„Ako vládcu musíme viac poslúchať boha ako ľudí“

‚Náš Boh je schopný nás oslobodiť‘

MALA to byť veľkolepá slávnosť. Na nížine Dúra, zjavne blízko mesta Babylon, bola vztýčená obrovská zlatá socha. Jej inaugurácie sa mali zúčastniť vysokí úradníci, od ktorých sa očakávalo, že sa pri zvuku hudobných nástrojov pred sochou poklonia. Babylonský kráľ Nabuchodonozor vydal výnos, že ktokoľvek by neuctieval túto sochu, má zomrieť v rozpálenej peci. Kto by si len dovolil neposlúchnuť tento príkaz?

A predsa traja ľudia — Sadrach, Mézach a Abednego —, ktorí sa báli Jehovu a uctievali ho, sa na prekvapenie prizerajúcich sa nepoklonili. Vedeli, že by to bolo v rozpore s ich výlučnou oddanosťou Jehovovi Bohu. (5. Mojžišova 5:8–10) Keď mali vysvetliť svoj pevný postoj, nebojácne Nabuchodonozorovi povedali: „Ak to má byť, náš Boh, ktorému slúžime, je schopný nás oslobodiť. Oslobodí nás z horiacej ohnivej pece a z tvojej ruky, ó, kráľu. Ale ak nie, nech je ti známe, ó, kráľu, že tvojim bohom neslúžime a zlatý obraz, ktorý si postavil, uctievať nebudeme.“ — Daniel 3:17, 18.

Keď boli traja Hebreji hodení do horiacej ohnivej pece, ich život bol zázračne zachránený. Boh poslal anjela, aby ochránil svojich verných služobníkov. Ale oni sa už predtým rozhodli radšej sa vystaviť hrozbe smrti než neposlúchnuť Jehovu. * Mali podobný postoj ako apoštoli Ježiša Krista, ktorí o viac než šesť storočí neskôr pred židovským najvyšším súdom vyhlásili: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 5:29.

Dôležité poučenie pre nás

Sadrach, Mézach a Abednego sú vynikajúcim príkladom viery, poslušnosti a vernej oddanosti. Títo traja Hebreji prejavili vieru v Jehovu. Ich svedomie školené Písmami im nedovoľovalo žiadnym spôsobom sa zapojiť do falošného uctievania ani prejaviť nacionalizmus. Podobne aj dnes kresťania bezvýhradne dôverujú pravému Bohu. Nechávajú sa viesť svojím biblicky školeným svedomím a odmietajú zapojiť sa do falošného uctievania alebo do akcií, ktoré sú v rozpore s Božími zákonmi a zásadami.

Traja verní Hebreji dôverovali Jehovovi a odmietli vymeniť svoju poslušnosť voči nemu za čokoľvek, čo ponúkala Babylonská ríša v podobe uznania, postavenia alebo slávy. Títo traja muži boli ochotní radšej trpieť a zomrieť, než by zničili svoj vzťah k Bohu. Tak ako Mojžiš, aj oni ‚zostali pevní, akoby videli Toho, ktorý je neviditeľný‘. (Hebrejom 11:27) Títo traja Hebreji boli rozhodnutí zostať rýdzi a neurobiť kompromis, aby si  zachránili život, a to bez ohľadu na to, či sa Jehova rozhodne zachrániť ich pred smrťou, alebo nie. Apoštol Pavol zrejme myslel na ich príklad, keď hovoril o mužoch viery, ktorí „uhášali silu ohňa“. (Hebrejom 11:34) Aj dnes Jehovovi služobníci prejavujú takúto vieru a poslušnosť, keď čelia skúškam rýdzosti.

Zo skúsenosti Sadracha, Mézacha a Abednega sa tiež môžeme naučiť, že Boh odmeňuje za vernú oddanosť. Žalmista spieval: „Jehova... neopustí svojich verne oddaných.“ ​(Žalm 37:28) Dnes nemôžeme očakávať, že nás Boh zázračne zachráni, ako to urobil v prípade troch Hebrejov. No môžeme mať istotu, že nech nás postihne akékoľvek nešťastie, náš nebeský Otec nám poskytne pomoc. Boh môže zmierniť ťažkosti, dať nám silu vytrvať alebo nás vzkriesiť, ak zostaneme rýdzi až do smrti. (Žalm 37:10, 11, 29; Ján 5:28, 29) Viera, poslušnosť a verná oddanosť víťazia vždy, keď je skúšaná naša rýdzosť a my sa rozhodneme poslúchať Boha viac ako ľudí.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 9]

VEDELI STE, ŽE...

• traja Hebreji nemali ani tridsať rokov, keď prechádzali touto skúškou rýdzosti?

• pec bola zjavne rozpálená na najvyššiu možnú teplotu? — Daniel 3:19.