Lojálne slúžme Kristovi, nášmu Kráľovi

„Bolo mu dané panstvo a dôstojnosť a kráľovstvo, aby jemu slúžili všetky národy, národnostné skupiny a jazyky.“ — DANIEL 7:14.

1, 2. Z čoho vieme, že Kristus sa v roku 33 n. l. ešte plne neujal kráľovskej moci?

KTORÝ vládca by mohol položiť život za svojich poddaných a potom ho získať späť, aby vládol ako kráľ? Ktorý kráľ by mohol žiť na zemi, získať si dôveru a oddanosť svojich poddaných a potom vládnuť z nebies? Jediný, kto toto všetko — a nielen to — mohol urobiť, je Ježiš Kristus. (Lukáš 1:32, 33) Po tom, čo bol zabitý, vzkriesený a vystúpil do nebies, ho Boh na Letnice roku 33 n. l. „urobil... hlavou nad všetkým v zbore“. (Efezanom 1:20–22; Skutky 2:32–36) Tak Kristus začal vládnuť, hoci v obmedzenom rozsahu. Jeho prvými poddanými boli kresťania pomazaní duchom, ktorí tvorili duchovný Izrael, ‚Boží Izrael‘. — Galaťanom 6:16; Kolosanom 1:13.

² Takmer 30 rokov po Letniciach roku 33 n. l. apoštol Pavol potvrdil, že Kristus sa ešte plne neujal kráľovskej moci, ale že je „po Božej pravici a odvtedy čaká, dokiaľ mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnož pod nohy“. (Hebrejom 10:12, 13) Na sklonku prvého storočia n. l. nahliadol zostarnutý apoštol Ján do budúcnosti prostredníctvom videnia, v ktorom videl Zvrchovaného Pána celého vesmíru, Jehovu, ako dosadzuje Ježiša Krista za Kráľa práve zrodeného nebeského Kráľovstva. (Zjavenie 11:15; 12:1–5) Keď sa pozeráme späť do minulosti, môžeme vidieť presvedčivé dôkazy, že Kristus začal vládnuť ako mesiášsky Kráľ v nebesiach v roku 1914. *

3. a) Akú novú črtu nadobudlo dobré posolstvo o Kráľovstve v roku 1914? b) Aké otázky si môžeme položiť?

³ Áno, v roku 1914 nadobudlo dobré posolstvo o Kráľovstve strhujúcu novú črtu. Kristus odvtedy aktívne vládne ako Kráľ Božieho nebeského Kráľovstva, aj keď „uprostred svojich nepriateľov“. (Žalm 110:1, 2; Matúš 24:14; Zjavenie 12:7–12) Navyše, po celej zemi sa mu ochotne podriaďujú jeho lojálni poddaní a dávajú to najavo tým, že sa zúčastňujú na celosvetovom biblickom vzdelávacom programe, ktorý nemá v ľudských dejinách obdobu. (Daniel 7:13, 14; Matúš 28:18) Kresťania pomazaní duchom, „synovia kráľovstva“, slúžia ako ‚vyslanci zastupujúci Krista‘. Lojálne ich podporuje rastúci zástup Kristových ‚iných oviec‘, ktorí sú poslami Božieho Kráľovstva. (Matúš 13:38; 2. Korinťanom 5:20; Ján 10:16) Ale mali by sme preskúmať, či naozaj uznávame Kristovu autoritu ako jednotlivci. Sme mu neochvejne oddaní? Ako môžeme prejaviť svoju lojálnosť  Kráľovi, ktorý vládne z nebies? Najprv však pouvažujme o dôvodoch, prečo máme byť lojálni Kristovi.

Kráľ, ktorý si získava oddanosť svojich poddaných

4. Čo Ježiš dosiahol ako budúci Kráľ počas svojej pozemskej služby?

⁴ Kristovi sme oddaní preto, že sme vďační za to, čo urobil, a ceníme si jeho výnimočné vlastnosti, a to nás podnecuje k lojálnosti. (1. Petra 1:8) Keď bol Ježiš ako budúci Kráľ na zemi, v malom ukázal, čo ako vládnuci Kráľ urobí na celej zemi v Božom stanovenom čase. Sýtil hladných. Uzdravoval chorých, slepých, hluchých, nemých a inak postihnutých. Dokonca priviedol niekoľko mŕtvych späť k životu. (Matúš 15:30, 31; Lukáš 7:11–16; Ján 6:5–13) Z Ježišovho pozemského života môžeme spoznať jeho vlastnosti, ktoré bude prejavovať v budúcnosti ako Vládca nad zemou — najmä jeho obetavú lásku. (Marek 1:40–45) Napoleon Bonaparte údajne povedal: „Alexander, Cézar, Karol Veľký a ja sám sme založili ríše. Ale na základe čoho sme vykonali svoje veľké skutky? Na základe sily. Jedine Ježiš Kristus založil svoje Kráľovstvo na láske a i dnes by za neho zomreli milióny ľudí.“

