Áno, šťastie môžete nájsť!

ŠŤASTIE — ozajstné, trvalé šťastie — je niekedy veľmi ťažké nájsť. Je to tak najmä preto, lebo mnohí ľudia neustále hľadajú šťastie na nesprávnych miestach. Mať tak dôveryhodného priateľa, ktorý by ich vedel správne nasmerovať!

Jedným zdrojom takéhoto potrebného vedenia je Biblia. Zamyslite sa len nad jednou z jej kníh — nad knihou Žalmy. Je to zbierka 150 posvätných piesní venovaných Jehovovi Bohu, z ktorých asi polovicu zložil Dávid, kráľ starovekého Izraela. No dôležitejšie než vedieť, kto boli pisatelia tejto knihy, je vedieť, že bola napísaná pod inšpiráciou najväčšieho Priateľa ľudí, Jehovu. Preto si môžeme byť istí, že obsahuje Božie vedenie, ktoré je na náš úžitok, a že nám ukazuje cestu k šťastiu.

Pisatelia Žalmov si boli istí, že šťastie človeka pramení z blízkeho vzťahu k Bohu. Jeden z nich napísal: „Šťastný je muž, ktorý sa bojí Jehovu.“ ​(Žalm 112:1) Žiaden vzťah k nejakému človeku, žiaden hmotný majetok, žiadne osobné úspechy nemôžu človeku priniesť šťastie, ktoré vyplýva z toho, že je súčasťou ‚ľudu, ktorého Bohom je Jehova‘. (Žalm 144:15) Život mnohých novodobých Božích služobníkov to potvrdzuje.

Jedným príkladom je Susanne, ktorá má niečo vyše 40 rokov. * Povedala: „V dnešnej dobe sa mnohí pripájajú k určitým skupinám, aby dosahovali spoločné ciele alebo pestovali spoločné záujmy. Len zriedka však považujú každého v tej skupine za priateľa. V Jehovovom ľude je to iné. Naša láska k Jehovovi spôsobuje, že máme jeden k druhému náklonnosť. Medzi Božím ľudom sa cítime ako doma, bez ohľadu na to, kde práve sme. Táto  jednota nesmierne obohacuje náš život. Kto iný môže oprávnene povedať, že má priateľov z úplne odlišných spoločenských skupín, z veľmi rôznorodého prostredia a tých najrôznejších národností? Úprimne môžem povedať, že patriť k Jehovovmu ľudu vedie k šťastiu.“

Aj Maree, ktorá sa narodila v Škótsku, zistila, že ak chce človek nájsť šťastie, je dôležité mať dôverný vzťah k Jehovovi. Hovorí: „Predtým než som spoznala biblickú pravdu, mala som rada hororové filmy. Ale v noci som nemohla zaspať bez kríža v ruke, aby som odohnala duchov a upírov, o ktorých boli mnohé z tých filmov. No odvtedy, čo som spoznala pravdu a prestala som také filmy pozerať, môžem vďaka môjmu vzťahu k Jehovovi zaspávať bez strachu a som šťastná, že slúžim Bohu, ktorý je oveľa mocnejší než démoni či vymyslení upíri.“

Dôvera v Jehovu vedie k šťastiu

Nemáme dôvod pochybovať o tom, že náš Stvoriteľ je všemohúci a že jeho múdrosť je neobmedzená. Dávid bol presvedčený, že Jehovovi môže plne dôverovať a že uňho môže hľadať útočisko, a tak napísal: „Šťastný je telesne schopný muž, ktorý postavil Jehovu ako svoju dôveru.“ — Žalm 40:4.

Maria sa vyjadrila: „Bez ohľadu na to, kde som bola, či v Španielsku, alebo inde, na vlastnej skúsenosti som sa presvedčila, že najlepší možný výsledok dosiahneme vtedy, ak robíme veci Jehovovým spôsobom, aj keď nás naše pocity možno nabádajú urobiť niečo iné. To vedie k šťastiu, pretože Jehovov spôsob je vždy ten najlepší.“

