Napodobňujme Ježišov príklad a prejavujme záujem o chudobných

PROBLÉM chudoby a útlaku je takmer taký starý ako ľudstvo samo. Hoci Boží Zákon daný Izraelu chránil chudobných a zmierňoval ich utrpenie, tento Zákon bol často porušovaný. (Ámos 2:6) Prorok Ezechiel odsúdil spôsob, akým sa zaobchádzalo s chudobnými. Povedal: „Ľud krajiny vykonával úkladný plán klamania a uchmatli lúpežou, a kruto zaobchádzali so strápeným a chudobným, a bez práva klamali cudzieho usadlíka.“ — Ezechiel 22:29.

Situácia nebola iná ani v čase, keď bol na zemi Ježiš. Náboženskí vodcovia neprejavovali žiadny záujem o chudobných a núdznych. Títo náboženskí vodcovia boli opísaní ako tí, ktorí „milovali peniaze“ a ‚pohlcovali domy vdov‘ a ktorým viac záležalo na dodržiavaní ich tradícií než na tom, aby bolo postarané o zostarnutých a chudobných. (Lukáš 16:14; 20:47; Matúš 15:5, 6) Je zaujímavé, že v Ježišovom podobenstve o milosrdnom Samaritánovi kňaz a Lévita obišli zraneného muža po náprotivnej strane cesty namiesto toho, aby išli k nemu a pomohli mu. — Lukáš 10:30–37.

Ježiš prejavoval záujem o chudobných

Evanjeliá, ktoré sú správami o Ježišovom živote, ukazujú, že Ježiš plne chápal, aké ťažkosti  majú chudobní, a bol veľmi vnímavý na ich potreby. Hoci predtým žil Ježiš v nebi, vzdal sa sám seba, prijal ľudskú podobu a ‚stal sa chudobným kvôli nám‘. (2. Korinťanom 8:9) Keď videl zástupy, „bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. (Matúš 9:36) Správa o chudobnej vdove ukazuje, že na Ježiša neurobili dojem veľké dary bohatých, ktorí dávali „zo svojho prebytku“, ale drobný príspevok chudobnej vdovy. To, čo urobila, zapôsobilo na jeho srdce, pretože „vhodila zo svojho nedostatku všetky prostriedky na živobytie, ktoré mala“. — Lukáš 21:4.

Ježiš nielenže mal súcit s chudobnými, ale sa aj osobne zaujímal o ich potreby. Ježiš a jeho apoštoli mali spoločné peniaze, z ktorých dávali núdznym Izraelitom. (Matúš 26:6–9; Ján 12:5–8; 13:29) Ježiš viedol tých, ktorí chceli byť jeho nasledovníkmi, k tomu, aby si uvedomovali svoju zodpovednosť pomáhať núdznym. Jednému mladému bohatému vládcovi povedal: „Predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným, a budeš mať poklad v nebesiach; poď a buď mojím nasledovníkom.“ Zo skutočnosti, že tento muž nebol ochotný vzdať sa svojho majetku, bolo zjavné, že mal väčšiu lásku k bohatstvu než k Bohu a k blížnemu. Teda nemal vlastnosti potrebné na to, aby sa stal Ježišovým učeníkom. — Lukáš 18:22, 23.

Kristovi nasledovníci sa zaujímajú o chudobných

Po Ježišovej smrti apoštoli i ďalší Kristovi nasledovníci stále prejavovali záujem o chudobných, ktorých mali medzi sebou. Asi okolo roku 49 n. l. sa apoštol Pavol stretol s Jakubom, Petrom a Jánom a rozprávali sa o poverení, ktoré Pavol dostal od Pána Ježiša v súvislosti so zvestovaním dobrého posolstva. Dohodli sa, že Pavol a Barnabáš pôjdu k „národom“ a pri zvestovaní sa zamerajú na pohanov. Jakub a jeho spoločníci Pavla a Barnabáša nabádali, aby ‚pamätali na chudobných‘. A práve to sa Pavol „horlivo usiloval robiť“. — Galaťanom 2:7–10.

