Jehova „od začiatku hovorí o konci“

„Ten, ktorý od začiatku hovorí o konci a oddávna veci, ktoré sa ešte nestali.“ — IZAIÁŠ 46:10.

1, 2. Čo je pozoruhodné na udalostiach spojených s pádom Babylona a čo sa z toho dozvedáme o Jehovovi?

UPROSTRED noci nepriateľskí vojaci nepozorovane postupujú korytom rieky Eufrat k svojmu cieľu — mocnému mestu Babylon. Ako prichádzajú k vstupu do mesta, naskytá sa im prekvapujúci pohľad. Obrovské dvojkrídlové dvere v babylonských hradbách zostali otvorené! Vojaci vystupujú z koryta rieky k bráne a vchádzajú do mesta. Mesto je okamžite porazené. Cýrus, ich vodca, rýchlo preberá moc nad porazenou krajinou a neskôr vydáva výnos o prepustení izraelských zajatcov. Tisícky vyhnancov sa vracajú do svojej domoviny, aby v Jeruzaleme obnovili uctievanie Jehovu. — 2. Paralipomenon 36:22, 23; Ezdráš 1:1–4.

² Tieto udalosti, ktoré sa odohrali v rokoch 539 – 537 pred n. l., historici spoľahlivo potvrdzujú. Pozoruhodné však je, že už 200 rokov pred týmito udalosťami bolo známe, že k nim dôjde. Jehova taký dlhý čas vopred inšpiroval svojho proroka Izaiáša, aby opísal pád Babylona. (Izaiáš 44:24–45:7) A odhalil nielen okolnosti jeho pádu, ale aj meno vodcu, ktorý ho dobyje. * Izraelitom, ktorí boli vtedy jeho svedkami, povedal: „Pamätajte na prvé veci z dávneho času, že som Božský a niet iného Boha, ani nikto nie je ako ja; Ten, ktorý od začiatku hovorí o konci a oddávna veci, ktoré sa ešte nestali.“ ​(Izaiáš 46:9, 10a) Jehova je skutočne Boh, ktorý môže vopred vedieť, čo sa stane.

3. O akých otázkach budeme teraz uvažovať?

³ Čo všetko Boh o budúcnosti vie? Pozná Jehova vopred, čo každý z nás urobí? Máme predurčenú budúcnosť? V tomto  a nasledujúcom článku budeme uvažovať o biblických odpovediach na tieto a podobné otázky.

Jehova — Boh proroctiev

4. Od koho pochádzajú proroctvá zaznamenané v Biblii?

⁴ Keďže Jehova môže vopred poznať budúcnosť, v biblických časoch inšpiroval svojich služobníkov, aby zaznamenali mnoho proroctiev, ktoré nám umožňujú vopred vedieť, čo si predsavzal urobiť. „Prvé veci — hľa, prišli, ale ja oznamujem nové veci,“ vyhlasuje Jehova. „Pred tým ako začnú pučať, pôsobím, aby ste ich počuli.“ ​(Izaiáš 42:9) Akú úžasnú výsadu má Boží ľud!

5. Akú zodpovednosť prináša so sebou poznanie toho, čo Jehova urobí?

⁵ Prorok Ámos nás uisťuje: „Zvrchovaný Pán Jehova neurobí nič, pokiaľ nezjaví svoju dôvernú vec svojim sluhom prorokom.“ Toto poznanie budúcich udalostí však prinášalo so sebou aj určitú zodpovednosť. Všimni si pôsobivé znázornenie, ktoré Ámos uvádza ďalej: „Zareval lev! Kto sa nebude báť? Sám Zvrchovaný Pán Jehova prehovoril! Kto nebude prorokovať?“ ​(Ámos 3:7, 8) Tak ako rev leva vyvolá u človeka i u zvierat, ktoré sú nablízku, okamžitú reakciu, aj proroci ako Ámos ihneď začali ohlasovať Jehovove vyhlásenia.

