Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Ujmi sa toho viniča“!

„Ujmi sa toho viniča“!

„Ujmi sa toho viniča“!

DVANÁSŤ vyzvedačov prešlo Zasľúbenú krajinu krížom-krážom. Mojžiš im povedal, aby zistili, akí sú jej obyvatelia, a aby priniesli niečo z jej úrody. Ktorá plodina zvlášť zaujala ich pozornosť? Neďaleko Hebronu našli vinicu s takým veľkým hroznom, že jeden strapec museli niesť dvaja vyzvedači. Bola tam taká mimoriadna úroda hrozna, že vyzvedači nazvali túto úrodnú oblasť „údolím bystriny Eškol“, čiže „strapca hrozna“. — 4. Mojžišova 13:21–24.

V 19. storočí jeden návštevník Palestíny podal správu: „Eškol, čiže Údolie hrozna... dodnes pokrývajú vinohrady a hrozno z tejto oblasti je najkvalitnejšie a najväčšie v Palestíne.“ Hoci hrozno z Eškolu sa vyznačovalo výnimočnou kvalitou, v biblických časoch sa rodilo vynikajúce hrozno na väčšine územia Palestíny. Egyptské záznamy naznačujú, že faraóni dovážali víno z Kanaanu.

„Kamenisté svahy [palestínskych] vrchov majú ľahkú štrkovitú pôdu, slnečnú polohu, v lete dostatok tepla a v zime rýchly odvod dažďovej vody a to všetko spolu vytvára podmienky príznačné pre krajinu viníc,“ vysvetľuje sa v knihe The Natural History of the Bible (Biblický prírodopis). Izaiáš naznačil, že určité oblasti mali až tisíc krov viniča. — Izaiáš 7:23.

„Krajina viníc“

Mojžiš povedal Izraelitom, že vezmú do vlastníctva krajinu „viniča a fíg a granátových jabĺk“. (5. Mojžišova 8:8) Podľa diela Baker Encyclopedia of Bible Plants (Bakerova encyklopédia biblických rastlín) „v starovekej Palestíne boli vinice také rozšírené, že hroznové semená sa našli na väčšine, ak nie na všetkých miestach vykopávok“. Vinice Zasľúbenej krajiny boli také plodné, že dokonca aj v roku 607 pred n. l., keď Nabuchodonozorove vojská pustošili Judsko, ľudia, ktorí v krajine zostali, „zberali víno a letné ovocie vo veľmi veľkom množstve“. — Jeremiáš 40:12; 52:16.

Aby mohli izraelskí roľníci vyrábať víno vo veľkom množstve, museli sa o svoje vinice dobre starať. Kniha Izaiáš opisuje, ako asi postupoval bežný izraelský vinohradník. Okopal kúsok pôdy na svahu a odstránil z nej všetky veľké kamene predtým, než tam zasadil „vyberaný červený vinič“. Potom postavil múr z kameňov, ktoré vybral z pôdy. Tento kamenný múr mal vinicu chrániť, aby ju nepošliapal dobytok, a bol tiež určitou ochranou pred líškami, diviakmi či zlodejmi. Vinohradník tiež vytesal vínny lis a postavil malú vežu, ktorá mala slúžiť ako chladné útočisko v období zberu úrody, keď hrozno potrebovalo osobitnú ochranu. Po všetkých týchto prípravných prácach mohol vinohradník očakávať dobrú úrodu hrozna. — Izaiáš 5:1, 2. *

Aby roľník zaistil dobrú úrodu, pravidelne vinič prerezával, aby sa urodilo viac hrozna, a okopával ho, aby sa v zemi nerozrástla burina a rôzny tŕnistý porast. A ak jarné dažde nepriniesli dostatok vlahy, v letných mesiacoch vinicu zavlažoval. — Izaiáš 5:6; 18:5; 27:2–4.

Čas zberu hrozna na konci leta bol časom veľkej radosti. (Izaiáš 16:10) Nadpisy troch žalmov obsahujú slovné spojenie „na Gitit“. (Žalm 8, 81 a 84) Tento hudobný výraz s nejasným významom je v Septuaginte preložený ako „vínne lisy“ a môže naznačovať, že Izraeliti spievali tieto žalmy v čase zberu hrozna. Hoci hrozno slúžilo predovšetkým na výrobu vína, Izraeliti ho jedli aj čerstvé alebo ho sušili na hrozienka, z ktorých potom robili koláče. — 2. Samuelova 6:19; 1. Paralipomenon 16:3.

