Požehnania, ktoré zažívame, keď chodíme v rýdzosti

„Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje, a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť.“ — PRÍSLOVIA 10:22.

1, 2. Prečo by sme si mali dávať pozor, aby sme neboli príliš zaujatí budúcnosťou?

„PRÍLIŠNÝ záujem o budúcnosť nám... bráni vidieť súčasnosť takú, aká je,“ uviedol istý americký filozof. To určite platí o deťoch. Sú také zaujaté tým, čo budú môcť robiť, keď dospejú, že prehliadajú výhody detstva a uvedomia si ich, až keď už dávno nie sú deťmi.

² Voči tomuto spôsobu uvažovania nie sú imúnni ani Jehovovi ctitelia. Zamyslime sa nad tým, čo sa môže stať. Túžime po splnení Božieho sľubu vytvoriť na zemi raj. Dychtivo očakávame život bez chorôb, staroby, bolesti a utrpenia. I keď očakávať tieto veci je dobré, čo by sa stalo, keby sme boli takí zaujatí budúcimi požehnaniami v telesnom ohľade, že by sme prestali vnímať dnešné duchovné požehnania? To by bolo veľmi smutné! Ľahko by sme mohli stratiť radosť a ‚ochorieť v srdci, lebo splnenie našich očakávaní sa odkladá‘ dlhšie, než sme si mysleli. (Príslovia 13:12) Ťažkosti v živote by mohli spôsobiť, že by sme prepadli zúfalstvu a sebaľútosti. Namiesto toho, aby sme náročné situácie prekonávali, mohli by sme si zvyknúť sťažovať sa. Tomu všetkému sa možno vyhnúť, keď budeme s vďačnosťou rozjímať o požehnaniach, ktoré dnes zažívame.

3. Na čo sa zameriame v tomto článku?

³ „Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje, a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť,“ píše sa v Prísloviach 10:22. Nie je duchovný blahobyt Jehovových  novodobých služobníkov dôvodom na radosť? Zamyslime sa nad niekoľkými stránkami nášho duchovného blahobytu a nad tým, čo znamenajú pre nás osobne. Úvaha o požehnaniach, ktoré náš nebeský Otec Jehova v hojnej miere dáva ‚spravodlivému, ktorý chodí vo svojej rýdzosti‘, istotne posilní naše odhodlanie ďalej mu s radosťou slúžiť. — Príslovia 20:7.

‚Požehnania, ktoré nás obohacujú‘ už dnes

4, 5. Ktorú biblickú náuku si zvlášť ceníš a prečo?

⁴ Máme presné poznanie biblických náuk. Náboženstvá takzvaného kresťanstva tvrdia, že veria Biblii. Nezhodujú sa však v tom, čo učí. Často aj veriaci z jednej náboženskej skupiny majú odlišné názory na to, čo Písmo naozaj učí. Aký je to rozdiel oproti Jehovovým služobníkom! Bez ohľadu na krajinu, kultúrne prostredie či národnosť uctievame Boha, ktorého poznáme po mene. A Jehova nie je pre nás akýmsi záhadným trojjedinným bohom. (5. Mojžišova 6:4; Žalm 83:18; Marek 12:29) Navyše si uvedomujeme, že zakrátko sa uzavrie kľúčová otázka Božej univerzálnej zvrchovanosti a tým, že si zachovávame rýdzosť, každý z nás osobne prispieva k riešeniu spornej otázky. Poznáme pravdu o mŕtvych a nemáme chorobný strach z Boha, ktorý údajne mučí ľudí v pekle, prípadne ich posiela do očistca. — Kazateľ 9:5, 10.

⁵ A aké príjemné je okrem toho vedieť, že nie sme len náhodným výsledkom slepej evolúcie, ale že nás na svoj obraz vytvoril Boh! (1. Mojžišova 1:26; Malachiáš 2:10) „Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň,“ spieval svojmu Bohu žalmista. „Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja duša veľmi dobre vie.“ — Žalm 139:14.

6, 7. Aké zmeny boli požehnaním v tvojom živote alebo v živote niekoho, koho poznáš?