Jehovovo „slovo“ „istotne bude mať úspech“

6. Ako Jehovova „rada“ obstála v súvislosti s pádom Babylona?

⁶ Jehova prostredníctvom proroka Izaiáša vyhlásil: „Moja rada bude stáť a urobím všetko, čo je mojím potešením.“ ​(Izaiáš 46:10b) Súčasťou Božej „rady“, teda jeho vôle alebo predsavzatia, pokiaľ išlo o Babylon, bolo povolanie Cýra z Perzie. Ten mal poraziť Babylon a spôsobiť jeho pád. Jehova toto svoje predsavzatie oznámil dlho vopred. Ako sme už spomínali, v roku 539 pred n. l. sa jeho slová presne splnili.

7. Prečo môžeme mať dôveru, že Jehovovo „slovo“ sa vždy splní?

⁷ Takmer štyristo rokov predtým, ako Cýrus dobyl Babylon, prišli proti judskému kráľovi Jehošafatovi spojené vojská Ammóna a Moába. Jehošafat sa s dôverou modlil: „Ó, Jehova, Bože našich predkov, či nie si ty Bohom v nebesiach, a či nepanuješ nad všetkými kráľovstvami národov, a či nie je v tvojej ruke sila a moc, takže proti tebe nikto neobstojí?“ ​(2. Paralipomenon 20:6) Izaiáš vyjadril podobnú dôveru, keď uviedol: „Radil sám Jehova vojsk, a kto to môže zrušiť? A tá vystretá ruka je jeho, a kto ju môže odvrátiť?“ ​(Izaiáš 14:27) Neskôr aj babylonský kráľ Nabuchodonozor, keď sa uzdravil zo šialenstva, pokorne uznal: „Nejestvuje nikto, kto môže zadržať [Božiu] ruku, alebo kto môže povedať: ‚Čo robíš?‘“ ​(Daniel 4:35) Áno, Jehova uisťuje svoj ľud: „Moje slovo... [sa] nevráti... ku mne bez výsledkov, ale istotne urobí to, v čom som mal potešenie, a istotne bude mať úspech v tom, na čo som ho poslal.“  (Izaiáš 55:11) Môžeme mať plnú dôveru, že Jehovovo „slovo“ sa vždy splní. Božie predsavzatie nemôže zlyhať.

Božie „večné predsavzatie“

8. Čo je Božie „večné predsavzatie“?

⁸ Apoštol Pavol sa v liste efezským kresťanom zmienil o tom, že Boh má „večné predsavzatie“. (Efezanom 3:11) To neznamená, že Boh má nejaký plán činnosti, akoby si musel podrobne naplánovať, ako bude konať. Večné predsavzatie sa skôr vzťahuje na Jehovovo rozhodnutie uskutočniť to, čo pôvodne s ľudstvom a so zemou zamýšľal. (1. Mojžišova 1:28) Aby sme lepšie pochopili, že Božie predsavzatie je úplne spoľahlivé, pouvažujme o prvom proroctve, ktoré je zaznamenané v Biblii.

9. Ako súvisí 1. Mojžišova 3:15 s Božím predsavzatím?

⁹ Ako ukazuje sľub v 1. Mojžišovej 3:15, Jehova hneď po hriechu Adama a Evy rozhodol, že jeho symbolická žena zrodí semeno, teda syna. Jehova tiež vopred vedel, aký bude výsledok nepriateľstva medzi jeho symbolickou ženou a Satanom a medzi jej a jeho semenom. Hoci s Jehovovým pripustením mala byť Semenu Božej ženy rozdrvená päta, v Božom stanovenom čase malo toto Semeno rozmliaždiť hadovi, čiže Satanovi Diablovi, hlavu. Medzitým Jehovovo predsavzatie nezadržateľne postupovalo k splneniu prostredníctvom vyvolenej rodovej línie, v ktorej sa napokon narodil Ježiš ako sľúbený Mesiáš. — Lukáš 3:15, 23–38; Galaťanom 4:4.