Za vlády cézara Claudia postihol rôzne časti Rímskej ríše krutý hlad. Preto sa kresťania v Antiochii „rozhodli, že každý z nich podľa svojej možnosti pošle podporu, aby poslúžila bratom bývajúcim v Judei; a toto aj urobili, pošlúc to starším prostredníctvom Barnabáša a Saula“. — Skutky 11:28–30.

Aj dnes si praví kresťania uvedomujú, že Ježišovi nasledovníci musia prejavovať záujem o chudobných a núdznych, zvlášť ak sú nimi spoluveriaci. (Galaťanom 6:10) Preto prejavujú skutočný záujem o to, čo v hmotnom ohľade potrebujú. Napríklad roku 1998 postihlo veľké územie severovýchodnej časti Brazílie obrovské sucho. Následkom tohto sucha bola zničená úroda ryže, fazule a kukurice, čo viedlo k veľkému hladu — najhoršiemu za 15 rokov. Na niektorých miestach bol aj nedostatok pitnej vody. Jehovovi svedkovia v iných častiach tejto krajiny okamžite zorganizovali výbory na poskytovanie materiálnej pomoci a tie v priebehu krátkeho času zhromaždili tony potravín a zaplatili za ich dopravu.

 Svedkovia, ktorí prispeli na túto humanitárnu pomoc, napísali: „Sme veľmi šťastní, že sme mohli pomôcť našim bratom, najmä preto, lebo sme si istí, že sme rozradostnili Jehovovo srdce. Nikdy nezabúdame na slová z Jakuba 2:15, 16.“ V týchto biblických veršoch sa píše: „Ak sú brat alebo sestra nahí a majú nedostatok jedla na ten deň, a niekto z vás im povie: ‚Choďte v pokoji, zohrejte sa a dobre sa najedzte,‘ ale nedáte im čo potrebujú pre telo, aký je z toho úžitok?“

V jednom zbore Jehovových svedkov v meste São Paulo je skromná a horlivá svedkyňa, ktorá je chudobná a často len tak-tak vyjde s peniazmi. Hovorí: „Hoci žijem v chudobe, biblické posolstvo dáva môjmu životu skutočný zmysel. Neviem, čo by so mnou bolo, keby mi nepomáhali moji bratia a sestry.“ Pred nejakým časom táto usilovná kresťanka potrebovala operáciu, ale nemala dosť peňazí na jej zaplatenie. Duchovní bratia a sestry v zbore boli v tomto prípade schopní zaplatiť za operáciu. Praví kresťania na celom svete poskytujú pomoc spoluveriacim v núdzi.

Je však zjavné, že bez ohľadu na to, aké povzbudzujúce sú tieto skúsenosti, takéto úprimné úsilie pomôcť neodstráni chudobu. Ani mocné vlády a veľké medzinárodné humanitárne organizácie nedokázali odstrániť problém chudoby starý celé stáročia, aj keď dosiahli určité úspechy. Preto vzniká otázka, aké bude konečné riešenie problému chudoby a ďalších problémov, ktoré postihujú ľudstvo.

Biblické učenie pomáha natrvalo

Správy v evanjeliách sa zmieňujú o tom, že Ježiš mal vo zvyku konať dobré skutky v prospech ľudí, ktorí boli chudobní alebo mali iné potreby. (Matúš 14:14–21) Ale aká činnosť bola u neho na prvom mieste? Pri jednej príležitosti po tom, čo strávil istý čas tým, že pomáhal núdznym, povedal svojim učeníkom: „Poďme niekde inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam zvestoval.“ Prečo Ježiš prerušil svoju činnosť v prospech chorých a chudobných, aby pokračoval vo zvestovaní? Vysvetlil to slovami: „Kvôli tomu som prišiel.“ ​(Marek 1:38, 39; Lukáš 4:43) Aj keď konanie dobrých skutkov v prospech ľudí v núdzi bolo pre Ježiša dôležité, jeho prvoradým cieľom bolo zvestovať o Božom Kráľovstve. — Marek 1:14.