⁶ Zbavili sme sa zlozvykov a vyhýbame sa škodlivému konaniu. Masmédiá často varujú pred nebezpečenstvom fajčenia, nadmerného pitia a striedania sexuálnych partnerov. Väčšina ľudí tieto varovania neposlúcha. Čo však urobí úprimný človek, keď sa dozvie, že Boh tieto veci odsudzuje a že ľudia, ktorí sa ich dopúšťajú, ho zarmucujú? Prestane s nimi! (Izaiáš 63:10; 1. Korinťanom 6:9, 10; 2. Korinťanom 7:1; Efezanom 4:30) Hoci to urobí hlavne preto, aby sa páčil Jehovovi Bohu, má z toho aj iný úžitok — lepšie zdravie a pokojnú myseľ.

⁷ Zbaviť sa zlozvykov je pre mnohých ľudí veľmi ťažké. A predsa to každý rok robia desaťtisíce ľudí. Oddávajú sa Jehovovi a dávajú sa pokrstiť vo vode, čím dávajú verejne najavo, že v živote prestali s konaním, ktoré sa Bohu nepáči. Nie je to pre nás všetkých povzbudením? Iste to posilňuje naše odhodlanie nedať sa zotročiť hriešnym a škodlivým konaním.

8. Aké biblické rady prispievajú k šťastiu v rodine?

⁸ Máme šťastné rodiny. Rodiny v mnohých krajinách strácajú stabilitu. Veľa manželstiev sa končí rozvodom a ten často spôsobuje citovú bolesť deťom. V niektorých európskych krajinách tvoria rodiny s jedným rodičom takmer 20 percent domácností.  Ako nám v tomto ohľade Jehova pomáha chodiť v rýdzosti? Prečítaj si, prosím, Efezanom 5:22–6:4 a všimni si, aké vynikajúce rady dáva Božie Slovo manželom, manželkám a deťom. Keď sa uplatňujú tieto a ďalšie rady z Písma, určite sa posilňuje manželské puto, rodičom to pomáha správne vychovávať deti a prispieva to k šťastiu v rodine. Nie je toto požehnanie dôvodom na radosť?

9, 10. V čom sa náš pohľad na budúcnosť líši od pohľadu sveta?

⁹ Sme si istí, že čoskoro budú vyriešené ťažkosti vo svete. Napriek poznatkom z vedy a techniky a úprimnej snahe niektorých popredných osobností sa nedarí riešiť závažné ťažkosti vo svete. Zakladateľ Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab nedávno povedal, že „zoznam ťažkostí vo svete sa stále predlžuje a čas na ich riešenie sa skracuje“. Hovoril o „nebezpečenstvách, ktoré presahujú štátne hranice, ako je terorizmus, ničenie životného prostredia a finančná nestabilita“. Schwab vyvodil nasledujúci záver: „Dnes viac než kedykoľvek predtým stojí svet zoči-voči skutočnostiam, ktoré si vyžadujú rozhodný kolektívny postup.“ S plynúcimi rokmi 21. storočia zostávajú celkové vyhliadky ľudstva pochmúrne.

¹⁰ Aké príjemné je vedieť, že Jehova zriadil vládu, ktorá dokáže vyriešiť všetky ťažkosti ľudstva — Božie mesiášske Kráľovstvo! Prostredníctvom nej spôsobí, „aby prestali vojny“ a zavládla „hojnosť pokoja“. (Žalm 46:9; 72:7) Pomazaný Kráľ, Ježiš Kristus, ‚oslobodí chudobného, strápeného a poníženého z útlaku a násilia‘. (Žalm 72:12–14) Kráľovstvo zabezpečí dostatok potravín. (Žalm 72:16) Jehova nám ‚zotrie každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominú.‘ (Zjavenie 21:4) Kráľovstvo už bolo zriadené v nebi a zakrátko podnikne potrebné kroky, aby zo zeme odstránilo všetky ťažkosti. — Daniel 2:44; Zjavenie 11:15.

11, 12. a) Vedie honba za pôžitkami k trvalému šťastiu? Vysvetli to. b) Čo vedie k skutočnému šťastiu?

¹¹ Vieme, čo vedie k skutočnému šťastiu. Čo vedie k skutočnému šťastiu? Istý psychológ povedal, že šťastie sa skladá z troch zložiek — z pôžitkov, angažovanosti (zapojenia do činnosti v práci a v rodine) a zmyslu (činnosti, ktorá má vyšší cieľ než len pracovať pre seba). Z týchto troch zložiek dal pôžitky na posledné miesto a uviedol: „O ne sa zaujímajú masmédiá, lebo veľmi veľa ľudí sa v živote zameriava na pôžitky.“ Aký je na to biblický názor?

