Hlavné myšlienky z knihy Žalmy — 2. kniha
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Žalmy — 2. kniha
AKO Jehovovi služobníci očakávame, že budeme zažívať skúšky. „Všetci tí, čo si želajú žiť v zbožnej oddanosti v spoločenstve s Kristom Ježišom, budú takisto prenasledovaní,“ napísal apoštol Pavol. (2. Timotejovi 3:12) Čo nám pomôže vytrvať v skúškach a v prenasledovaní, a tak dokázať vernosť Bohu?
Druhá z piatich zbierok Žalmov nám v tom poskytuje pomoc. Žalmy 42 až 72 ukazujú, že ak chceme úspešne zvládať skúšky, musíme sa plne spoliehať na Jehovu a naučiť sa čakať, že nás oslobodí. To je naozaj cenné poučenie! Posolstvo druhej knihy žalmov, podobne ako ostatné časti Božieho Slova, je naozaj „živé a vykonáva moc“ aj dnes. — Hebrejom 4:12.
JEHOVA JE NAŠÍM „ÚTOČIŠŤOM A SILOU“
Istý Lévita je vo vyhnanstve. Smutný, že nemôže ísť uctievať Jehovu do jeho svätyne, utešuje sa slovami: „Prečo si zúfaš, ó, moja duša, a prečo sa vo mne búriš? Čakaj na Boha.“ (Žalm 42:5, 11; 43:5) Tento opakujúci sa verš spája tri strofy Žalmov 42 a 43 do jednej básne. Žalm 44 je prosbou za judský národ — za národ v ťažkostiach, možno keď hrozil vpád Asýrčanov za dní kráľa Ezechiáša.
Žalm 45, pieseň o svadbe kráľa, je proroctvom o mesiášskom Kráľovi. Ďalšie tri žalmy opisujú Jehovu ako ‚útočište a silu‘, ako ‚veľkého Kráľa nad celou zemou‘ a ako ‚bezpečnú výšinu‘. (Žalm 46:1; 47:2; 48:3) A ako pekne 49. žalm ukazuje, že žiaden človek „nemôže nijako vykúpiť ani brata“! (Žalm 49:7) Prvých osem žalmov tejto druhej zbierky sa pripisuje Kórachovým synom. Deviaty, Žalm 50, zložil Asaf.
Odpovede na biblické otázky:
44:19 — Čo bolo ‚miestom šakalov‘? Žalmista sa tu možno zmieňoval o bojovom poli, kde sa tí, ktorí padli, stali potravou pre šakaly.
45:13, 14a — Kto je „kráľova dcéra“, ktorá „bude privedená ku kráľovi“? Je to dcéra ‚Kráľa večnosti‘, Jehovu Boha. (Zjavenie 15:3) Predstavuje oslávený zbor 144 000 kresťanov, ktorých Jehova prijíma za svoje deti tým, že ich pomazáva svojím duchom. (Rimanom 8:16) Táto Jehovova „dcéra“, ‚pripravená ako nevesta ozdobená pre svojho manžela‘, bude privedená k ženíchovi — mesiášskemu Kráľovi. — Zjavenie 21:2.
45:14b, 15 — Koho predstavujú „panny“? Predstavujú „veľký zástup“ pravých Božích ctiteľov, ktorí sa pripájajú k pomazanému ostatku a podporujú ho. Keďže „vychádzajú z veľkého súženia“ ako prežijúci, budú na zemi, keď sa bude v nebesiach konať svadba mesiášskeho Kráľa. (Zjavenie 7:9, 13, 14) Pri tejto príležitosti budú naplnení „radovaním a plesaním“.
45:16 — V akom zmysle budú na mieste kráľových predkov synovia? Keď sa Ježiš narodil na zemi, mal pozemských predkov. Tí sa stanú jeho synmi, keď ich počas svojej tisícročnej vlády vzkriesi z mŕtvych. Niektorí z nich budú patriť k tým, ktorí budú ustanovení za „kniežatá po celej zemi“.
50:2 — Prečo bol Jeruzalem nazvaný ‚dokonalosťou krásy‘? Nebolo to pre vzhľad mesta. Bolo to preto, že ho Jehova používal a pripísal mu vznešenosť, keďže v ňom umiestnil svoj chrám a urobil ho hlavným mestom kráľov, ktorých pomazával.
Poučenie pre nás:
42:1–3 Tak ako laň vo vyprahnutej krajine túži po vode, Lévita túžil po Jehovovi. Tento muž bol taký smutný, že nemohol uctievať Jehovu v jeho svätyni, že ‚jeho slzy sa mu stali pokrmom vo dne v noci‘ — stratil chuť do jedla. Nemali by sme si aj my hlboko ceniť možnosť uctievať Jehovu spolu s našimi spoluveriacimi?
42:4, 5, 11; 43:3–5 Ak z nejakých dôvodov, ktoré nemôžeme ovplyvniť, dočasne nie sme spojení s kresťanským zborom, môžu nás posilniť radostné spomienky na to, ako sme sa z takého spoločenstva tešili v minulosti. Hoci to spočiatku môže prehĺbiť bolesť vyplývajúcu z osamelosti, pripomenie nám to tiež, že Boh je naším útočišťom a že je potrebné čakať na úľavu od neho.
