‚Mám rád tvoje pripomienky‘

„Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie.“ — RIMANOM 15:4.

1. Akým spôsobom nám Jehova dáva pripomienky a prečo ich potrebujeme?

JEHOVA dáva svojmu ľudu pripomienky, aby mu pomohol vyrovnať sa s náporom dnešnej doby. Niektoré z týchto pripomienok nachádzame pri osobnom čítaní Biblie, zatiaľ čo iné prichádzajú vo forme informácií alebo komentárov, ktoré zaznejú na kresťanských zhromaždeniach. Veľa z toho, čo pri takýchto príležitostiach čítame alebo počujeme, nie je pre nás nové. O podobných informáciách sme pravdepodobne už predtým uvažovali. Ale keďže máme sklon zabúdať, stále si potrebujeme oživovať v pamäti Jehovove predsavzatia, zákony a pokyny. Mali by sme si vážiť Božie pripomienky. Obnovujú nášho ducha tým, že nám pomáhajú stále pamätať na to, čo nás motivovalo prijať zbožný spôsob života. Preto žalmista spieval Jehovovi: „Mám rád aj tvoje pripomienky.“ — Žalm 119:24.

2, 3. a) Prečo Jehova až do dnešného dňa zachoval životné príbehy biblických postáv? b) O ktorých správach z Biblie budeme uvažovať v tomto článku?

² Hoci Božie Slovo bolo napísané pred mnohými storočiami, stále má rovnakú silu. (Hebrejom 4:12) Predkladá nám pravdivé správy zo života biblických postáv. Aj keď zvyky a názory sa od biblických čias veľmi zmenili, problémy, s ktorými sa musíme vyrovnávať, sú často podobné tým, s ktorými zápasili ľudia vtedy. V mnohých príbehoch, ktoré sú v Biblii zachované na náš úžitok, sú nám predložené pôsobivé príklady ľudí, ktorí milovali Jehovu a verne mu slúžili napriek náročným okolnostiam. Iné správy upriamujú pozornosť na to, aké správanie Boh nenávidí. Všetky tieto osobné skúsenosti ľudí, dobré i zlé, Jehova dal zapísať do Biblie, aby nám slúžili ako pripomienky. Apoštol Pavol o tom napísal: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ — Rimanom 15:4.

³ Zamerajme sa teraz na tri biblické správy: o tom, ako sa Dávid správal k Saulovi, o Ananiášovi a Zafíre a o tom, ako sa zachoval Jozef v súvislosti s Putifárovou manželkou. V každom z týchto príbehov nachádzame cenné poučenie.

Lojálnosť voči Božiemu usporiadaniu

4, 5. a) Čo sa odohralo medzi kráľom Saulom a Dávidom? b) Ako reagoval Dávid na Saulovo nepriateľstvo?

⁴ Kráľ Saul sa prejavil ako neverný Jehovovi a ako nehodný vládnuť nad jeho ľudom. Preto ho Boh zavrhol a prikázal prorokovi Samuelovi, aby za budúceho kráľa pomazal Dávida. Keď Dávid prejavil výnimočné schopnosti ako bojovník a ľud ho ospevoval, Saul v ňom začal vidieť rivala. Opakovane sa ho snažil odstrániť. Dávidovi sa zakaždým podarilo prežiť, lebo Jehova bol s ním. — 1. Samuelova 18:6–12, 25; 19:10, 11.

⁵ Celé roky bol Dávid nútený žiť ako utečenec. Keď sa mu naskytla príležitosť zabiť  Saula, jeho spoločníci ho nabádali, aby to urobil, a hovorili mu, že Jehova mu dáva jeho nepriateľa do ruky. Dávid to však odmietol urobiť. Prečo? Viedla ho k tomu jeho vernosť Jehovovi a úcta voči Saulovi vzhľadom na jeho postavenie pomazaného kráľa Božieho ľudu. Nebol to azda Jehova, kto ustanovil Saula za izraelského kráľa? Teda keď to bude považovať za vhodné, môže ho aj odstrániť. Dávid vysvetlil, že nie je jeho vecou, aby do toho zasahoval. Keď urobil všetko, čo za daných okolností mohol, aby zmiernil Saulovo nepriateľstvo, povedal: „Sám Jehova ho udrie; alebo príde jeho deň a bude musieť zomrieť, alebo pôjde do bitky a istotne ho zmetú. Z Jehovovho hľadiska je nemysliteľné, aby som ja vystrel ruku proti Jehovovmu pomazanému!“ — 1. Samuelova 24:3–15; 26:7–20.