¹² Kráľ starovekého Izraela Šalamún sa vyjadril: „Povedal som si v srdci: ‚Tak poď, nech ťa vyskúšam radovaním. Nech vidíš dobré.‘ A hľa, i to bola márnosť. Smiechu som povedal: ‚Pomätenosť!‘ A radovaniu: ‚Čo to robí?‘“ ​(Kazateľ 2:1, 2) Z biblického hľadiska je akýkoľvek pocit šťastia, ktorý vyvolávajú pôžitky, prinajlepšom dočasný. A ako je to s angažovanosťou v práci? Máme tú najzmysluplnejšiu prácu — kázanie o Kráľovstve a robenie učeníkov. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Keď sa s ľuďmi delíme o biblické posolstvo  o záchrane, venujeme sa činnosti, ktorá môže viesť k záchrane tak nás samých, ako aj ľudí, ktorí nás počúvajú. (1. Timotejovi 4:16) Ako ‚Boží spolupracovníci‘ osobne zažívame, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (1. Korinťanom 3:9; Skutky 20:35) Táto činnosť dáva nášmu životu zmysel a Stvoriteľovi umožňuje dať odpoveď tomu, ktorý sa mu vysmieva, Satanovi Diablovi. (Príslovia 27:11) Áno, Jehova nám ukázal, že zbožná oddanosť vedie k pravému a trvalému šťastiu. — 1. Timotejovi 4:8.

13. a) V čom je teokratická škola kazateľskej služby požehnaním, ktoré nám robí radosť? b) Aký úžitok máš z teokratickej školy kazateľskej služby?

¹³ Dostávame účinné školenie v dôležitých veciach. Gerhard je starším v zbore Jehovových svedkov a na svoju mladosť si spomína takto: „Keď som bol mladý, mal som veľké problémy s rečou. V stresových situáciách som hovoril skoro nezrozumiteľne a začal som koktať. Trpel som komplexom menejcennosti. Rodičia ma poslali do kurzu, v ktorom mi mali pomôcť, ale nepomohlo to. Môj problém bol psychického charakteru, nie telesného. Bolo tu však úžasné opatrenie od Jehovu — teokratická škola kazateľskej služby. Keď som sa do nej prihlásil, nadobudol som odvahu. Zo všetkých síl som sa snažil uplatniť to, čo som sa učil. A ono to fungovalo! Naučil som sa hovoriť voľnejšie, komplexy sa stratili a v službe som mal viac odvahy. V súčasnosti mávam už aj verejné prednášky. Som Jehovovi veľmi vďačný, že prostredníctvom tejto školy skvalitnil môj život.“ Nie je dôvodom na radosť spôsob, akým nás Jehova školí konať prácu, ktorú nám pridelil?

14, 15. Akú pomoc máme k dispozícii v tiesni? Uveď príklad.

¹⁴ Máme osobný vzťah s Jehovom a podporuje nás jednotné medzinárodné bratstvo. Katrin, ktorá žije v Nemecku, veľmi vystrašili správy o silnom zemetrasení a následnej cunami v juhovýchodnej Ázii. V tom čase bola totiž jej dcéra v Thajsku. Tridsaťdva hodín nevedela, či je dcéra medzi živými, alebo medzi obeťami, ktorých počet sa každú hodinu zvyšoval. Napokon jej spadol kameň zo srdca, keď jej zavolali, že dcéra je v bezpečí.

¹⁵ Čo jej pomohlo v hodinách plných úzkosti? Ona sama píše: „Skoro celý čas som sa modlila k Jehovovi. Znova a znova som cítila, koľko sily a pokoja mi to dáva. Okrem toho ma navštevovali a podporovali láskaví duchovní bratia.“ ​(Filipanom 4:6, 7) O čo horšia by bola jej situácia, keby tie hodiny mučivej neistoty musela stráviť bez možnosti pomodliť sa k Jehovovi a bez útechy láskavých duchovných bratov! Náš blízky vzťah s Jehovom a jeho Synom a tiež blízke vzťahy s kresťanskými bratmi a sestrami sú  jedinečným požehnaním, ktoré je príliš cenné, než aby sme ho mohli považovať za samozrejmosť!

