Vyvaruj sa reptania

„Naďalej robte všetko bez reptania.“ — FILIPANOM 2:14.

1, 2. Akú radu dal apoštol Pavol kresťanom vo Filipi a v Korinte a prečo?

V PRVOM storočí vyslovil apoštol Pavol vo svojom božsky inšpirovanom liste kresťanskému zboru vo Filipi veľkú pochvalu. Pochválil svojich spoluveriacich v tomto meste za ducha štedrosti a horlivosti a vyjadril radosť z ich znamenitých skutkov. Zároveň im však pripomenul, aby ‚naďalej robili všetko bez reptania‘. (Filipanom 2:14) Prečo im dal túto radu?

² Pavol si uvedomoval, k čomu môže reptanie viesť. Pred niekoľkými rokmi pripomenul zboru v Korinte, že reptanie môže byť nebezpečné. Poukázal Korinťanom na to, že kým boli Izraeliti v pustatine, opakovane vyvolávali Jehovov hnev. Čím? Tým, že túžili po škodlivých veciach, tým, že sa dopúšťali modlárstva a smilstva, tým, že Jehovu skúšali, a tým, že reptali. Pavol Korinťanov nabádal, aby sa z týchto prípadov poučili. Napísal: „Ani nereptajte, tak ako reptali niektorí z nich, takže zahynuli od ničiteľa.“ — 1. Korinťanom 10:6–11.

3. Prečo je aj dnes vhodné uvažovať o reptaní?

³ Ako Jehovovi novodobí služobníci prejavujeme podobného ducha ako zbor vo Filipi. Sme horliví v znamenitých skutkoch a máme medzi sebou lásku. (Ján 13:34, 35) No vzhľadom na škodu, ktorú reptanie spôsobilo v Božom ľude v minulosti, máme opodstatnený dôvod vziať si k srdcu radu: „Naďalej robte všetko bez reptania.“ Pouvažujme najprv o prípadoch reptania, o ktorých sa zmieňujú  Písma. Potom sa zamyslíme nad tým, čo môžeme robiť, aby reptanie nespôsobilo škody v dnešnej dobe.

Zlé zhromaždenie reptá proti Jehovovi

4. Ako Izraeliti reptali v pustatine?

⁴ Hebrejské slovo s významom ‚reptať, hundrať, sťažovať sa, hnevlivo vyjadrovať nespokojnosť‘ je v Biblii použité v spojitosti s udalosťami, ktoré sa odohrali počas 40-ročného putovania Izraelitov po pustatine. Z času na čas boli Izraeliti nespokojní so svojimi životnými okolnosťami a dávali to najavo reptaním. Napríklad len niekoľko týždňov po vyslobodení z egyptského otroctva „celé zhromaždenie synov Izraela v pustatine začalo reptať proti Mojžišovi a Áronovi“. Izraeliti sa sťažovali na jedlo slovami: „Keby sme tak boli zomreli Jehovovou rukou v egyptskej krajine, kým sme sedeli pri hrncoch mäsa, kým sme do sýtosti jedli chlieb, lebo ste nás vyviedli do tejto pustatiny, aby ste usmrtili celý tento zbor hladom.“ — 2. Mojžišova 16:1–3.

5. Keď sa Izraeliti sťažovali, proti komu bolo ich reptanie v skutočnosti namierené?

⁵ V skutočnosti Jehova dával Izraelitom všetko, čo v pustatine potrebovali. S láskou im zabezpečoval potravu a vodu. Izraelskému ľudu nikdy nehrozilo, že v pustatine zomrú od hladu. No duch nespokojnosti u nich spôsobil, že začali zveličovať svoju situáciu a začali reptať. Hoci ich sťažnosti boli namierené proti Mojžišovi a Áronovi, Jehova sa na to pozeral tak, že skutočným terčom ich nespokojnosti je On sám. Mojžiš Izraelitom povedal: „Jehova počul vaše reptanie, ktorým reptáte proti nemu. A čo sme my? Vaše reptanie nie je proti nám, ale proti Jehovovi.“ — 2. Mojžišova 16:4–8.

6, 7. Ako sa postoj Izraelitov zmenil, ako to vyplýva zo 4. Mojžišovej 14:1–3?