6. Prečo je pre nás príbeh Dávida a Saula zaujímavý?

⁶ Táto správa obsahuje dôležité poučenie. Prichytil si sa už niekedy pri tom, že si kladieš otázku, prečo v kresťanskom zbore vznikajú určité problémy? Môže sa stať, že niekto v zbore koná nevhodným spôsobom. Možno nejde o vážne previnenie, ale predsa ťa to znepokojuje. Čo by si mal robiť? Kresťanský záujem o toho človeka a vernosť Jehovovi ťa možno podnieti, aby si sa s tým človekom láskavo porozprával s cieľom pomôcť mu. Ale čo ak problém pretrváva? Keď si už urobil všetko, čo si v rozumnej miere mohol, možno bude najlepšie nechať veci v Jehovových rukách. Presne to urobil Dávid.

7. Ako by sme mali podľa príkladu Dávida reagovať, ak sme obeťou nespravodlivosti alebo predsudkov?

⁷ A čo ak si obeťou sociálnej nespravodlivosti či náboženských predsudkov? Pravdepodobne s tým teraz môžeš urobiť len málo alebo vôbec nič. Môže byť veľmi ťažké znášať takú situáciu, ale z toho, ako reagoval na nespravodlivosť Dávid, získavame poučenie. Žalmy, ktoré napísal, sú nielen pôsobivým záznamom o tom, ako vrúcne sa modlil k Bohu, aby ho uchránil pred Saulovými úkladmi, ale aj záznamom o jeho vernosti Jehovovi a o tom, ako mu záležalo na oslave Božieho mena. (Žalm 18:1–6, 25–27, 30–32, 48–50; 57:1–11) Dávid zostal Jehovovi verný, aj keď Saul celé roky pokračoval v nespravodlivom konaní. Aj my by sme mali zostať verní Jehovovi a jeho organizácii bez ohľadu na nespravodlivosť, ktorú zažívame, a bez ohľadu na to, čo robia iní. Môžeme si byť istí, že Jehova to všetko vidí. — Žalm 86:2.

8. Ako reagovali Jehovovi svedkovia v Mozambiku, keď bola skúšaná ich vernosť Jehovovi?

⁸ Kresťania v Mozambiku sú novodobým príkladom ľudí, ktorí sa verne držia Jehovu v čase skúšok. V roku 1984 na ich dediny opakovane útočili ozbrojení členovia hnutia odporu, ktorí rabovali a pálili domy a zabíjali.  Zdalo sa, že praví kresťania mohli na svoju obranu robiť len málo. Na ľudí, ktorí žili v tej oblasti, bol vyvíjaný nátlak pripojiť sa k tomuto ozbrojenému hnutiu alebo ho inak podporovať. Jehovovi svedkovia to považovali za nezlučiteľné so svojím kresťanským postojom neutrality. Ich odmietanie sa stretávalo so zúrivou reakciou. Počas týchto nepokojov bolo zabitých až 30 svedkov, ale ani hrozba smrti nemohla prinútiť Boží ľud, aby sa vzdal svojej lojálnosti. * Podobne ako Dávid, aj títo kresťania znášali nespravodlivosť, ale nakoniec vyšli ako víťazi.

Varovná pripomienka

9, 10. a) V čom môžu byť pre nás určité biblické správy užitočné? b) Čo bolo zlé na konaní Ananiáša a Zafíry?

⁹ Niektorí jednotlivci spomenutí v Písmach slúžia ako varovná pripomienka, ktorá ukazuje, akému konaniu sa treba vyhýbať. Biblia obsahuje veľa správ o ľuďoch, ktorí konali nesprávne a potom museli znášať následky. Niektorí z nich boli dokonca Božími služobníkmi. (1. Korinťanom 10:11) V jednej z týchto správ sa dozvedáme o Ananiášovi a Zafíre, manželoch, ktorí boli členmi jeruzalemského kresťanského zboru v prvom storočí.