Aj Andreas, kresťanský starší, ktorý slúžil vo viacerých európskych krajinách, sa na vlastnej skúsenosti presvedčil, že Jehovovi môžeme dôverovať. Povedal: „Môj starší brat, ktorý nemá rovnaké náboženské presvedčenie ako ja, mal na mňa v mladosti silný vplyv a povzbudzoval ma usilovať sa o finančne výhodnú kariéru. Bol veľmi sklamaný, keď som sa ujal služby celým časom a nespoliehal som sa na takzvané istoty v podobe dôchodkového zabezpečenia. Ako služobník celým časom som nikdy netrpel núdzu a zažíval som také požehnania, o akých môžu iní len snívať.“

V roku 1993 bol Felix pozvaný, aby pomohol pri rozširovaní priestorov odbočky Jehovových svedkov v Selterse v Nemecku. Po dokončení prác dostal ponuku stať sa stálym členom tamojšej rodiny Bétel. Ako na to zareagoval? „Prijal som to pozvanie s určitými  výhradami. Ale slúžim tu už takmer desať rokov a som presvedčený, že Jehova odpovedal na moje modlitby. On vie, čo je pre mňa najlepšie. Keď mu plne dôverujem a nechávam sa ním viesť, dávam mu možnosť, aby mi ukázal, čo si praje, aby som robil.“

Susanne, o ktorej sme sa už zmienili, chcela slúžiť ako priekopníčka, teda chcela sa vo zvýšenej miere venovať zvestovateľskej službe, no nájsť prácu na čiastočný úväzok bolo ťažké. Rok čakala, že sa niečo naskytne, no potom sa rozhodla konať s dôverou v Jehovu. Rozpráva: „Vyplnila som si prihlášku do pravidelnej priekopníckej služby. Mala som našetrené toľko, aby mi to stačilo na bežné výdavky asi tak na jeden mesiac. A bol to naozaj vzrušujúci mesiac! Služba bola pre mňa zdrojom veľkej radosti, no jeden pracovný pohovor za druhým sa končil neúspešne. Jehova ma však neopustil, presne ako sľúbil. Posledný deň v tom mesiaci som podpísala pracovnú zmluvu! Vtedy som si uvedomila, že Jehovovi môžem skutočne dôverovať. Tento prvý zážitok v priekopníckej službe prispel k odmeňujúcemu a šťastnému životu.“

Prijímanie rád od Boha prispieva k šťastiu

Kráľ Dávid urobil vo svojom živote niekoľko vážnych chýb. Z času na čas potreboval múdru radu. Sme ochotní prijať radu či usmernenie tak ako Dávid?

Aida, ktorá žije vo Francúzsku, si raz uvedomila, že urobila vážnu chybu. Rozpráva: „Plne som sa zamerala na obnovenie svojho vzťahu k Jehovovi. Na ničom inom mi nezáležalo.“ Aida požiadala o pomoc kresťanských starších. Teraz, po vyše 14 rokoch strávených v službe celým časom, hovorí: „Vedieť, že mi Jehova odpustil, je nesmierne potešujúce!“

Keď sme vnímaví na Božie rady, môže nás to ochrániť pred tým, aby sme sa chyby vôbec dopustili. Judith vysvetľuje: „Keď som mala 20 rokov, bezhlavo som sa zaľúbila do jedného obchodného spolupracovníka z Nemecka, ktorý robil všetko pre to, aby na mňa zapôsobil. Bol to vážený a v práci veľmi úspešný človek, ale bol ženatý! Uvedomila som si, že sa musím rozhodnúť, či poslúchnem Jehovove zákony, alebo sa Jehovovi úplne obrátim chrbtom. Zverila som sa s tým svojim rodičom. Otec ma vôbec nešetril, keď mi pripomínal, čo odo mňa Jehova očakáva. Hovoril so mnou priamo a jasne — a to som práve potrebovala! No aj napriek tomu moje srdce stále dúfalo, že sa nájde nejaké kompromisné riešenie. Celé týždne mi matka večer čo večer rozprávala o tom, že dodržiavanie Božích zákonov je veľmi dôležité a zachraňuje život. Som veľmi vďačná, že moje srdce bolo postupne pritiahnuté k Jehovovi. Jeho usmerňovanie a poučovanie mi prinieslo veľké šťastie — veľa odmeňujúcich rokov strávených v priekopníckej službe a úžasného manžela, kresťana, ktorý nielenže miluje mňa, ale celým srdcom miluje Jehovu.“

Takéto skúsenosti jasne dokazujú pravdivosť Dávidových slov: „Šťastný je ten, ktorého vzbura je odpustená, ktorého hriech je prikrytý. Šťastný je človek, ktorému Jehova nepripočítava previnenia.“ — Žalm 32:1, 2.

