Hľadanie osvietenia

„NEVEDOMOSŤ nikdy nie je lepšia než poznanie,“ vyjadrila sa Laura Fermiová, manželka uznávaného fyzika Enrica Fermiho. Niektorí možno s týmto názorom nesúhlasia, tvrdiac, že to, čo nevieme, nás nemôže zraniť. Väčšina ľudí však považuje tento postreh za pravdivý, a to nielen v oblasti vedeckého výskumu, ale aj v iných oblastiach. Nevedomosť v zmysle nepoznania pravdy viedla k tomu, že po stáročia mnohí ľudia tápali v tme, či už išlo o intelektuálnu, morálnu, alebo duchovnú oblasť. — Efezanom 4:18.

Práve preto uvažujúci ľudia hľadajú osvietenie. Chcú vedieť, prečo sme tu a kam smerujeme. Vo svojom hľadaní sa vydali rôznymi cestami. Zamyslime sa v krátkosti nad niektorými z nich.

Vedie k osvieteniu náboženstvo?

Podľa buddhistickej tradície bol Siddhártha Gautama, zakladateľ buddhizmu, hlboko znepokojený ľudským utrpením a smrťou. Obrátil sa na hinduistických náboženských učiteľov, aby mu pomohli nájsť „cestu pravdy“. Niektorí mu odporučili jogu a extrémne sebazapieranie. Gautama si napokon zvolil intenzívnu osobnú meditáciu ako cestu k pravému osvieteniu.

Ďalší pri svojom hľadaní osvietenia používajú látky, ktoré ovplyvňujú myslenie. Napríklad členovia Americkej domorodej cirkvi označujú peyotl — kaktus, ktorý obsahuje látku s halucinogénnymi účinkami — za „odhaľovateľa skrytého poznania“.

V 18. storočí francúzsky filozof Jean Jacques Rousseau veril, že každý úprimný bádateľ môže osobne dostať duchovné zjavenie od Boha. Ako? Tak, že bude počúvať, „čo Boh hovorí srdcu“. Potom sa podľa Rousseauových slov to, čo cítite — čo vám hovoria pocity a svedomie —, stane „spoľahlivejším vodidlom v tomto nekonečnom labyrinte ľudských názorov“. — History of Western Philosophy (Dejiny západnej filozofie).

Vedie k osvieteniu sila rozumu?

Mnohí z Rousseauových súčasníkov takémuto náboženskému prístupu prudko odporovali. Napríklad podľa francúzskeho filozofa Voltaira náboženstvo ani zďaleka neviedlo k osvieteniu, ale bolo hlavným činiteľom toho, že Európa sa na niekoľko storočí ponorila do nevedomosti, povier a neznášanlivosti počas obdobia, ktoré niektorí historici nazývajú temným stredovekom.

Voltaire patril k európskemu racionalistickému hnutiu známemu ako  osvietenstvo. Stúpenci tohto hnutia sa vrátili k názorom starovekých Grékov — že ľudský rozum a vedecké bádanie je kľúčom k pravému osvieteniu. Ďalší stúpenec racionalistického hnutia, Bernard de Fontenelle, bol presvedčený, že samotný ľudský rozum môže voviesť ľudstvo do „storočia, ktoré bude každým dňom osvietenejšie, takže všetky predchádzajúce storočia sa v porovnaní s ním stratia v temnote“. — Encyclopædia Britannica.

Toto sú len niektoré z mnohých rozporuplných názorov na to, ako dosiahnuť osvietenie. Existuje vôbec nejaké ‚spoľahlivé vodidlo‘, ktoré by sme mohli použiť pri hľadaní pravdy? Zamyslite sa nad tým, čo hovorí nasledujúci článok o dôveryhodnom zdroji osvietenia.

[Obrázky na strane 3]

Gautama (Buddha), Rousseau a Voltaire sa vydali hľadať osvietenie rôznymi cestami