Televízia — je dobrou opatrovateľkou detí?

NIEKEDY sa vám môže zdať veľmi výhodné nechať deti pred televízorom, aby sa zabavili, kým sa venujete iným veciam. Ale aký vplyv to môže mať na vaše deti?

„Už dojčatá môžu byť citovo ovplyvnené tým, čo vidia na televíznej obrazovke,“ uvádzajú noviny The New York Times. Pri nedávnej štúdii boli ročným deťom premietané krátke televízne zábery, v ktorých herečka reagovala na hračku rôznymi spôsobmi. „Keď herečka na hračku reagovala so strachom,“ píše sa v novinách, „tieto deti sa s [hračkou] nechceli hrať a častejšie boli nepokojné, zamračené, zachmúrené alebo sa rozplakali. Keď bola herečka [hračkou] nadšená, deti sa s ňou ochotnejšie hrali.“

Televízia zjavne môže na dojčatá vplývať. A čo ak sú deti vystavené jej vplyvu dlhodobo? Lekár Naoki Kataoka, profesor pediatrie na Kawasakiho lekárskej fakulte v japonskom meste Kurašiki, pozoroval desiatky detí, ktoré boli mimoriadne tiché a výraz ich tváre sa takmer nemenil. Všetky dlhodobo sledovali televíziu alebo videofilmy. Jeden dvojročný chlapec nedokázal komunikovať a mal obmedzenú slovnú zásobu. Od svojho prvého roku každý deň od rána do večera sledoval videofilmy. Až keď mu jeho matka na základe lekárskeho odporúčania nedovolila videofilmy sledovať a začala sa s ním hrať, chlapcova slovná zásoba sa postupne obohatila. Áno, rodičia musia so svojimi deťmi komunikovať.

Jehova Boh, Pôvodca rodinného usporiadania, poukázal na to, aká výmena myšlienok je zvlášť dôležitá. Už dávno svojmu ľudu nariadil: „Budeš vštepovať [Božie slová] svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ ​(5. Mojžišova 6:7) Rodičia, nie televízia, môžu tým najlepším spôsobom poučovať deti slovom i príkladom, „podľa cesty“, ktorá je pre ne. — Príslovia 22:6.