Ako pôsobiť na srdce dieťaťa

BOLO vám už niekedy ľúto, keď ste videli, ako sa nejaké dieťa hrá na vojnu? Keďže násilie preniká do sveta zábavy, je to už bežný jav aj medzi malými deťmi. Ako by ste priviedli dieťa k tomu, aby sa hralo iné hry, a nie na vojnu? Waltraud, ktorá už dlho slúži v Afrike ako misionárka Jehovových svedkov, prišla na to, ako v tom pomôcť jednému chlapcovi.

V krajine, kde Waltraud bývala, vypukla vojna, a tak sa musela presťahovať do inej africkej krajiny. Tam začala viesť štúdium Biblie s matkou päťročného chlapčeka. Vždy, keď túto ženu navštívila, sa chlapček hrával s malou pištoľou z umelej hmoty. Bola to jeho jediná hračka. Waltraud nikdy nevidela, že by touto zbraňou mieril na nejaký terč, ale stále ju otváral a zatváral, akoby ju nabíjal.

Jedného dňa sa Waltraud chlapca opýtala: „Werner, vieš, prečo bývam v tejto krajine? Preto, lebo v krajine, kde som bývala predtým, bola vojna. Musela som utiecť pred nebezpečnými mužmi, ktorí strieľali do ľudí pištoľami, ktoré sa podobajú na túto tvoju. Myslíš si, že je takéto strieľanie správne?“

„Nie,“ odpovedal Werner smutne.

„Máš pravdu,“ povedala Waltraud. Potom sa ho opýtala: „Vieš, prečo chodím každý týždeň k tebe a k tvojej mamičke? Preto, lebo Jehovovi svedkovia chcú druhým pomôcť, aby mali pokojný vzťah k Bohu i k blížnym.“ So súhlasom Wernerovej matky mu Waltraud povedala: „Ak mi dáš túto pištoľ, odhodím ju a sľubujem ti, že dostaneš na hranie nákladné auto so štyrmi kolesami.“

Werner jej podal hračkársku pištoľ. O štyri týždne dostal novú hračku, na ktorú tak veľmi čakal — drevené nákladné auto. Prijal ho so širokým úsmevom na tvári.

Nachádzate si čas na rozhovor s deťmi a snažíte sa pôsobiť na ich srdce, aby sa samy rozhodli zbaviť hračiek, ktoré sú napodobeninami zbraní? Ak áno, potom im odovzdávate poučenie, z ktorého budú mať úžitok po celý život.