⁶ Onedlho Izraeliti reptali znovu. Mojžiš poslal 12 mužov, aby prešpehovali Zasľúbenú krajinu. Desiati z nich sa vrátili so zlou správou. K čomu to viedlo? „Všetci synovia Izraela začali reptať proti Mojžišovi a Áronovi a celé zhromaždenie začalo proti nim hovoriť: ‚Keby sme len boli zomreli v egyptskej krajine alebo keby sme len boli zomreli v tejto pustatine! A prečo nás privádza Jehova do tejto krajiny [Kanaanu], aby sme padli mečom? Naše manželky a naši maličkí sa stanú predmetom drancovania. Či nie je lepšie, aby sme sa vrátili do Egypta?‘“ — 4. Mojžišova 14:1–3.

⁷ Ako veľmi sa postoj Izraelitov zmenil! Spočiatku boli Jehovovi takí vďační za to, že ich vyslobodil z Egypta a previedol cez Červené more, že mu spievali chvály. (2. Mojžišova 15:1–21) No keď zažili nepohodlie na pustatine a pocítili strach z Kanaančanov, ich vďačnosť vyprchala a nahradil ju duch nespokojnosti. Už Bohu neďakovali za svoju slobodu, ale obviňovali ho z toho, čo mylne považovali za nedostatok. Ich reptanie bolo teda prejavom chýbajúcej vďačnosti za Jehovove opatrenia. Nie div, že Jehova povedal: „Ako dlho bude toto zlé zhromaždenie reptať proti mne?“ — 4. Mojžišova 14:27; 21:5.

Reptanie v prvom storočí

8, 9. Uveď niektoré prípady reptania, ktoré sú zaznamenané v Kresťanských gréckych Písmach.

⁸ Uvedené prípady reptania sa týkali skupín ľudí, ktorí svoju nespokojnosť zrejme vyjadrovali nahlas. No keď bol Ježiš Kristus v roku 32 n. l. v Jeruzaleme na Sviatku prístreškov, „medzi zástupmi sa o ňom mnoho šepkalo“. (Ján 7:12, 13, 32) Niektorí hovorili, že je to dobrý človek, iní, že nie.

⁹ Pri inej príležitosti boli Ježiš a jeho učeníci hosťami v dome Léviho, čiže Matúša, vyberača daní. „Farizeji a znalci Písma reptali  pred jeho učeníkmi a hovorili: ‚Ako to, že jete a pijete s vyberačmi daní a hriešnikmi?‘“ ​(Lukáš 5:27–30) O nejaký čas sa stalo, že v Galilei „Židia reptali proti [Ježišovi], že povedal: ‚Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba.‘“ Aj niektorí Ježišovi nasledovníci boli pohoršení tým, čo povedal, a začali reptať. — Ján 6:41, 60, 61.

10, 11. Prečo grécky hovoriaci Židia reptali a aký úžitok môžu mať kresťanskí starší zo spôsobu riešenia ich sťažnosti?

¹⁰ Pozitívnejší výsledok prinieslo reptanie, ku ktorému došlo krátko po Letniciach v roku 33 n. l. Mnohí novoobrátení učeníci z krajín v okolí Izraela sa tešili z pohostinnosti spoluveriacich v Judei, ale vznikli problémy s rozdeľovaním jedla, ktoré bolo k dispozícii. V správe sa uvádza: „Grécky hovoriaci Židia [začali] reptať proti hebrejsky hovoriacim Židom, lebo zanedbávali ich vdovy pri dennom rozdeľovaní.“ — Skutky 6:1.

¹¹ Títo grécky hovoriaci Židia neboli takými reptákmi, akými boli Izraeliti v pustatine. Nevyjadrovali sebecky nespokojnosť so svojou životnou situáciou. Upozorňovali na zanedbávanie potrieb niektorých vdov. Navyše, nesprávali sa ako buriči a nepozdvihovali svoj hlas proti Jehovovi. So svojou sťažnosťou sa obrátili na apoštolov, ktorí sa postarali o to, aby sa okamžite podnikli potrebné kroky, lebo ich sťažnosť bola oprávnená. Aký vynikajúci príklad dali apoštoli kresťanským starším v dnešnej dobe! Títo duchovní pastieri si dávajú pozor, aby si ‚nezapchávali ucho pred žalostným krikom poníženého‘. — Príslovia 21:13; Skutky 6:2–6.

Daj si pozor na korozívny vplyv reptania

12, 13. a) Znázorni účinky reptania. b) Čo by mohlo podnietiť človeka k reptaniu?