Izrael prirovnaný k viniču

Boží ľud je v Biblii niekoľkokrát prirovnaný k viniču, čo je vhodné prirovnanie, keďže pre Izraelitov mal vinič veľký význam. V 80. žalme Asaf prirovnal izraelský národ k viniču, ktorý Jehova zasadil v Kanaane. Táto krajina bola vyčistená, aby vinič v podobe Izraela mohol zakoreniť a zosilnieť. Ale rokmi sa ochranné múry zrútili. Tento národ už viac nevkladal dôveru v Jehovu a Jehova od neho odtiahol svoju ochrannú ruku. Nepriateľské národy stále plienili majetok Izraela podobne ako diviak, ktorý ničí vinicu. Asaf sa modlil, aby Jehova pomohol tomuto národu, aby mohla byť obnovená jeho niekdajšia sláva. Úpenlivo prosil: „Ujmi sa toho viniča.“ — Žalm 80:8–15.

Izaiáš prirovnal „dom Izraela“ k vinici, ktorá postupne začala prinášať „plané hrozno“ alebo doslova rozkladajúce sa, hnijúce bobule. (Izaiáš 5:2, 7) Plané hrozno má oveľa menšie bobule než šľachtené a má veľmi málo dužiny, keďže takmer celé vnútro bobule hrozna tvoria semená. Toto hrozno nie je vhodné na výrobu vína ani na jedenie, a tým vhodne znázorňuje odpadlícky národ, ktorý ako ovocie prinášal namiesto spravodlivosti nezákonnosť. Na tomto bezcennom ovocí neniesol vinu Pestovateľ vinice. Jehova urobil všetko, čo mohol, aby národ prinášal dobré ovocie. Opýtal sa: „Čo sa má ešte urobiť mojej vinici, čo som v nej už neurobil?“ — Izaiáš 5:4.

Keďže vinič v podobe Izraela sa preukázal ako neplodný, Jehova svoj ľud varoval, že zbúra ochranný múr, ktorý okolo nich postavil. Už viac nebude tento obrazný vinič prerezávať ani okopávať. Jarné dažde, od ktorých závisela úroda, už neprídu a vinica zarastie tŕním a burinou. — Izaiáš 5:5, 6.

Mojžiš predpovedal, že pre odpadlíctvo Izraela uschnú dokonca aj ich doslovné vinice. „Vysadíš a istotne budeš obrábať vinice, ale nebudeš piť víno a nič neoberieš, pretože to zožerie červ.“ ​(5. Mojžišova 28:39) Ak sa nejaký červ dostane do hlavného kmeňa a vyžerie jeho vnútro, vinič môže do niekoľkých dní uschnúť. — Izaiáš 24:7.

„Pravý vinič“

Podobné prirovnanie, aké použil Jehova, keď prirovnal doslovný Izrael k viniču, použil aj Ježiš. Počas slávnosti, ktorú mnohí nazývajú Posledná večera, povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník.“ ​(Ján 15:1) Ježiš prirovnal svojich nasledovníkov k ratolestiam viniča. Podobne ako výhonky doslovného viniča získavajú silu z hlavného kmeňa, aj Kristovi nasledovníci musia zostať v spojení s Kristom. „Oddelení odo mňa nemôžete robiť vôbec nič,“ povedal Ježiš. (Ján 15:5) Tak ako roľníci pestujú vinič pre jeho plody, aj Jehova od svojho ľudu očakáva, že bude prinášať duchovné ovocie. To mu ako Vinohradníkovi prináša pocit uspokojenia a slávu. — Ján 15:8.