16. Porozprávaj skúsenosť, ktorou doložíš hodnotu nádeje na vzkriesenie.

¹⁶ Máme nádej, že opäť uvidíme blízkych, ktorí zomreli. (Ján 5:28, 29) Mladého Matthiasa vychovávali ako Jehovovho svedka. Ale neuvedomoval si hodnotu tohto požehnania, a tak ako dospievajúci prerušil kontakt s kresťanským zborom. Teraz píše: „S otcom som sa nikdy hlbšie neporozprával. Za celé tie roky sme sa mnohokrát hádali. Ale vždy mi chcel len to najlepšie. Mal ma veľmi rád, ale ja som si to neuvedomoval. Keď som v roku 1996 sedel pri jeho posteli a držal ho za ruku, veľmi som plakal a povedal som mu, že ľutujem všetko, čo som urobil, a že ho mám veľmi rád. Ale už ma nepočul. Po krátkej chorobe zomrel. Ak budem žiť, keď bude vzkriesený, všetko si vynahradíme. A istotne bude šťastný, keď sa dozvie, že slúžim ako starší a že spolu s manželkou mám výsadu slúžiť ako priekopník.“ Akým požehnaním je pre nás nádej na vzkriesenie!

„On k nemu nepridáva žiadnu bolesť“

17. Ako by nám malo pomáhať rozjímanie o Jehovových požehnaniach?

¹⁷ Ježiš Kristus o svojom nebeskom Otcovi povedal: „Pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých.“ ​(Matúš 5:45) Ak Jehova Boh dáva dobré veci aj nespravodlivým a zlým, o čo skôr ich dá ľuďom, ktorí idú po ceste rýdzosti! „Jehova nezadrží nič dobré tým, ktorí chodia bezchybne,“ píše sa v Žalme 84:11. Keď rozjímame o mimoriadnej starostlivosti a záujme, ktorý prejavuje o ľudí, ktorí ho milujú, naše srdce sa napĺňa vďačnosťou a radosťou!

18. a) Prečo možno povedať, že Jehova nepridáva k svojim požehnaniam žiadnu bolesť? b) Prečo mnoho verných Božích služobníkov trpí?

¹⁸ „Jehovovo požehnanie“ — to pôsobí, že Jehovov ľud žije v duchovnom blahobyte. A dostávame uistenie, že Jehova „k nemu nepridáva žiadnu bolesť“. (Príslovia 10:22) Prečo teda mnohí verní Boží služobníci zažívajú skúšky, ktoré im spôsobujú veľkú bolesť a trápenie? Ťažkosti a utrpenie zažívame hlavne z troch dôvodov: (1) V dôsledku vlastného sklonu k hriechu. (1. Mojžišova 6:5; 8:21; Jakub 1:14, 15) (2) Ako výsledok činnosti Satana a jeho démonov. (Efezanom 6:11, 12) (3) Preto, že žijeme v zlom svete. (Ján 15:19) Hoci Jehova pripúšťa, aby sme zažívali zlé veci, nepôsobí ich. Od neho, „Otca nebeských svetiel“, máme „všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar“. (Jakub 1:17) Jehovove požehnania nepôsobia bolesť.

19. Čo čaká ľudí, ktorí budú ďalej chodiť v rýdzosti?

¹⁹ Ak chceme zažívať duchovný blahobyt, musíme sa približovať k Bohu. Keď si k Bohu vytvárame dôverný vzťah, ‚bezpečne si ako poklad zhromažďujeme znamenitý základ do budúcnosti, aby sme sa tak mohli chopiť skutočného života‘ — večného života. (1. Timotejovi 6:12, 17–19) V novom svete, ktorý Boh vytvorí, pribudnú k duchovným požehnaniam aj telesné. Potom budú všetci, ktorí ‚stále počúvali hlas Jehovu‘, žiť skutočným životom. (5. Mojžišova 28:2) Preto s radosťou a s ešte väčším odhodlaním ďalej choďme v rýdzosti!

Čo si sa naučil?

• Prečo nie je múdre byť príliš zaujatý budúcnosťou?

• Aké požehnania dnes zažívame?

• Prečo trpia verní Boží služobníci?

[Študijné otázky]