5. Prečo bola Ježišova osobnosť taká príťažlivá?

⁵ Keďže Ježiš bol mierny a pokorný v srdci, ľudí, ktorí boli preťažení rôznymi ťažkosťami a bremenami, občerstvovalo jeho budujúce učenie a láskavá osobnosť. (Matúš 11:28–30) Aj deti sa pri ňom cítili dobre. Pokorní, vnímaví muži sa pohotovo stali jeho učeníkmi. (Matúš 4:18–22; Marek 10:13–16) Ohľaduplným a taktným správaním si získal oddanosť mnohých bohabojných žien. Niektoré z nich venovali svoj čas, úsilie a hmotný majetok, aby sa oňho starali, keď vykonával svoju službu. — Lukáš 8:1–3.

6. Aké nežné city odhalil Ježiš, keď zomrel Lazar?

⁶ Kristus odhalil niektoré zo svojich najnežnejších citov, keď zomrel jeho milovaný priateľ Lazar. Bolesť, ktorú pociťovala Mária a Marta, sa ho dotkla natoľko, že nedokázal potlačiť bolestný vzdych a „vyhŕkli [mu] slzy“. „Znepokojil sa“ — bol rozrušený, cítil veľkú bolesť a ľútosť —, hoci vedel, že onedlho privedie Lazara späť k životu. Potom, pohnutý láskou a súcitom, uplatnil právomoc, ktorú mu dal Boh, a vzkriesil Lazara z mŕtvych. — Ján 11:11–15, 33–35, 38–44.

7. Prečo si Ježiš zaslúži, aby sme mu boli lojálni? (Pozri aj rámček na strane 31.)

⁷ Ježišova veľká láska k tomu, čo je správne, a jeho odpor k pokrytectvu a zlu v nás budí hlbokú úctu. Ježiš dvakrát odvážne zasiahol, aby vyhnal z chrámu chamtivých obchodníkov. (Matúš 21:12, 13; Ján 2:14–17) Navyše, ako pozemský človek zažil najrôznejšie nepriaznivé okolnosti, a tak na vlastnej koži pocítil ťažkosti, s ktorými zápasíme aj my. (Hebrejom 5:7–9) Ježiš tiež vedel, aké je to byť obeťou nenávisti a nespravodlivosti. (Ján 5:15–18; 11:53, 54; 18:38–19:16) Napokon odvážne podstúpil násilnú smrť, aby splnil vôľu svojho Otca a dal svojim poddaným večný život. (Ján 3:16) Nepodnecujú ťa takéto Kristove vlastnosti, aby si mu ďalej lojálne slúžil? (Hebrejom 13:8; Zjavenie 5:6–10) Ale ako sa človek môže stať poddaným tohto Kráľa, Krista?

Ako sa môžeme stať poddanými

8. Čo sa vyžaduje od Kristových poddaných?

⁸ Zamysli sa nad týmto príkladom: Keď sa niekto chce stať občanom inej krajiny, zvyčajne musí spĺňať určité základné podmienky. Od budúceho občana sa možno vyžaduje, aby mal dobrú povesť a spĺňal určité zdravotné kritériá. Podobne aj Kristovi poddaní musia spĺňať vysoké kritériá morálky a dobrého duchovného zdravia. — 1. Korinťanom 6:9–11; Galaťanom 5:19–23.

9. Ako môžeme dokazovať, že sme lojálni Kristovi?

⁹ Ježiš Kristus tiež právom vyžaduje od svojich poddaných lojálnosť voči nemu samému a voči jeho Kráľovstvu. Jeho poddaní dokazujú  lojálnosť tak, že žijú v súlade s tým, čo učil, keď bol na zemi ako budúci Kráľ. Napríklad kladú záujmy Kráľovstva a Božiu vôľu pred úsilie o hmotné veci. (Matúš 6:31–34) Svedomito sa tiež snažia napodobňovať Kristovu osobnosť aj za tých najnáročnejších okolností. (1. Petra 2:21–23) Kristovi poddaní okrem toho napodobňujú jeho príklad tak, že iniciatívne robia dobro druhým. — Matúš 7:12; Ján 13:3–17.