Čo Jehova určuje vopred

10. Určil Jehova už na začiatku, že Adam s Evou zhrešia? Vysvetli to.

¹⁰ Keď apoštol Peter písal o úlohe, ktorú v Božom predsavzatí zohral Ježiš, napísal: „On [Ježiš] bol vopred známy pred založením sveta, ale sa stal zjavným na konci časov kvôli vám.“ ​(1. Petra 1:20) Stanovil Jehova už na začiatku, že Adam s Evou zhrešia a že bude potrebná výkupná obeť, ktorú prinesie Ježiš Kristus? Nie. Výraz „založenie“ je prekladom gréckeho slova, ktoré doslovne znamená „uloženie semena“. Bolo už pred hriechom Adama a Evy ‚uložené semeno‘, čiže počaté ľudské potomstvo? Nebolo. Adam s Evou splodili deti až po prejave neposlušnosti. (1. Mojžišova 4:1) Teda až po vzbure, no ešte skôr ako Adam s Evou splodili potomstvo, Jehova určil, že sa objaví „semeno“. Ježišovou smrťou a vzkriesením bolo zabezpečené výkupné ako láskyplné opatrenie, ktorým má byť odstránený dedičný hriech a zmarené všetky Satanove snahy. — Matúš 20:28; Hebrejom 2:14; 1. Jána 3:8.

11. Aký vývoj Jehova vopred určil v uskutočňovaní svojho predsavzatia?

 ¹¹ Boh vopred určil aj iný vývoj v uskutočňovaní svojho predsavzatia. Poukazujú na to Pavlove slová Efezanom, totiž že Boh ‚opäť zhromaždí všetky veci v Kristovi, veci v nebesiach a veci na zemi‘. O ‚veciach v nebesiach‘, teda o tých, ktorí sú vyvolení, že budú dedičmi s Kristom, Pavol ďalej vysvetlil: „Boli [sme] vopred určení podľa predsavzatia toho, ktorý všetko pôsobí podľa rady svojej vôle.“ ​(Efezanom 1:10, 11) Áno, Jehova vopred určil, že obmedzený počet ľudí bude tvoriť druhotnú časť semena Božej ženy a bude spolu s Kristom sprostredkúvať ľudstvu úžitok z výkupného. (Rimanom 8:28–30) Apoštol Peter nazval túto skupinu „svätý národ“. (1. Petra 2:9) A apoštol Ján dostal videnie, v ktorom mal výsadu rozpoznať počet tých, ktorí budú spoludedičmi s Kristom — 144 000. (Zjavenie 7:4–8; 14:1, 3) Tí slúžia spolu s Kristom ako Kráľom „na chválu [Božej] slávy“. — Efezanom 1:12–14.

12. Ako vieme, že 144 000 nie sú ako jednotlivci predurčení?

¹² Určenie toho, že tu bude skupina 144 000, neznamená, že konkrétni jednotlivci boli predurčení na to, aby takýmto spôsobom verne slúžili Bohu. Veď prvoradým cieľom nabádaní v Kresťanských gréckych Písmach bolo poskytnúť pomazaným vedenie a posilnenie, aby zostali verní a hodní nebeského povolania. (Filipanom 2:12; 2. Tesaloničanom 1:5, 11; 2. Petra 1:10, 11) Jehova vopred vie, že 144 000 jednotlivcov bude spôsobilých splniť jeho predsavzatie. Kto k nim bude patriť, však závisí od toho, aký spôsob života si zvolia tí, ktorí sú pozvaní — čo je rozhodnutie, ktoré musia urobiť oni sami. — Matúš 24:13.

Čo Jehova vopred pozná

13, 14. S čím je v súlade spôsob, akým Jehova používa svoju schopnosť poznať budúcnosť, a prečo?

¹³ Ako Jehova, Boh proroctiev a predsavzatia, používa svoju schopnosť poznať budúcnosť? V prvom rade si môžeme byť istí, že všetko, čo Boh robí, je v súlade s pravdou, spravodlivosťou a láskou. Keď apoštol Pavol písal hebrejským kresťanom v prvom storočí n. l., potvrdil, že Božia prísaha a Boží sľub sú ‚dve nezmeniteľné veci, v ktorých je nemožné, aby Boh luhal‘. (Hebrejom 6:17, 18) Túto myšlienku vyjadril Pavol aj v liste učeníkovi Títovi, keď napísal, že Boh „nemôže luhať“. — Títovi 1:2.

¹⁴ Navyše, hoci Jehova má neobmedzenú moc, nikdy nekoná nespravodlivo. Mojžiš opísal Jehovu ako ‚Boha vernosti, u ktorého niet neprávosti; je spravodlivý a priamy‘. (5. Mojžišova 32:4) Všetko, čo Jehova koná, je v súlade s jeho úžasnou osobnosťou. Jeho skutky svedčia o dokonalom súlade jeho hlavných vlastností — lásky, múdrosti, spravodlivosti a moci.