¹⁰ Po Letniciach roku 33 n. l. bolo potrebné poskytnúť materiálnu pomoc novým veriacim, ktorí zostali v Jeruzaleme, aby mali úžitok zo spoločenstva s apoštolmi. Niektorí členovia zboru predávali majetok, aby nikto nezostal v núdzi. (Skutky 2:41–45) Ananiáš a Zafíra predali pole a priniesli časť z peňazí zaň apoštolom, tvrdiac, že ich dar predstavuje všetky peniaze, ktoré získali z predaja. Pravdaže, Ananiáš a Zafíra mali právo dať toľko, koľko chceli, ale ich pohnútka bola zlá a ich konanie nečestné. Chceli urobiť na druhých dojem a vyvolať zdanie, že urobili viac než v skutočnosti. Apoštol Peter vďaka svätému duchu odhalil ich nečestnosť a pokrytectvo a Jehova ich usmrtil. — Skutky 5:1–10.

11, 12. a) Napríklad aké pripomienky týkajúce sa čestnosti sa nachádzajú v Biblii? b) Aký úžitok prináša človeku to, keď je čestný?

¹¹ Kedykoľvek sme v pokušení prekrútiť pravdu v snahe vyvolať dobrý dojem u ľudí, kiež nám príbeh o Ananiášovi a Zafíre slúži ako závažná pripomienka. Ak by sa nám aj podarilo podviesť ľudí, Jehovu neoklameme.  (Hebrejom 4:13) Biblia nás opakovane nabáda, aby sme boli jeden k druhému čestní, lebo keď bude zem očistená od nespravodlivosti, pre luhárov na nej nebude miesta. (Príslovia 14:2; Zjavenie 21:8; 22:15) Každému by malo byť jasné prečo. Podporovateľom všetkých klamstiev totiž nie je nikto iný ako Satan Diabol. — Ján 8:44.

¹² Keď je čestné konanie spôsobom nášho života, prináša nám to veľký úžitok. Vedie to napríklad k čistému svedomiu a k uspokojeniu z toho, že nám druhí dôverujú. V mnohých prípadoch kresťania získali zamestnanie alebo si ho udržali práve vďaka tomu, že boli čestní. No ten najväčší úžitok, ktorý čestnosť prináša, je priateľstvo so Všemohúcim Bohom. — Žalm 15:1, 2.

Zachovaj si cudnosť

13. V akej situácii sa ocitol Jozef a ako reagoval?

¹³ Jozef, syn patriarchu Jakoba, bol vo veku 17 rokov predaný do otroctva. Po nejakom čase sa ocitol v domácnosti egyptského dvorného úradníka Putifára. Tam sa zapáčil manželke svojho pána. Táto žena chcela mať nemravný pomer s Jozefom, urasteným mladým mužom, a deň čo deň mu hovorila: „Ľahni si so mnou.“ Jozef bol ďaleko od svojej rodiny, v krajine, kde ho nikto nepoznal. Mohol mať s touto ženou pomer bez toho, aby o tom iní ľudia vedeli. Napriek tomu to neurobil. Keď ho Putifárova manželka schmatla za odev, utiekol. — 1. Mojžišova 37:2, 18–28; 39:1–12.

14, 15. a) Prečo je Jozefov príbeh pre nás zaujímavý? b) Prečo bola jedna kresťanka vďačná, že dbala na Božie pripomienky?

¹⁴ Jozef bol vychovávaný v bohabojnej rodine a chápal, že sexuálne styky medzi ženou a mužom, ktorí nie sú manželmi, sú nesprávne. „Ako by som sa teda mohol dopustiť takého veľkého zla a v skutočnosti hrešiť proti Bohu?“ povedal. K tomuto záveru dospel pravdepodobne na základe poznania, že Božou normou pre ľudí, stanovenou už v Edene, je monogamia. (1. Mojžišova 2:24) Boží ľud dnes môže mať úžitok z rozjímania o tom, ako Jozef v tej situácii reagoval. V niektorých krajinách majú ľudia taký ľahkovážny postoj k intímnym vzťahom, že mladí, ktorí odmietajú zapliesť sa do nemravnosti, sa stávajú terčom posmechu svojich vrstovníkov. Aj medzi dospelými ľuďmi sú nemravné vzťahy bežné. Preto je Jozefov príbeh pre nás aktuálnou pripomienkou. Božia norma sa nezmenila — smilstvo i cudzoložstvo je hriech. (Hebrejom 13:4) Mnohí,  ktorí sa poddali tlaku okolia a zaplietli sa do nezákonných sexuálnych vzťahov, sa zhodujú v tom, že je závažný dôvod vyhýbať sa takému konaniu. K jeho neželaným následkom patria pocit poníženia, výčitky svedomia, žiarlivosť, tehotenstvo či sexuálne prenášané choroby. Presne tak ako nám pripomína Biblia, človek, ktorý sa dopúšťa smilstva, „hreší proti svojmu vlastnému telu“. — 1. Korinťanom 5:9–12; 6:18; Príslovia 6:23–29, 32.

