Poučenie o pýche a pokore

JEDNA udalosť v živote kráľa Dávida zdôrazňuje rozdiel medzi pravou pokorou a pýchou. Odohrala sa po tom, čo Dávid dobyl Jeruzalem a urobil ho svojím hlavným mestom. Dávid považoval za skutočného Kráľa Izraela Jehovu, a preto zariadil, aby bola truhla zmluvy, ktorá symbolizovala Božiu prítomnosť, prinesená do mesta. Pre Dávida bola táto udalosť taká dôležitá, že dal svoju radosť pred všetkými najavo, keď šiel za kňazmi nesúcimi truhlu. Obyvatelia Jeruzalema videli svojho kráľa „poskakovať“ a ‚tancovať pred Jehovom z celej sily‘. — 1. Paralipomenon 15:15, 16, 29; 2. Samuelova 6:11–16.

Dávidova manželka Míchal sa však k tomuto radostnému sprievodu nepripojila. Pozerala sa z okna a miesto toho, aby obdivovala, ako Dávid vzdáva chválu Jehovovi, „začala ním v srdci pohŕdať“. (2. Samuelova 6:16) Prečo sa Míchal takto zachovala? Zjavne prikladala prílišnú dôležitosť tomu, že je dcérou prvého izraelského kráľa Saula a manželkou druhého izraelského kráľa. Možno mala pocit, že jej manžel, kráľ, by sa nemal znížiť na úroveň obyčajných ľudí a oslavovať tak ako oni. Toto povýšenectvo bolo zjavné z toho, ako privítala Dávida, keď sa vrátil domov. Sarkasticky povedala: „Akým slávnym sa dnes urobil kráľ Izraela, keď sa dnes odkrýval očiam otrokýň svojich sluhov, ako sa úplne odkrýva jedna z prázdnych hláv!“ — 2. Samuelova 6:20.

Ako Dávid zareagoval na tieto kritické slová? Pokarhal Míchal — povedal jej, že kvôli nemu Jehova zavrhol jej otca Saula. A dodal: „Ešte viac sa znevážim a znížim sa vo vlastných očiach; a som rozhodnutý, že s otrokyňami, o ktorých si sa zmienila, s tými sa oslávim.“ — 2. Samuelova 6:21, 22.

Áno, Dávid bol rozhodnutý ďalej pokorne slúžiť Jehovovi. Tento postoj nám pomáha pochopiť, prečo Jehova označil Dávida za „muža príjemného svojmu srdcu“. (Skutky 13:22; 1. Samuelova 13:14) Dávid v skutočnosti napodobňoval najlepší príklad pokory — príklad Jehovu Boha. Je zaujímavé, že keď Dávid povedal Míchal, že ‚sa zníži‘, použil výraz s rovnakým slovným základom, aký má hebrejské sloveso, ktoré je použité na opis toho, ako sa Boh pozerá na ľudstvo. Hoci je Jehova najvýznamnejšou Osobnosťou vo vesmíre, Žalm 113:6, 7 o ňom hovorí, že sa „znižuje, aby sa pozrel na nebo a zem, dvíha poníženého z prachu; vyvyšuje chudobného z jamy popola“.

Keďže Jehova je pokorný, neprekvapuje, že nenávidí „povýšené oči“ pyšných ľudí. (Príslovia 6:16, 17) Za to, že Míchal prejavila túto zlú črtu a zachovala sa neúctivo k človeku, ktorého Boh vybral za kráľa, nedostala výsadu porodiť Dávidovi syna. Zomrela bezdetná. Z tohto príkladu si môžeme vziať dôležité poučenie. Všetci, ktorí chcú získať Božiu priazeň, musia dbať na tieto slová: „Prepášte [sa] pokorou mysle k sebe navzájom, lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ — 1. Petra 5:5.