„Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí“

„Boj patrí Jehovovi“

NA OPAČNÝCH stranách jedného údolia stoja proti sebe dve znepriatelené armády. Už 40 dní musia muži Izraela počúvať výhražné slová Goliáta, popredného bojovníka Filištíncov, a prežívajú obrovský strach. — 1. Samuelova 17:1–4, 16.

Goliát silným hlasom podpichuje Izraelitov slovami: „Vyvoľte si muža, a nech zíde ku mne. Ak bude schopný bojovať so mnou a zrazí ma, potom sa staneme vašimi sluhami. Ale ak ho sám premôžem a zrazím ho, vy sa stanete našimi sluhami a budete nám slúžiť... Ja sám v tento deň podpichujem izraelské bojové línie. Dajte mi nejakého muža, a bojujme spolu!“ — 1. Samuelova 17:8–10.

V staroveku nebolo ničím nezvyčajným, že poprední bojovníci zastupovali svoju armádu v súboji muž proti mužovi. Celkové víťazstvo potom získala strana víťaza. No spomínaný podpichovač Izraela nie je len obyčajným vojakom. Je to mimoriadne veľký obor — neľútostný nepriateľ, ktorý vzbudzuje hrôzu. Keď si však Goliát robí posmech z vojska Jehovovho ľudu, podpisuje si ortieľ smrti.

Nejde o obyčajný súboj dvoch vojakov. Ide o rozhodujúci zápas medzi Jehovom a bohmi Filištíncov. Izraelský kráľ Saul by mal odvážne viesť svoju armádu proti Božím nepriateľom, no namiesto toho je ochromený strachom. — 1. Samuelova 17:11.

Mladý muž dôveruje Jehovovi

Istý mladý muž, ktorý už bol pomazaný za budúceho kráľa Izraela, prichádza pozrieť svojich bratov, ktorí sú v Saulovej armáde. Volá sa Dávid. Keď počuje Goliátove slová, pýta sa: „Kto je ten neobrezaný Filištínec, že musí podpichovať bojové línie živého Boha?“ ​(1. Samuelova 17:26) V Dávidových očiach Goliát predstavuje Filištíncov aj s ich bohmi. Spravodlivo rozhorčený Dávid túži postaviť sa za Jehovu a Izrael a bojovať proti tomuto pohanskému obrovi. Kráľ Saul mu však hovorí: „Nie si schopný ísť proti tomu Filištíncovi, aby si s ním bojoval, lebo si iba chlapec.“ — 1. Samuelova 17:33.

Ako sa len líši pohľad Saula od Dávidovho pohľadu! Saul vidí pred sebou pastierskeho chlapca, odhodlaného bojovať proti nemilosrdnému obrovi. Ale Dávid vidí pred sebou človeka, ktorý odporuje Zvrchovanému Pánovi, Jehovovi. Dávidova odvaha je založená na presvedčení, že Boh nedovolí, aby si niekto z jeho mena a z jeho ľudu robil beztrestne posmech. Kým Goliát sa chvastá svojou silou, Dávid vkladá svoju dôveru v Jehovu, pretože posudzuje situáciu z Božieho pohľadu.

„Ja prichádzam k tebe s menom Jehovu“

Dávidova viera má pevné základy. Tento mladý pastier nezabudol na to, ako mu Boh pomohol zachrániť ovce z pazúrov medveďa a leva. Vôbec nepochybuje, že aj teraz mu Jehova pomôže v boji proti tomuto filištínskemu protivníkovi vzbudzujúcemu hrôzu. (1. Samuelova 17:34–37) Vyzbrojený jednoduchým prakom a piatimi hladkými kameňmi sa Dávid vydáva za Goliátom.

 Mladý Dávid sa dáva na túto zdanlivo nesplniteľnú úlohu vďaka sile od Jehovu. Smelo Filištíncovi hovorí: „Prichádzaš ku mne s mečom a s kopijou a s oštepom, ale ja prichádzam k tebe s menom Jehovu vojsk, Boha izraelských bojových línií, ktorého si podpichoval. V tento deň ťa Jehova vydá do mojej ruky... Ľudia celej zeme spoznajú, že jestvuje Boh, ktorý patrí Izraelu. A celý tento zbor spozná, že Jehova nezachraňuje ani mečom, ani kopijou, lebo boj patrí Jehovovi.“ — 1. Samuelova 17:45–47.

Ako sa to celé skončí? V inšpirovanej správe čítame: „Dávid s prakom a kameňom dokázal, že je silnejší ako Filištínec, a zrazil Filištínca a usmrtil ho; a v Dávidovej ruke nebol meč.“ ​(1. Samuelova 17:50) V jeho ruke nebol meč, ale mal za sebou mocnú podporu Jehovu Boha. *

V tomto súboji sa dokázalo, že Dávidova dôvera v Jehovu bola skutočne opodstatnená! Keď stojíme pred rozhodnutím, či sa báť človeka, alebo dôverovať v Jehovovu zachraňujúcu moc, voľba je jasná: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Skutky 5:29) Navyše keď sa na náročné situácie pozeráme z pohľadu Jehovu Boha, dokážeme aj odstrašujúce problémy vidieť zo správnej perspektívy.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 9]

AKÝ VEĽKÝ BOL VLASTNE GOLIÁT?

Zo správy zaznamenanej v 1. Samuelovej 17:4–7 sa dozvedáme, že Goliát bol vysoký viac než šesť lakťov, teda takmer tri metre. O veľkosti a sile tohto Filištínca svedčí aj jeho medená drôtená košeľa. Vážila 57 kilogramov! Rukoväť jeho kopije bola ako brvno a jej železný bodec vážil asi 7 kilogramov. Teda Goliátovo brnenie vážilo pravdepodobne viac než Dávid samotný!