¹² Väčšina prípadov z Písiem, o ktorých sme uvažovali, ukazuje, že v minulosti spôsobilo reptanie medzi Božím ľudom veľa škody. Preto robíme múdro, ak vážne premýšľame o korozívnom vplyve, aký by mohlo mať reptanie dnes. Možno nám pomôže jedno znázornenie. Mnohé druhy kovov majú prirodzenú tendenciu hrdzavieť. Ak sa prvým náznakom hrdze nevenuje pozornosť, kov môže zhrdzavieť až tak, že už viac nemôže slúžiť svojmu účelu. Mnohé autá končia na šrotovisku nie pre nejakú mechanickú poruchu, ale preto, že ich kovové časti natoľko zhrdzaveli, že tieto vozidlá už nie sú bezpečné. Ako môžeme toto znázornenie vztiahnuť na reptanie?

¹³ Podobne ako určité kovy majú tendenciu hrdzavieť, nedokonalí ľudia majú sklon sťažovať sa. Mali by sme byť stále na stráži, aby sme neprehliadli akýkoľvek náznak takéhoto sklonu. Tak ako vlhkosť a slaný vzduch urýchľujú hrdzavenie, nepriaznivé okolnosti nás robia náchylnejšími na reptanie. Vplyvom stresu môže malé podráždenie prerásť do pocitu veľkého rozhorčenia. So zhoršujúcimi sa podmienkami posledných dní tohto systému bude možných dôvodov na sťažnosť pravdepodobne pribúdať. (2. Timotejovi 3:1–5) A tak možno niektorý Jehovov služobník začne reptať proti inému. Príčinou nemusí byť nič závažné; niekoho môžu napríklad dráždiť niečie slabosti, schopnosti alebo služobné výsady.

14, 15. Prečo by sme nemali dávať náchylnosti na sťažovanie sa voľný priechod?

¹⁴ Nech už je dôvod našej nespokojnosti akýkoľvek, keby sme dali svojej náchylnosti sťažovať sa voľný priechod, mohol by sa v nás rozvinúť duch nespokojnosti a mohli by sa z nás stať chronickí reptáci. Áno, duchovne korozívny účinok reptania by nás mohol úplne skaziť. Keď sa Izraeliti sťažovali na život v pustatine, zašli až tak ďaleko, že  obviňovali Jehovu. (2. Mojžišova 16:8) Kiež sa nám to nikdy nestane!

¹⁵ Náchylnosť kovu na hrdzavenie sa môže znížiť antikoróznym náterom a okamžitým ošetrením hrdzavejúcich miest. Podobne ak si u seba všimneme náchylnosť na sťažovanie sa, môžeme ju udržať pod kontrolou, ak s modlitbou venujeme tejto záležitosti okamžitú pozornosť. Čo teda môžeme robiť?

Pozeraj sa na veci z Jehovovho uhla pohľadu

16. Ako sa dá prekonať sklon sťažovať sa?

¹⁶ Keď reptáme, zameriavame sa v mysli na seba a na svoje ťažkosti, a tak požehnania, ktoré ako Jehovovi svedkovia máme, zatláčame do úzadia. Aby sme prekonali sklon sťažovať sa, musíme mať tieto požehnania stále pred očami. Napríklad každý z nás má úžasnú výsadu nosiť Jehovovo osobné meno. (Izaiáš 43:10) Môžeme si k Jehovovi rozvíjať blízky vzťah a môžeme s ním hovoriť kedykoľvek, keďže on je Tým, ‚ktorý vypočúva modlitbu‘. (Žalm 65:2; Jakub 4:8) Náš život má skutočný zmysel, lebo chápeme spornú otázku Jehovovej zvrchovanosti a pamätáme na to, že je našou výsadou zachovávať vernosť Bohu. (Príslovia 27:11) Môžeme sa pravidelne zúčastňovať na zvestovaní dobrého posolstva o Kráľovstve. (Matúš 24:14) Viera vo výkupnú obeť Ježiša Krista nám umožňuje mať čisté svedomie. (Ján 3:16) Všetky tieto požehnania máme bez ohľadu na to, aké ťažkosti musíme znášať.

17. Prečo by sme sa mali usilovať pozerať na veci z Jehovovho uhla pohľadu, a to aj vtedy, keď je náš dôvod na sťažnosť opodstatnený?

¹⁷ Usilujme sa teda pozerať na veci z Jehovovho uhla pohľadu, nielen z nášho. „Daj mi poznať svoje cesty, ó, Jehova; vyučuj ma svojim chodníkom,“ spieval žalmista Dávid. (Žalm 25:4) Ak máme opodstatnený dôvod na sťažnosť, Jehova o ňom určite vie. Mohol by tú záležitosť napraviť okamžite. Prečo teda niekedy dovoľuje, aby nejaký problém pretrvával? Možno preto, aby nám pomohol rozvinúť si také vynikajúce vlastnosti, ako je trpezlivosť, vytrvalosť, viera a zhovievavosť. — Jakub 1:2–4.