46:1–3 Bez ohľadu na to, aké nešťastie nás môže postihnúť, musíme mať neochvejnú dôveru, že „Boh je pre nás útočišťom a silou“.
50:16–19 Nikto, kto hovorí klamstvá a robí zlé veci, nemá právo vystupovať v mene Boha.
50:20 Mali by sme prehliadať chyby druhých, a nie ich zverejňovať. — Kolosanom 3:13.
„ČAKAJ MLČKY NA BOHA, Ó, MOJA DUŠA“
Táto skupina žalmov sa začína Dávidovou vrúcnou modlitbou, ktorú vyslovil po hriechu s Bat-šebou. Žalmy 52 až 57 ukazujú, že Jehova oslobodí tých, ktorí naňho uvrhnú svoje bremeno a čakajú na záchranu od neho. Ako je vyjadrené v Žalmoch 58 až 64, Dávid vo všetkých svojich ťažkostiach robil svojím útočišťom Jehovu. Spieval: „Čakaj mlčky na Boha, ó, moja duša, pretože od neho je moja nádej.“ — Žalm 62:5.
Blízky vzťah k nášmu Osloboditeľovi by nás mal podnecovať ‚hrať melódie sláve jeho mena‘. (Žalm 66:2) V Žalme 65 je Jehova chválený ako štedrý darca, v Žalmoch 67 a 68 ako Boh skutkov záchrany a v Žalmoch 70 a 71 ako Ten, čo zaobstaráva únik.
Odpovede na biblické otázky:
51:12 — Čo mal Dávid na mysli, keď prosil o podporu ‚ochotného ducha‘? Táto prosba sa nevzťahuje na Božiu ochotu pomôcť Dávidovi ani na Jehovovho svätého ducha, ale súvisí s Dávidovým vlastným duchom — s jeho myšlienkovým sklonom. Dávid tu prosí Boha, aby doňho vložil túžbu konať to, čo je správne.
53:1 — V akom zmysle je človek, ktorý popiera Božiu existenciu, „nerozumný“? Nerozumnosť tu nenaznačuje nedostatok inteligencie. To, že taký človek je nerozumný v morálnom zmysle, vidno z jeho morálneho úpadku opísaného v Žalme 53:1–4.
58:3–5 — V akom zmysle sú zlí ako hady? Lži, ktoré hovoria o druhých, sú ako hadí jed. Škodia na dobrej povesti svojich obetí. „Ako kobra, ktorá si zapcháva ucho“, zlí neprijímajú usmernenie ani naprávanie.
58:7 — Ako sa zlí „rozpustia ako do vôd, ktoré odtekajú“? Dávid mohol mať na mysli vody konkrétnych bystrín pretekajúcich údoliami Zasľúbenej krajiny. Aj keď sa pri nejakej náhlej záplave zdvihla hladina vody v takom údolí, tieto vody rýchlo odtiekli a nebolo ich. Dávid sa modlil o to, aby zlých rovnako nebolo.
68:13 — Ako boli „krídla holubice pokryté striebrom a ich perute žltozeleným zlatom“? Určitým holubom modrosivej farby niektoré pierka hrajú dúhovými farbami. Ich perie v lúčoch zlatistého slnka nadobúda kovový lesk. Dávid možno pripodobňoval víťazných izraelských bojovníkov prichádzajúcich z boja k takejto holubici so silnými krídlami a žiarivým zjavom. Ako uvádzajú niektorí učenci, tento opis sa môže vzťahovať aj na nejaké umelecké dielo, na trofej, ktorá bola vzatá ako korisť. Nech už to bolo akokoľvek, Dávid sa zmieňoval o víťazstvách, ktoré Jehova dával svojmu ľudu nad jeho nepriateľmi.
68:18 — Kto boli „dary v podobe ľudí“? Boli to niektorí z mužov, ktorí boli zajatí pri dobýjaní Zasľúbenej krajiny. Títo muži boli neskôr poverení, aby Lévitom pomáhali pri práci. — Ezdráš 8:20.
68:30 — Čo znamená prosba „pokáraj divé zviera tŕstia“? Dávid hovoril o nepriateľoch Jehovovho ľudu obrazne ako o divých zvieratách. Prosil Boha, aby ich pokáral, čiže aby držal pod kontrolou ich moc škodiť.
69:23 — Čo sa myslí vyjadrením ‚spôsob, nech sa boky nepriateľov kolíšu‘? Svaly v oblasti bokov sú dôležité na vykonávanie namáhavej činnosti, ako je napríklad dvíhanie či nosenie ťažkých nákladov. Boky, ktoré nie sú pevné, naznačujú stratu sily. Dávid sa modlil, aby jeho nepriatelia prišli o svoju silu.
