Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Oddnes verím, že existuje Boh“

„Oddnes verím, že existuje Boh“

„Oddnes verím, že existuje Boh“

ALEXANDRA z Ukrajiny, ktorá žije v Prahe, si raz cestou z práce všimla na zastávke električky na zemi puzdro, o ktoré občas niekto zakopol. Keď ho zodvihla a otvorila, nemohla uveriť vlastným očiam. Bol tam zväzok 5000-korunových bankoviek! Nezdalo sa jej, že by puzdro niekto naokolo hľadal. Ako cudzinka si na živobytie zarábala veľmi ťažko. Čo urobila?

Doma ukázala puzdro dcére Viktorii. Hľadali v ňom meno a adresu majiteľa, ale nič nenašli. Bol v ňom však papierik s niekoľkými číslami. Na jednej strane bolo napísané číslo účtu a na druhej boli ďalšie čísla. V puzdre našli aj papierik s opisom cesty do istej miestnej banky a iný s poznámkou „330 000 korún“. Presne táto suma bola v puzdre.

Alexandra sa pokúsila zavolať do banky na číslo, ktoré sa javilo ako telefónne číslo. Keď to nešlo, navštívili banku osobne. Tam vysvetlili, o čo ide, a spýtali sa na číslo účtu, ktoré našli v puzdre. Banka však taký účet neevidovala. Na druhý deň prišla Alexandra do banky znova s iným číslom z puzdra. A banka skutočne viedla účet s takým číslom. Alexandra s Viktoriou sa spojili so ženou, ktorej účet patril, a žena potvrdila stratu puzdra. Keď sa všetky tri stretli, žena im srdečne poďakovala a opýtala sa: „Čo chcete za to, že ste mi tie peniaze vrátili?“

Viktoria odpovedala: „Nechceme nič. Keby sme chceli peniaze, tak vám ich nevrátime.“ Svojou nedokonalou češtinou jej vysvetlila: „Vraciame vám ich, lebo sme Jehovove svedkyne. Naše biblicky školené svedomie nám nedovoľuje nechať si niečo, čo nám nepatrí.“ ​(Hebrejom 13:18) Žena na to nadšene povedala: „Oddnes verím, že existuje Boh.“