Šťastie vyplývajúce z ohľaduplnosti k druhým

„Šťastný je každý, kto si počína ohľaduplne voči poníženému,“ napísal Dávid a potom pokračoval: „V deň nešťastia mu Jehova zaobstará únik. Sám Jehova ho bude chrániť a zachová ho nažive. Bude vyhlásený za šťastného.“ ​(Žalm 41:1, 2) Láska a ohľaduplnosť, ktorú Dávid prejavil Mefibóšetovi, chromému synovi svojho milovaného priateľa Jonatána, je príkladom správneho postoja voči poníženému. — 2. Samuelova 9:1–13.

Marlies, ktorá už 47 rokov slúži ako misionárka, má výsadu zvestovať ľuďom, ktorí museli utiecť z nebezpečných oblastí Afriky, Ázie a východnej Európy. Povedala: „Majú rôzne  problémy a väčšinou majú pocit, že ich ostatní ľudia neprijímajú, cítia sa diskriminovaní. Pomáhať takýmto ľuďom vždy prináša šťastie.“

Marina, ktorá má niečo vyše 40 rokov, napísala: „Ako slobodný človek viem, čo to znamená, keď sú vám druhí ľudia nablízku, aby vám pomohli. To ma podnecuje, aby som druhých povzbudzovala prostredníctvom telefonátov či listov. Mnohí za to vyjadrujú vďačnosť. Pomáhať druhým mi prináša radosť.“

Dimitar, ktorý má okolo 25 rokov, povedal: „Matka ma vychovávala sama. Ako chlapec som bol veľmi šťastný, že ma jeden dozorca zborového štúdia knihy brával každý týždeň so sebou do služby a školil ma. Dodnes som mu veľmi vďačný za jeho vytrvalosť. Viem, že motivovať ma nebolo vždy ľahké.“ Z vďačnosti za pomoc, ktorú Dimitar kedysi dostal, teraz pomáha iným: „Usilujem sa aspoň raz za mesiac vziať nejakého mladého človeka a tiež staršieho brata alebo sestru do služby.“

Kniha Žalmy sa zmieňuje aj o iných veciach, ktoré prispievajú k šťastiu. Jednou z nich je, že je dôležité nespoliehať sa na seba, ale na silu od Jehovu: „Šťastní sú ľudia, ktorých sila je v [Jehovovi].“ — Žalm 84:5.

Môže to potvrdiť aj Corinna. Presťahovala sa do krajiny, kde bolo potrebných viac zvestovateľov. „Stretla som sa tu s novým jazykom, novou kultúrou a novým spôsobom myslenia. Mala som pocit, akoby som žila na inej planéte. Myšlienka na to, že mám zvestovať v cudzom prostredí, vo mne vyvolávala úzkosť. Prosila som Jehovu o pomoc a len vďaka sile od neho som celé dni dokázala zvestovať na odľahlom území. Časom sa mi zdalo, že je to tá najprirodzenejšia vec na svete. Zaviedla som veľa biblických štúdií a z tejto skúsenosti dodnes čerpám úžitok. Naučila som sa, že vďaka sile od Jehovu môžeme prekonať aj zdanlivo neprekonateľné prekážky.“

Teda k šťastiu prispievajú také činitele, ako rozvíjanie si priateľstva s Bohom a s jeho ľudom, bezvýhradná dôvera v Jehovu, prijímanie jeho rád a prejavovanie ohľaduplnosti druhým. Ak budeme kráčať po Jehovových chodníkoch a poslúchať jeho zákony, môžeme zažívať šťastie vyplývajúce z jeho priazne. — Žalm 89:15; 106:3; 112:1; 128:1, 2.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 12]

Maria

[Obrázok na strane 13]

Maree

[Obrázok na strane 13]

Susanne a Andreas

[Obrázok na strane 15]

Corinna

[Obrázok na strane 15]

Dimitar