutné. A tretí človek povedal, že skôr než bude nasledovať Ježiša, musí sa ‚rozlúčiť‘ so svojou domácnosťou. Ježiš opísal takéto otáľanie ako ‚obzeranie sa naspäť‘. Preto sa zdá, že tí, ktorí chcú, si vždy nájdu výhovorku, prečo nemôžu prijať zodpovednosť kresťana. — Lukáš 9:57–62.

14. a) Ako zareagovali Peter, Andrej, Jakub a Ján, keď ich Ježiš vyzval, aby sa stali rybármi ľudí? b) Prečo by sme sa nemali zdráhať prijať Ježišovo jarmo?

 ¹⁴ V ostrom kontraste so spomenutými mužmi je príklad Petra, Andreja, Jakuba a Jána. Biblia uvádza, ako zareagovali, keď ich Ježiš vyzval, aby ho nasledovali a stali sa rybármi ľudí: „Ihneď zanechali siete a nasledovali ho.“ ​(Matúš 4:19–22) Vďaka tomu, že pohotovo urobili toto rozhodnutie, na vlastnej koži pocítili, aké pravdivé sú slová, ktoré im Ježiš neskôr povedal: „Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ ​(Matúš 11:29, 30) Hoci krst so sebou prináša jarmo zodpovednosti, Ježiš nás uisťuje, že toto jarmo je jemné a znesiteľné a že bude pre nás veľmi osviežujúce.

15. Ako príklad Mojžiša a Jeremiáša ukazuje, že sa môžeme spoľahnúť na podporu od Boha?

¹⁵ Samozrejme, je prirodzené, ak máme pocity nedostatočnosti. Aj Mojžiš a Jeremiáš sa spočiatku cítili nedostatoční na zvládnutie poverenia, ktoré dostali od Jehovu. (2. Mojžišova 3:11; Jeremiáš 1:6) Ako im Boh dodal istotu? „Dokážem, že som s tebou,“ povedal Mojžišovi. „Som s tebou, aby som ťa oslobodil,“ sľúbil Jeremiášovi. (2. Mojžišova 3:12; Jeremiáš 1:8) Aj my môžeme dôverovať, že Boh nás podporí. Láska k Bohu a dôvera v neho nám môže pomôcť prekonať pretrvávajúce pochybnosti o tom, či budeme schopní žiť v súlade so svojou oddanosťou. „V láske niet strachu,“ napísal apoštol Ján, „ale dokonalá láska vyháňa strach.“ ​(1. Jána 4:18) Malý chlapec sa možno bojí, keď musí ísť niekam sám, ale keď kráča s otcom, ktorý ho drží za ruku, cíti istotu. Podobne ak budeme Jehovovi dôverovať celým srdcom a kráčať s ním, on nám sľubuje, že ‚urovná naše chodníky‘. — Príslovia 3:5, 6.

Dôstojná udalosť

16. Prečo sa krst vykonáva úplným ponorením do vody?

¹⁶ Pred krstom je obyčajne prednesený biblický prejav objasňujúci význam kresťanského krstu. Na záver tohto prejavu sú uchádzači o krst vyzvaní, aby urobili verejné vyhlásenie o svojej viere tým, že odpovedia na dve otázky ku krstu. (Rimanom 10:10; pozri rámček na strane 22.) Uchádzači o krst sú potom v súlade so vzorom, ktorý dal sám Ježiš, ponorení do vody. Biblia ukazuje, že po tom, čo bol Ježiš pokrstený, „vyšiel  z vody“ alebo ‚vystúpil z vody‘. (Matúš 3:16; Marek 1:10) Je zjavné, že Ján Krstiteľ úplne ponoril Ježiša do vody. * Úplné ponorenie vhodne symbolizuje významnú zmenu, ktorú robíme vo svojom živote — obrazne zomierame vzhľadom na predchádzajúci spôsob života a začíname nový život zameraný na službu Bohu.

17. Ako môžu uchádzači o krst i pozorovatelia prispieť k tomu, aby táto udalosť prebehla dôstojne?

¹⁷ Krst je dôstojnou a zároveň radostnou udalosťou. Z Biblie možno usúdiť, že Ježiš sa modlil, keď ho Ján krstil v rieke Jordán. (Lukáš 3:21, 22) V súlade s týmto príkladom by sa uchádzači o krst aj dnes mali pri tejto udalosti správať dôstojne. A keďže Biblia nás nabáda, aby sme sa v každodennom živote obliekali cudne, o čo viac by sme mali dbať na túto radu v deň nášho krstu! (1. Timotejovi 2:9) Aj pozorovatelia by mali prejaviť patričnú úctu tým, že budú pozorne počúvať prejav ku krstu a pri sledovaní krstu dbať na usmernenia. — 1. Korinťanom 14:40.

Požehnania, z ktorých sa tešia pokrstení učeníci Ježiša

18, 19. Aké výsady a požehnania so sebou prináša krst?

¹⁸ Keď sa oddáme Bohu a dáme sa pokrstiť, stávame sa súčasťou jedinečnej rodiny. Prvým požehnaním je, že Jehova sa stáva naším Otcom a naším Priateľom. Pred krstom sme boli odcudzení Bohu; krstom sme sa s ním zmierili. (2. Korinťanom 5:19; Kolosanom 1:20) Prostredníctvom Kristovej obete sa približujeme k Bohu a on sa približuje k nám. (Jakub 4:8) Prorok Malachiáš opisuje, že Jehova venuje pozornosť a načúva tým, ktorí používajú a nosia jeho meno, a zaznamenáva ich mená do svojej pamätnej knihy. „Určite sa stanú mojimi,“ hovorí Boh, „a ja im prejavím súcit, ako muž prejavuje súcit svojmu synovi, ktorý mu slúži.“ — Malachiáš 3:16–18.

¹⁹ Vďaka krstu sa tiež stávame súčasťou celosvetového bratstva. Keď sa apoštol Peter pýtal, aké požehnania dostanú Kristovi učeníci za obete, ktoré priniesli, Ježiš sľúbil: „Každý, kto opustil domy alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo matku alebo deti alebo pozemky pre moje meno, dostane mnohonásobne viac a zdedí večný život.“ ​(Matúš 19:29) O niekoľko rokov Peter písal o ‚celom spoločenstve bratov na svete‘. Peter osobne zažil podporu a požehnania milujúceho bratstva a to isté môžeme zažiť aj my. — 1. Petra 2:17; 5:9.

20. Akú vzácnu nádej so sebou prináša krst?

²⁰ Okrem toho Ježiš naznačil, že tí, ktorí ho budú nasledovať, ‚zdedia večný život‘. Áno, oddanosť a krst so sebou prináša možnosť ‚chopiť sa skutočného života‘ — večného života v Božom novom svete. (1. Timotejovi 6:19) Aký lepší základ do budúcnosti by sme mohli budovať pre seba i pre svoju rodinu? Táto vzácna nádej nám umožní „chodiť v mene Jehovu, nášho Boha, na neurčitý čas, áno navždy“. — Micheáš 4:5.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Ako by sme mali reagovať na Jehovovu lásku a prečo?

• Aký duchovný pokrok by mal predchádzať krst?

• Prečo by sme nemali dovoliť, aby nám strach zo zlyhania alebo neochota prijať zodpovednosť zabránili dať sa pokrstiť?

• Z akých jedinečných požehnaní sa môžu tešiť pokrstení učeníci Ježiša Krista?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 26]

„Čo mi bráni, aby som bol pokrstený?“

[Obrázky na strane 29]

Krst je dôstojnou a zároveň radostnou udalosťou