Otázky čitateľov

Môže byť niekto vylúčený z kresťanského zboru za nečistotu tak ako za smilstvo alebo voľné správanie?

Áno, človek môže byť vylúčený zo zboru, ak sa nekajúcne dopúšťa smilstva, niektorých foriem nečistoty alebo voľného správania. Apoštol Pavol uvádza všetky tieto hriechy medzi priestupkami, za ktoré môže byť niekto vylúčený, keď píše: „Zjavné sú skutky tela: smilstvo, nečistota, voľné správanie... Vopred vás pred tým varujem... že tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo.“ — Galaťanom 5:19–21.

Smilstvo (po grécky porneia) zahŕňa nedovolené sexuálne styky mimo manželstva uzavretého v súlade s biblickými zásadami. K „smilstvu“ patrí cudzoložstvo, prostitúcia a sexuálne styky medzi nezosobášenými ľuďmi, ako aj orálny a análny sex a sexuálna manipulácia s pohlavnými orgánmi niekoho, s kým nie je dotyčný človek v manželstve. Človek, ktorý sa nekajúcne dopúšťa smilstva, nepatrí do kresťanského zboru.

Voľné správanie (po grécky aselgeia) označuje „neviazanosť; bezuzdnosť; nehanebné a oplzlé správanie“. Slovník The New Thayer’s  Greek-English Lexicon (Nový Thayerov grécko-anglický slovník) definuje toto grécke slovo ako „bezuzdnú chtivosť... poburujúce správanie, nehanebnosť, bezočivosť“. Podľa iného slovníka je voľné správanie to, čo „prekračuje všetky hranice toho, čo je spoločensky prijateľné“.

Ako vidno z uvedených definícií, s „voľným správaním“ súvisia dva činitele: (1) samotné konanie je vážnym porušením Božích zákonov a (2) postoj previnilca je neúctivý, bezočivý.

Preto „voľné správanie“ neoznačuje nesprávne konanie menej závažného charakteru. Označuje skutky, ktoré sú vážnym porušením Božích zákonov a v ktorých sa prejavuje bezočivosť či opovržlivosť, teda neúcta k autorite, zákonom a normám, ba až pohŕdanie nimi. Pavol spája voľné správanie s nedovolenými stykmi. (Rimanom 13:13, 14) Vzhľadom na to, že v Galaťanom 5:19–21 je voľné správanie zaradené medzi viaceré hriešne praktiky, ktoré znemožňujú zdediť Božie Kráľovstvo, je dôvodom na pokarhanie alebo aj vylúčenie z kresťanského zboru.

Nečistota (po grécky akatharsia) je najširší z troch pojmov prekladaných výrazmi „smilstvo“, „nečistota“ a „voľné správanie“. Označuje akúkoľvek nečistotu v sexuálnej oblasti, v reči, v konaní i v duchovnej oblasti. Pojem „nečistota“ zastrešuje širokú škálu vážnych hriechov.

V 2. Korinťanom 12:21 sa Pavol zmieňuje o tých, ktorí „predtým hrešili, ale sa nekajali zo svojej nečistoty a smilstva a voľného správania, ktorého sa dopustili“. Keďže „nečistota“ sa tu uvádza popri ‚smilstve a voľnom správaní‘, niektoré jej formy sú podkladom na právne konanie. Nečistota je však široký pojem a zahŕňa aj veci, ktoré si nevyžadujú zostavenie právneho výboru. Tak ako dom môže byť trochu znečistený alebo úplne špinavý, aj nečistota môže mať rôzne stupne.

Podľa Efezanom 4:19 Pavol uviedol, že niektorí „stratili celý mravný zmysel, oddali sa voľnému správaniu“ a „chamtivo [„nenásytne“, Ekumenický preklad] páchali nečistotu každého druhu“. Pavol teda radí ‚nenásytné páchanie nečistoty‘ do jednej skupiny s voľným správaním. Ak niekto pokrstený ‚nenásytne pácha nečistotu‘ a nekajá sa, môže byť zo zboru vylúčený za hrubú nečistotu.

Uveďme príklad: Snúbenci sa viackrát dopustili náruživého petingu, pri ktorom roznecovali svoje vášne. Starší môžu usúdiť, že hoci neprejavili bezočivosť charakteristickú pre voľné správanie, v ich konaní sa prejavila istá miera nenásytnosti. Preto sa môžu rozhodnúť začať právne konanie vo veci hrubej nečistoty. K hrubej nečistote, ktorou by sa mal zaoberať právny výbor, môže patriť aj konanie osoby, ktorá niekomu opakovane do telefónu hovorí nemravné veci. Aktuálne je to zvlášť v prípade, že dotyčná osoba už v tejto veci dostala radu.