10. Ako sa prejavuje lojálnosť Kristovi a) v rodine a b) v zbore?

¹⁰ Ježišovi prejavujú jeho nasledovníci lojálnosť aj tak, že odrážajú jeho vlastnosti v rodine. Napríklad manželia prejavujú lojálnosť svojmu nebeskému Kráľovi v tom, že s manželkou a deťmi zaobchádzajú Kristovým spôsobom. (Efezanom 5:25, 28–30; 6:4; 1. Petra 3:7) Manželky dokazujú lojálnosť Kristovi cudným správaním a tým, že prejavujú „tichého a mierneho ducha“. (1. Petra 3:1–4; Efezanom 5:22–24) Deti sú lojálne Kristovi, keď napodobňujú jeho poslušnosť. Ježiš sa v detstve podriaďoval svojim rodičom, hoci boli nedokonalí. (Lukáš 2:51, 52; Efezanom 6:1) Kristovi poddaní sa lojálne usilujú napodobňovať ho v prejavovaní súcitu, bratskej lásky a nežnej náklonnosti. Snažia sa byť ako on, mať ‚pokoru mysle, neodplácať urážku urážkou či nadávanie nadávaním‘. — 1. Petra 3:8, 9; 1. Korinťanom 11:1.

Poddaní, ktorí dodržiavajú zákony

11. Akým zákonom sa podriaďujú Kristovi poddaní?

¹¹ Tak ako budúci občania nejakej krajiny dodržiavajú jej zákony, Kristovi poddaní sa podriaďujú ‚Kristovmu zákonu‘, keď uvádzajú svoj život do súladu so všetkým, čo Ježiš učil a prikázal. (Galaťanom 6:2) Predovšetkým lojálne žijú podľa ‚kráľovského zákona‘ lásky. (Jakub 2:8) Čo si tieto zákony od nás vyžadujú?

12, 13. Ako sa lojálne podriaďujeme ‚Kristovmu zákonu‘?

¹² Kristovi poddaní nie sú dokonalí a robia chyby. (Rimanom 3:23) Preto si stále musia pestovať ‚nepokryteckú bratskú náklonnosť‘, aby sa ‚milovali navzájom vrúcne zo srdca‘. (1. Petra 1:22) „Ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť“, kresťania lojálne uplatňujú Kristov zákon, keď ‚sa navzájom znášajú a ochotne si vzájomne odpúšťajú‘. Keď poslúchajú tento zákon, je pre nich ľahšie prehliadať nedokonalosti druhých a nachádzať dôvody, prečo sa navzájom milovať. Nie si vďačný za to, že si v spojení s ľuďmi, ktorí sa lojálne podriaďujú nášmu láskavému Kráľovi, a preto si obliekajú lásku, ‚dokonalé puto jednoty‘? — Kolosanom 3:13, 14.

 ¹³ Navyše, Ježiš vysvetlil, že jeho láska, ktorú máme napodobňovať, je viac než láska, ktorú si ľudia bežne prejavujú. (Ján 13:34, 35) Ak milujeme len tých, ktorí milujú nás, nerobíme nič „mimoriadne“. Naša láska je vtedy neúplná a nedostatočná. Ježiš nás nabádal, aby sme napodobňovali lásku jeho Otca tak, že budeme mať zásadovú lásku i k nepriateľom, ktorí nás nenávidia a prenasledujú. (Matúš 5:46–48) Taká láska podnecuje poddaných Kráľovstva, aby lojálne vytrvali aj v plnení si svojej hlavnej úlohy. Akej?

Skúška lojálnosti

14. Prečo je zvestovateľské dielo také dôležité?

¹⁴ Poddaní Božieho Kráľovstva majú dnes významnú úlohu ‚dôkladne svedčiť o Božom kráľovstve‘. (Skutky 28:23) Je to dôležité, pretože mesiášske Kráľovstvo obháji Jehovovo právo vládnuť nad všetkým. (1. Korinťanom 15:24–28) Keď zvestujeme dobré posolstvo, naši poslucháči majú príležitosť stať sa poddanými Božieho Kráľovstva. Okrem toho spôsob, akým ľudia na toto posolstvo reagujú, slúži ako kritérium, podľa ktorého môže Kráľ, Kristus, súdiť ľudstvo. (Matúš 24:14; 2. Tesaloničanom 1:6–10) Svoju lojálnosť Kristovi preto dokazujeme hlavne tak, že poslúchame jeho príkaz hovoriť druhým o Kráľovstve. — Matúš 28:18–20.

15. Prečo je lojálnosť kresťanov skúšaná?

¹⁵ Pravdaže, Satan odporuje zvestovateľskému dielu všetkými dostupnými spôsobmi a ľudskí vládcovia neuznávajú autoritu, ktorú Kristus dostal od Boha. (Žalm 2:1–3, 6–8) Preto Ježiš svojich učeníkov varoval: „Otrok nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás.“ ​(Ján 15:20) Kristovi nasledovníci sú teda zapojení do duchovného boja, v ktorom je ich lojálnosť skúšaná. — 2. Korinťanom 10:3–5; Efezanom 6:10–12.