Poučenie pre nás:
51:1–4, 17 Aj keď sa dopustíme hriechu, nemusí to spôsobiť, že sa odcudzíme Jehovovi Bohu. Ak prejavíme pokánie, môžeme dôverovať v jeho milosrdenstvo.
51:5, 7–10 Ak sme zhrešili, môžeme prosiť Jehovu o odpustenie vzhľadom na našu zdedenú hriešnosť. Mali by sme sa modliť tiež o to, aby nás očistil, obnovil, pomohol nám zo srdca odstrániť hriešne sklony a dal nám stáleho ducha.
51:18 Dávidove hriechy ohrozili blaho celého národa. Preto sa Dávid modlil, aby Boh prejavil dobrú vôľu voči Sionu. Keď sa dopustíme vážneho hriechu, často to prináša pohanu na Jehovovo meno, ako aj na zbor. Je potrebné, aby sme sa modlili k Bohu, aby napravil škodu, ktorú sme tým možno spôsobili.
52:8 Môžeme byť „ako bujný olivovník v Božom dome“ — blízko pri Jehovovi a produktívni v službe pre neho —, ak ho budeme poslúchať a ochotne prijímať jeho káznenie. — Hebrejom 12:5, 6.
55:4, 5, 12–14, 16–18 Dávidovi spôsobilo hlbokú bolesť, keď sa proti nemu sprisahal jeho vlastný syn Abšalóm a zradil ho Achitofel, jeho kedysi dôveryhodný radca. No to nepodkopalo Dávidovu dôveru v Jehovu. Ani my by sme nemali dovoliť, aby citová bolesť oslabila našu dôveru v Boha.
55:22 Ako môžeme uvrhnúť svoje bremeno na Jehovu? Môžeme to urobiť tým, že (1) urobíme záležitosť, ktorá nás trápi, predmetom svojich modlitieb, (2) hľadáme pomoc a vedenie v jeho Slove a jeho organizácii a (3) urobíme na vyriešenie situácie všetko, čo v rozumnej miere môžeme. — Príslovia 3:5, 6; 11:14; 15:22; Filipanom 4:6, 7.
56:8 Jehova vie nielen o tom, v akej situácii sme, ale aj o tom, čo v nej cítime.
62:11 Boh nie je závislý od žiadneho vonkajšieho zdroja energie. Je samotným zdrojom sily. ‚Sila patrí jemu.‘
63:3 Božia „milujúca láskavosť je lepšia ako život“, pretože bez nej by život nemal zmysel, bol by zbytočný. Konáme múdro, ak si rozvíjame priateľstvo s Jehovom.
63:6 Noc — keď je ticho a nič nás neruší — môže byť vynikajúcim časom na rozjímanie.
64:2–4 Škodlivé klebety môžu zničiť dobrú povesť nevinného človeka. Také klebety by sme nemali ani šíriť, ani počúvať.
69:4 Niekedy môže byť v záujme udržania pokoja múdre ospravedlniť sa, aj keď nie sme presvedčení, že sme boli na vine my.
70:1–5 Jehova počuje naše úpenlivé prosby o pomoc. (1. Tesaloničanom 5:17; Jakub 1:13; 2. Petra 2:9) Boh môže dovoliť, aby nejaká skúška pokračovala, ale dá nám múdrosť na jej zvládnutie a silu vytrvať. Nepripustí, aby sme boli pokúšaní nad to, čo môžeme zniesť. — 1. Korinťanom 10:13; Hebrejom 10:36; Jakub 1:5–8.
71:5, 17 Dávid nadobudol odvahu a silu vďaka tomu, že robil Jehovu svojou dôverou už v mladosti — ešte predtým ako sa postavil proti filištínskemu obrovi Goliátovi. (1. Samuelova 17:34–37) Je dobré, aby sa mladí spoliehali na Jehovu vo všetkom, čo robia.
„Jeho sláva nech naplní celú zem“
Žalm 72, posledná pieseň v druhej zbierke žalmov, je o Šalamúnovej vláde, ktorá predobrazovala podmienky, ktoré budú na zemi pod mesiášskou vládou. Aké úžasné požehnania sú tu opísané — hojnosť pokoja, koniec útlaku a násilia, množstvo obilia na zemi! Budeme medzi tými, ktorí sa budú tešiť z týchto, ako aj z ďalších požehnaní Kráľovstva? Môžeme medzi nimi byť, ak trpezlivo čakáme na Jehovu a robíme ho svojím útočišťom a silou, podobne ako to robil žalmista.
Dávid ukončil svoje modlitby slovami: „Nech je požehnaný Boh Jehova, Boh Izraela, jediný, ktorý koná obdivuhodné diela. A nech je požehnané jeho slávne meno na neurčitý čas a jeho sláva nech naplní celú zem. Amen a amen.“ (Žalm 72:18–20) Aj my celým srdcom žehnajme Jehovu a chváľme jeho slávne meno.
[Obrázok na strane 9]
Vieš, koho predstavuje „kráľova dcéra“?
[Obrázok na stranách 10, 11]
Jeruzalem bol nazvaný ‚dokonalosťou krásy‘. Vieš prečo?