Keďže Biblia nabáda kresťanov, aby „verne nasledovali [Ježišove] šľapaje“, kresťania dnes majú jasné vedenie, pokiaľ ide o stanovenie si priorít v úsilí pomáhať druhým. (1. Petra 2:21) Podobne ako Ježiš, aj oni pomáhajú ľuďom v núdzi. No rovnako ako Ježiš za prvoradé považujú dielo zvestovania a vyučovania o Božom Kráľovstve. (Matúš 5:14–16; 24:14; 28:19, 20) Ale prečo by sa zvestovanie posolstva, ktoré sa nachádza v Božom Slove, malo považovať za dôležitejšie než iné formy pomoci?

Skúsenosti ľudí z celého sveta ukazujú, že keď ľudia pochopia praktické biblické rady a držia sa ich, pomáha im to vyrovnávať sa s každodennými problémami, ktoré život prináša,  vrátane chudoby. Navyše biblické posolstvo o Božom Kráľovstve, ktoré dnes zvestujú Jehovovi svedkovia, dáva ľuďom nádej do budúcnosti — nádej, ktorá dáva životu zmysel, a to aj za tých najťažších okolností. (1. Timotejovi 4:8) O akej nádeji hovoríme?

Božie Slovo nás v súvislosti s našou budúcnosťou uisťuje: „Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa [Božieho] sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ ​(2. Petra 3:13) Keď Biblia hovorí o ‚zemi‘, niekedy sa to vzťahuje na ľudí, ktorí na zemi žijú. (1. Mojžišova 11:1) A tak spravodlivá „nová zem“, ktorá je tu sľúbená, je spoločnosť ľudí, ktorí majú Božie schválenie. Božie Slovo okrem toho sľubuje, že pod vládou Krista dostanú ľudia, ktorí získajú Božie schválenie, dar večného života a budú žiť uspokojujúcim životom v pozemskom raji. (Marek 10:30) Takúto nádhernú budúcnosť môžu zažiť všetci, aj chudobní. Na tejto ‚novej zemi‘ bude problém chudoby navždy vyriešený.

[Rámček/obrázok na strane 7]

AKO JEŽIŠ „OSLOBODÍ CHUDOBNÉHO“? — Žalm 72:12

SPRAVODLIVOSŤ: „Nech súdi utrápených z ľudu, nech zachraňuje synov chudobného a nech drví toho, kto klame.“ ​(Žalm 72:4) Keď bude nad zemou vládnuť Kristus, bude tu spravodlivosť pre všetkých. Nebude tu miesta pre korupciu, ktorá vedie k chudobe mnohých krajín, ktoré by inak mohli byť bohaté.

POKOJ A MIER: „V jeho dňoch bude pučať spravodlivý a hojnosť pokoja, kým nepominie mesiac.“ ​(Žalm 72:7) Chudoba vo svete je v značnej miere zapríčinená konfliktmi a vojnami. Kristus nastolí na zemi dokonalý mier, a tak odstráni jednu z hlavných príčin chudoby.

SÚCIT: „Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni. Z útlaku a násilia vykúpi ich duše a ich krv bude v jeho očiach drahocenná.“ ​(Žalm 72:12–14) Ľudia s nízkym spoločenským postavením, chudobní a utláčaní budú súčasťou šťastnej ľudskej rodiny, zjednotenej pod vládou Kráľa Ježiša Krista.

PROSPERITA: „Na zemi bude hojnosť obilia.“ ​(Žalm 72:16) Pod vládou Krista sa ľudia budú tešiť z materiálnej prosperity a hojnosti. Nebudú trpieť hladom a nedostatkom potravín, čo je dnes častou príčinou chudoby.

[Obrázok na stranách 4, 5]

Ježiš sa osobne zaujímal o potreby chudobných

[Obrázok na strane 6]

Biblické posolstvo prináša pravú nádej