15, 16. Akú možnosť voľby predložil Jehova Adamovi v záhrade Eden?

 ¹⁵ Tak to bolo aj v prípade udalostí v záhrade Eden. Jehova ako milujúci Otec poskytol ľudským tvorom všetko, čo potrebovali. Obdaril Adama schopnosťou myslieť, logicky o veciach uvažovať a robiť závery. Na rozdiel od zvierat, ktoré sa riadia prevažne inštinktom, Adam mal schopnosť rozhodovať sa. Boh po stvorení Adama pohliadol zo svojho nebeského trónu na „všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“. — 1. Mojžišova 1:26–31; 2. Petra 2:12.

¹⁶ Keď sa Jehova rozhodol zakázať Adamovi jesť ovocie zo „stromu poznania dobrého a zlého“, náležite ho o tom informoval, takže Adam sa mohol rozhodnúť, čo urobí. Jehova mu dovolil jesť z „každého stromu záhrady“ okrem jedného a varoval ho, že ak bude jesť ovocie zo zakázaného stromu, zomrie. (1. Mojžišova 2:16, 17) Teda vysvetlil mu, aké následky bude mať jeho konanie. Ako bude Adam konať?

17. Prečo môžeme povedať, že Jehova si vyberá, kedy použije svoju schopnosť poznať budúcnosť?

¹⁷ Jehova sa zjavne rozhodol nevedieť vopred, čo Adam s Evou urobia, i keď má schopnosť poznať všetko vopred. Otázkou teda nie je, či Jehova dokáže poznať budúcnosť, ale či sa pre to rozhodne. Okrem toho môžeme logicky usúdiť, že Jehova ako Boh lásky by nemohol úmyselne vopred určiť, že má nastať vzbura, ktorá povedie k všetkým tým smutným následkom. To by nebolo láskavé, ale kruté. (Matúš 7:11; 1. Jána 4:8) Z toho vidno, že Jehova nevyužíva svoju schopnosť poznať budúcnosť vždy, ale iba keď sa pre to rozhodne.

18. Prečo skutočnosť, že Jehova nevyužíva svoju schopnosť poznať budúcnosť vždy, nie je známkou jeho nedokonalosti?

¹⁸ Má Jehova nejaké obmedzenie, teda je v určitom ohľade nedokonalý, keďže nevyužíva svoju schopnosť poznať budúcnosť vždy? Nie. Mojžiš označil Jehovu za ‚Skalu‘ a dodal: „Dokonalá je jeho činnosť.“ Jehova nenesie vinu za následky ľudského hriechu. Katastrofálne následky, ktoré dnes všetci pociťujeme, sú zapríčinené jedným nespravodlivým skutkom neposlušnosti. Apoštol Pavol to logicky vysvetlil: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ — 5. Mojžišova 32:4, 5; Rimanom 5:12; Jeremiáš 10:23.

19. Akými otázkami sa bude zaoberať nasledujúci článok?

¹⁹ Z toho, čo sme si rozobrali, vidíme, že u Jehovu niet žiadnej nespravodlivosti. (Žalm 33:5) Práve naopak, Jehovove schopnosti, morálne vlastnosti a normy prispievajú k uskutočňovaniu jeho predsavzatia. (Rimanom 8:28) Jehova ako Boh proroctiev „od začiatku hovorí o konci a oddávna veci, ktoré sa ešte nestali“. (Izaiáš 46:9, 10) Videli sme tiež, že Jehova si vyberá, kedy použije svoju schopnosť poznať budúcnosť. Ako sa to dotýka nás? Ako sa môžeme uistiť, že rozhodnutia, ktoré robíme, sú v súlade s Božím láskyplným predsavzatím? A k akým požehnaniam také konanie povedie? Týmito otázkami sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Ktoré príklady zo staroveku dosvedčujú, že Božie „slovo“ „istotne bude mať úspech“?

• Čo Jehova vopred určil v súvislosti so svojím „večným predsavzatím“?

• Ako Jehova používa svoju schopnosť poznať budúcnosť?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 22]

Jehošafat mal dôveru v Jehovu

[Obrázok na strane 23]

Boh predpovedal Ježišovu smrť a vzkriesenie

[Obrázok na strane 24]

Predurčil Jehova, čo Adam s Evou urobia?