V prípade doslovného viniča závisí veľkosť úrody od prerezávania a čistenia. Ježiš sa zmieňuje o oboch týchto úkonoch. Vinohradník zvyčajne prerezáva vinič dvakrát za rok, aby získal čo najväčšiu úrodu. V zimných mesiacoch sa musí vinič obyčajne dosť preriediť. Vinohradník odstráni väčšinu letorastov, ktoré narástli v predchádzajúcom roku. Nechá z nich na kmeni asi tri alebo štyri a na každom z nich najviac dva výhonky. Z týchto mladých výhonkov, ktoré narástli v predchádzajúcom roku, sa nasledujúce leto stanú plodonosné ratolesti. Keď vinohradník dokončí prerezávanie, odrezané ratolesti spáli.

Ježiš toto radikálne prerezávanie opísal slovami: „Ak niekto nezostane v spojení so mnou, je vyvrhnutý ako ratolesť a uschne. Tieto ratolesti pozbierajú, hodia ich do ohňa a spália.“ ​(Ján 15:6) Mohlo by sa zdať, že vinič je v tejto fáze úplne zbavený ratolestí, no na jar sa robí ďalšie prerezávanie.

„Každú ratolesť na mne, ktorá nenesie ovocie, odstraňuje,“ povedal Ježiš. (Ján 15:2) To sa môže vzťahovať na neskoršie prerezávanie, po tom, čo vinič vyhnal značný počet nových výhonkov a dajú sa už jasne rozoznať malé strapce hrozna. Vinohradník pozorne skúma každý nový výhonok, aby zistil, ktorý prinesie ovocie a ktorý nie. Ak by sa neplodné výhonky nechali na viniči, odčerpávali by z hlavného kmeňa živiny a vodu. Preto ich vinohradník odstráni, aby šla všetka výživa len do rodivých výhonkov.

Napokon sa Ježiš zmieňuje o procese čistenia ratolestí. Vysvetľuje: „Každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia.“ ​(Ján 15:2) Keď sú raz neplodné ratolesti odstránené, vinohradník pozorne skúma každú ratolesť, ktorá prináša ovocie. Na mieste, kde plodonosná ratolesť vyrastá z kmeňa, vždy nájde nové malé výhonky, ktoré tiež musia byť vylomené. Ak by sa tam nechali, odoberali by z viniča miazgu, ktorá je pre hrozno taká potrebná. Podobne sa môžu odstrániť aj niektoré veľké listy, aby slnečné svetlo mohlo lepšie prenikať k mladému hroznu. To všetko sú užitočné kroky, vďaka ktorým plodonosné ratolesti môžu priniesť hojnosť úrody.

‚Stále prinášajte mnoho ovocia‘

Obrazné ratolesti „pravého viniča“ predstavujú pomazaných kresťanov. No aj „iné ovce“ sa musia dokázať ako Kristovi učeníci, ktorí prinášajú ovocie. (Ján 10:16) Aj oni môžu prinášať „mnoho ovocia“ a slávu svojmu nebeskému Otcovi. (Ján 15:5, 8) Ježišovo znázornenie o pravom viniči nám pripomína, že naša záchrana závisí od toho, či zostávame v spojení s Kristom a prinášame kvalitné duchovné ovocie. Ježiš povedal: „Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske, tak ako som ja zachoval Otcove prikázania a zostávam v jeho láske.“ — Ján 15:10.

V Zechariášových dňoch Boh sľúbil vernému ostatku Izraelitov, že krajina sa bude opäť tešiť zo ‚semena pokoja; vinič vydá svoje plody a zem vydá svoj výnos‘. (Zechariáš 8:12) Vinič je tiež použitý pri opise pokoja, z ktorého sa Boží ľud bude tešiť počas Kristovej tisícročnej vlády. Micheáš predpovedal: „Budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli; veď tak hovorili ústa Jehovu vojsk.“ — Micheáš 4:4.

[Poznámka pod čiarou]

^ 7. ods. Podľa diela Encyclopaedia Judaica izraelskí pestovatelia uprednostňovali vinič, ktorý rodil hrozno červeno-čiernej farby známe ako sorek, čo je zjavne odroda hrozna, o ktorom je zmienka v Izaiášovi 5:2. Z tohto hrozna sa vyrábalo sladké červené víno.

[Obrázok na strane 18]

Vinič, ktorý prednedávnom uschol

[Obrázok na strane 18]

Prerezávanie v zime

[Obrázok na strane 18]

Pálenie odstránených ratolestí