Pri takých rozhodnutiach potrebujú starší rozlišovaciu schopnosť. Keď zvažujú začatie právneho konania, musia dôkladne preskúmať, čo sa stalo a v akom rozsahu. Z voľného správania nemožno niekoho obviniť len preto, že neprijal biblickú radu, ani nejde o to, aby sa vyčíslilo, koľkokrát sa môže niekto dopustiť určitého hriešneho skutku, kým bude potrebné začať právne konanie. Starší musia dôkladne a s modlitbami zvážiť každú situáciu a zistiť, čo sa stalo, koľkokrát, akého charakteru bolo nesprávne konanie, v akom rozsahu sa ho previnilec dopustil a tiež aké úmysly a pohnútky pri tom mal.

Hrubá nečistota sa neobmedzuje len na hriechy sexuálneho charakteru. Napríklad pokrstený chlapec sa priznal rodičom, že v krátkom čase vyfajčil niekoľko cigariet. Je rozhodnutý už nefajčiť. Ide o nečistotu, ktorá však ešte nenadobudla závažnosť hrubej nečistoty, čiže ‚nenásytne páchanej nečistoty‘. V tomto  prípade by mala stačiť biblická rada jedného alebo dvoch starších a podpora chlapcových rodičov. Ale ak by chlapec fajčil často, išlo by už o úmyselné znečisťovanie tela a bol by zostavený právny výbor na vyšetrenie hrubej nečistoty. (2. Korinťanom 7:1) Keby sa chlapec nekajal, bol by vylúčený.

Niektorí kresťania začali pozerať pornografický materiál. To je urážkou Boha a starší môžu byť šokovaní, že spoluveriaci sa niečoho takého dopustil. Ale nie zakaždým, keď sa zistí, že niekto pozeral pornografiu, je nutné vyšetrovanie pred právnym výborom. Uveďme príklad: Brat viackrát pozeral takzvanú ľahkú pornografiu. Hanbí sa za to, prizná sa staršiemu a je odhodlaný nezopakovať už svoj hriech. Starší môže správne dospieť k záveru, že bratovo konanie sa nevystupňovalo do tej miery, že by išlo o ‚nenásytné páchanie nečistoty‘. Brat ani neprejavuje bezočivosť, ktorá by naznačovala, že by mohlo ísť o voľné správanie. Aj keď jeho konaním by sa nemusel zaoberať právny výbor, tento druh nečistoty by si vyžadoval dôraznú biblickú radu a možno aj ďalšiu pomoc zo strany starších.

Predpokladajme však, že by niektorý kresťan celé roky tajne pozeral mimoriadne odporné, zo sexuálnej stránky veľmi ponižujúce pornografické materiály. K tejto pornografii možno zaradiť skupinové znásilnenie, sadomasochistické sexuálne praktiky, pri ktorých je jeden partner fyzicky pripútaný, sadistické mučenie, týranie žien či dokonca detskú pornografiu. Previnilec svoj hriech všemožne zakrýval a veľmi sa hanbí, keď vyjde najavo, čo pozerá. Nemá bezočivý postoj, ale starší azda usúdia, že sa tomuto nečistému zvyku ‚oddal‘ a ‚páchal nečistotu nenásytne‘, teda dopúšťal sa hrubej nečistoty. V takom prípade by bol zostavený právny výbor, pretože ide o hrubú nečistotu. Keby previnilec neprejavil zbožné pokánie a odhodlanie už nikdy nepozerať pornografický materiál, bol by vylúčený. Ak by na pozeranie pornografie pozýval k sebe domov druhých — čím by ju vlastne propagoval —, svedčilo by to o bezočivosti charakteristickej pre voľné správanie.

Biblický pojem „voľné správanie“ vždy označuje vážny hriech, často sexuálneho charakteru. Keď starší uvažujú, či ide o voľné správanie, všímajú si také črty ako bezočivosť, bezuzdnosť, obscénnosť, nehanebnosť a konanie, ktoré poburuje všeobecný zmysel pre to, čo je slušné. Na druhej strane vážne priestupky voči Jehovovmu zákonu, ktorých sa dopustil niekto, kto neprejavuje bezočivosť, môžu byť spojené s ‚nenásytnosťou‘. K týmto prípadom treba pristupovať ako k prípadom hrubej nečistoty.

Posúdiť, či niekto zašiel až tak ďaleko, že sa dopustil hrubej nečistoty či voľného správania, je vážna vec, lebo ide o život. Je potrebné, aby bratia, ktorí také prípady posudzujú, pristupovali k veci s modlitbou a prosili Boha o svätého ducha, rozlišovaciu schopnosť a porozumenie. Starší majú udržiavať zbor čistý a svoje súdy musia zakladať na Božom Slove a pokynoch od „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 18:18; 24:45) A v týchto zlých dňoch musia mať ako nikdy predtým na zreteli tieto slová: „Hľaďte, čo robíte, pretože nesúdite za človeka, ale za Jehovu.“ — 2. Paralipomenon 19:6.