18, 19. Uveď príklad, aký priaznivý účinok to môže mať, keď znášame nepríjemnosti bez toho, aby sme sa sťažovali.

¹⁸ Keď znášame nepríjemnosti bez reptania, nielenže nám to pomáha skvalitňovať si svoju osobnosť, ale môže to tiež zapôsobiť na tých, ktorí si všímajú naše správanie. V roku 2003 jedna skupina Jehovových svedkov cestovala autobusom z Nemecka do Maďarska na zjazd. Šofér autobusu nebol svedok a mal určité výhrady, keď sa dozvedel, že má so svedkami stráviť desať dní. No ku koncu cesty sa jeho postoj úplne zmenil. Prečo?

¹⁹ Cestou nastalo viacero problémov. Svedkovia sa však nikdy nesťažovali. Šofér povedal, že to bola najlepšia skupina cestujúcich, akú kedy mal! Dokonca sľúbil, že keď nabudúce svedkovia zazvonia uňho pri dverách,  pozve ich dnu a pozorne si ich vypočuje. Aký vynikajúci dojem zanechali títo cestujúci, keď ‚robili všetko bez reptania‘!

Ochota odpúšťať podporuje jednotu

20. Prečo by sme si mali navzájom odpúšťať?

²⁰ Čo v prípade, že máme dôvod na sťažnosť voči nášmu spoluveriacemu? Ak ide o vážnu záležitosť, mali by sme uplatniť zásady, ktoré sú obsiahnuté v Ježišových slovách zapísaných v Matúšovi 18:15–17. Ale nie vždy to bude nutné, keďže väčšinou nejde o závažné veci. Nemohli by sme sa na danú situáciu pozrieť ako na príležitosť odpustiť? Pavol napísal: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy. Ale okrem toho všetkého si oblečte lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“ ​(Kolosanom 3:13, 14) Môžeme nájsť vo svojom srdci priestor na odpustenie? Nemá azda Jehova dôvod sťažovať sa na nás? A napriek tomu nám opakovane prejavuje súcit a je ochotný nám odpúšťať.

21. Aký vplyv môže mať reptanie na tých, ktorí ho počujú?

²¹ Nech už je náš dôvod na sťažnosť akýkoľvek, reptaním sa vec nevyrieši. Hebrejský výraz s významom „reptať“ môže znamenať aj „hnevlivo vyjadrovať nespokojnosť“. V spoločnosti človeka, ktorý neustále reptá, sa pravdepodobne cítime nepríjemne a snažíme sa udržiavať si od neho odstup. Ak by sme hnevlivo vyjadrovali nespokojnosť my, naši poslucháči by sa mohli cítiť rovnako nepríjemne. Dokonca tak nepríjemne, že by si od nás chceli udržiavať odstup! Hnevlivým vyjadrovaním nespokojnosti si možno získame niečiu pozornosť, ale istotne si tým nezískame niečie srdce.

22. Čo napísalo o Jehovových svedkoch jedno dievča?

 ²² Ochota odpúšťať podporuje jednotu, ktorú si Jehovov ľud veľmi cení. (Žalm 133:1–3) V istej európskej krajine napísalo jedno 17-ročné dievča katolíckeho vierovyznania odbočke Jehovových svedkov, aby vyjadrilo svoj obdiv k Jehovovým svedkom. Napísalo: „Je to jediná organizácia, ktorú poznám, ktorej členov nerozdeľuje nenávisť, chamtivosť, neznášanlivosť, sebectvo či nejednota.“

23. O čom budeme hovoriť v nasledujúcom článku?

²³ Vďačnosť za všetky tie duchovné požehnania, ktoré máme ako ctitelia pravého Boha, Jehovu, nám pomôže zachovávať jednotu a vyhýbať sa reptaniu voči iným v osobných záležitostiach. V nasledujúcom článku sa dozvieme, ako nás zbožné vlastnosti ochránia pred zapojením sa do ešte nebezpečnejšej formy reptania — do reptania proti pozemskej časti Jehovovej organizácie.

Spomínaš si?

• Čo všetko zahŕňa reptanie?

• Ako možno znázorniť účinky reptania?

• Čo nám pomôže prekonať sklon k reptaniu?

• Ako nám ochota odpustiť môže pomôcť vyhnúť sa reptaniu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 14]

Izraeliti v skutočnosti reptali proti Jehovovi!

[Obrázok na strane 17]

Usiluješ sa pozerať na veci tak, ako sa na ne pozerá Jehova?

[Obrázky na strane 18]

Ochota odpúšťať podporuje kresťanskú jednotu