16. Ako poddaní Kráľovstva splácajú „Božie veci Bohu“?

¹⁶ Napriek tomu sú poddaní Božieho Kráľovstva naďalej lojálni svojmu neviditeľnému Kráľovi a pritom nie sú neúctiví voči ľudským vrchnostiam. (Títovi 3:1, 2) Ježiš nariadil: „Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ ​(Marek 12:13–17) Kristovi poddaní preto dodržiavajú vládne zákony, ktoré nie sú v rozpore s Božími zákonmi. (Rimanom 13:1–7) No keď židovský najvyšší súd išiel proti Božím zákonom a nariadil Ježišovým učeníkom, aby prestali zvestovať, učeníci taktne, ale pevne povedali, že musia „ako vládcu... viac poslúchať Boha ako ľudí“. — Skutky 1:8; 5:27–32.

17. Prečo môžeme odvážne čeliť skúškam lojálnosti?

¹⁷ Iste, keď Kristovi poddaní zažívajú prenasledovanie, potrebujú veľa odvahy, aby zostali lojálni svojmu Kráľovi. No Ježiš povedal: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne. Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach.“ ​(Matúš 5:11, 12) Raní Kristovi nasledovníci zažili pravdivosť týchto slov. I keď boli zbičovaní za to, že pokračujú v hlásaní Kráľovstva, radovali sa, „že boli uznaní za hodných byť zneuctení pre jeho meno. A každý deň bez prestania ďalej vyučovali v chráme a z domu do domu a oznamovali dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi.“ ​(Skutky 5:41, 42) Aj ty si zaslúžiš pochvalu, keď prejavuješ rovnakého ducha lojálnosti napriek ťažkostiam, chorobám, odporu či strate blízkeho človeka. — Rimanom 5:3–5; Hebrejom 13:6.

18. Čo vyplýva zo slov, ktoré Ježiš povedal Pontskému Pilátovi?

 ¹⁸ Keď ešte Ježiš nebol dosadený na trón, povedal rímskemu miestodržiteľovi Pontskému Pilátovi: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ ​(Ján 18:36) Preto poddaní nebeského Kráľovstva proti nikomu nepozdvihnú zbraň ani nikomu nenadŕžajú v žiadnom ľudskom konflikte. Sú lojálni ‚Kniežaťu pokoja‘ a zostávajú úplne neutrálni v záležitostiach, ktoré rozdeľujú tento svet. — Izaiáš 2:2–4; 9:6, 7.

Lojálni poddaní získavajú večnú odmenu

19. Prečo sa môžu Kristovi poddaní pozerať do budúcnosti s dôverou?

¹⁹ Lojálni poddaní Krista, ‚Kráľa kráľov‘, sa pozerajú do budúcnosti s dôverou. Túžobne očakávajú jeho bezprostredný prejav nadľudskej kráľovskej moci. (Zjavenie 19:11–20:3; Matúš 24:30) Ostatok lojálnych ‚synov kráľovstva‘ pomazaných duchom sa teší na vzácne dedičstvo, ktoré dostanú ako králi s Kristom v nebi. (Matúš 13:38; Lukáš 12:32) Kristove lojálne „iné ovce“ dychtivo čakajú na vyhlásenie svojho Kráľa, ktorým im vyjadrí schválenie: „Poďte, vy požehnaní od môjho Otca, dedične sa ujmite [Raja, pozemskej časti] kráľovstva pripraveného pre vás od založenia sveta.“ ​(Ján 10:16; Matúš 25:34) Kiež sú preto všetci poddaní Kráľovstva odhodlaní naďalej lojálne slúžiť Kristovi, svojmu Kráľovi!

[Poznámka pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Prečo si Kristus zaslúži našu lojálnosť?

• Ako prejavujú Kristovi poddaní svoju lojálnosť voči nemu?

• Prečo chceme byť lojálni Kristovi, nášmu Kráľovi?

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 31]

ĎALŠIE VÝNIMOČNÉ VLASTNOSTI KRISTA

Nestrannosť — Ján 4:7–30.

Súcit — Matúš 9:35–38; 12:18–21; Marek 6:30–34.

Obetavá láska — Ján 13:1; 15:12–15.

Lojálnosť — Matúš 4:1–11; 28:20; Marek 11:15–18.

Empatia — Marek 7:32–35; Lukáš 7:11–15; Hebrejom 4:15, 16.

Rozumnosť — Matúš 15:21–28.

[Obrázok na strane 29]

Keď si navzájom prejavujeme lásku, lojálne poslúchame „Kristov zákon“

[Obrázky na strane 31]

Podnecujú ťa Kristove vlastnosti, aby si mu lojálne slúžil?