¹⁵ Jenny *, slobodná Jehovova svedkyňa, má dôvod ceniť si Božie pripomienky. V práci jej istý sympatický kolega začal skladať komplimenty. Keď Jenny nereagovala, začal jej prejavovať pozornosť ešte intenzívnejšie. „Zistila som, že musím bojovať o to, aby som si zachovala cudnosť,“ priznáva, „lebo keď o vás prejavuje záujem niekto opačného pohlavia, lichotí vám to.“ No Jenny si uvedomila, že tomuto mužovi išlo len o to, aby si ju pridal do zoznamu žien, s ktorými mal pomer. Keď cítila, že slabne vo svojom rozhodnutí odolávať, úpenlivo sa modlila k Jehovovi o pomoc, aby mu dokázala zostať verná. Myšlienky, ktoré sa dozvedala pri štúdiu Biblie a kresťanských publikácií, boli pre ňu mocnými pripomienkami, ktoré ju povzbudzovali k stálej bdelosti. Jednou z týchto pripomienok bola správa o Jozefovi a Putifárovej manželke. „Kým si pripomínam, ako veľmi milujem Jehovu, nemusím sa báť, že sa dopustím takého veľkého zla a zhreším proti nemu,“ hovorí na záver Jenny.

Dbaj na Božie pripomienky!

16. Aký úžitok môžeme načerpať z toho, keď budeme rozjímať o životných príbehoch biblických postáv?

¹⁶ Všetci si môžeme prehlbovať porozumenie Jehovových noriem tým, že sa budeme snažiť pochopiť, prečo Jehova zachoval pre nás v Biblii určité správy. Čo sa z nich učíme? Aké vlastnosti alebo sklony, ktoré prejavili biblické postavy, by sme mali napodobňovať a akým sa vyhýbať? Na stránkach Božieho Slova sa objavujú doslova stovky postáv. Všetkým, ktorí majú lásku k Božím nariadeniam, prinesie úžitok, keď si budú rozvíjať túžbu po životodarnej múdrosti, ku ktorej patrí aj poučenie z príkladov, ktoré Jehova starostlivo zachoval vo svojom Slove. V tomto časopise sú často články o týchto biblických postavách, ktorých životné príbehy nám majú čo odovzdať. Mohol by si sa k nim vrátiť?

17. Ako sa pozeráš na Jehovove pripomienky a prečo?

¹⁷ Môžeme byť naozaj vďační za to, že Jehova prejavuje láskyplný záujem o tých, ktorí sa usilujú konať jeho vôľu. Nie sme dokonalí, práve tak ako neboli dokonalí ani muži a ženy, o ktorých sa píše v Biblii. No tento záznam o ich skutkoch je pre nás nesmierne hodnotný. Keď budeme dbať na Jehovove pripomienky, môžeme sa vyhnúť vážnym chybám a môžeme napodobňovať znamenitý príklad tých, ktorí kráčali cestou spravodlivosti. Ak to budeme robiť, budeme môcť spievať tak ako žalmista: „Šťastní sú tí, ktorí zachovávajú [Jehovove] pripomienky; hľadajú ho stále celým srdcom. Moja duša dodržiavala tvoje pripomienky a nadmieru ich milujem.“ — Žalm 119:2, 167.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Čo sa učíme z Dávidovho postoja k Saulovi?

• Čo sa učíme zo správy o Ananiášovi a Zafíre?

• Prečo je dnes Jozefov príbeh zvlášť aktuálny?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 26]

Prečo Dávid nedovolil zabiť Saula?

[Obrázok na strane 27]

Čo sa učíme zo správy o Ananiášovi a Zafíre?

[Obrázok na strane 28]

Čo pomohlo Jozefovi odmietnuť nemravné návrhy?