Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Zameraj sa na dobrotu Jehovovej organizácie

Zameraj sa na dobrotu Jehovovej organizácie

Zameraj sa na dobrotu Jehovovej organizácie

„Istotne sa nasýtime dobrotou tvojho domu.“ — ŽALM 65:4.

1, 2. a) Aký účinok mal mať chrám a všetko, čo sa v ňom malo diať, na Boží ľud? b) Ako Dávid podporoval výstavbu chrámu?

DÁVID, ktorý žil v starovekom Izraeli, je jednou z najpozoruhodnejších postáv, o ktorých sa píše v Hebrejských Písmach. Tento pastier, hudobník, prorok a kráľ vkladal úplnú dôveru v Jehovu Boha. Hlboký osobný vzťah k Jehovovi vyvolal v Dávidovi túžbu postaviť Bohu dom. Takýto dom, presnejšie chrám, by sa stal centrom pravého uctievania v Izraeli. Dávid vedel, že chrám a všetko, čo sa v ňom bude diať, prinesie Božiemu ľudu radosť a požehnania. A tak spieval: „Šťastný je ten, ktorého si vyvolíš a dáš, aby sa priblížil, aby býval na tvojich nádvoriach. Istotne sa nasýtime dobrotou tvojho domu, svätého miesta tvojho chrámu.“ — Žalm 65:4.

Dávidovi nebolo dovolené dohliadať na výstavbu Jehovovho domu. Táto výsada bola vyhradená pre jeho syna Šalamúna. Dávid nereptal, že výsada, po ktorej tak vrúcne túžil, bola daná niekomu inému. Najdôležitejšie preňho bolo, aby bol chrám postavený. Odovzdal Šalamúnovi architektonické plány, ktoré dostal od Jehovu, a tak ukázal, že celým srdcom podporuje tento projekt. Navyše zorganizoval tisícky Lévitov do rôznych oddelení pre službu a prispel na výstavbu chrámu veľkým množstvom zlata a striebra. — 1. Paralipomenon 17:1, 4, 11, 12; 23:3–6; 28:11, 12; 29:1–5.

3. Aký postoj majú Boží služobníci k opatreniam v prospech pravého uctievania?

Verní Izraeliti podporovali to, čo sa dialo v Božom dome v prospech pravého uctievania. Ako novodobí služobníci Jehovu aj my podobne podporujeme opatrenia v prospech uctievania, ktoré existujú v pozemskej časti Jehovovej organizácie. Takým konaním ukazujeme, že máme rovnaký myšlienkový postoj, aký mal Dávid. Nemáme ducha sťažovania sa. Naopak, zameriavame sa na dobrotu Božej organizácie. Premýšľal si už nad tým množstvom dobrých vecí, za ktoré môžeme byť vďační? Pouvažujme o niektorých z nich.

Buďme vďační za tých, ktorí sa ujímajú vedenia

4, 5. a) Ako si „verný a rozvážny otrok“ plní svoje poverenie? b) Ako sa niektorí svedkovia vyjadrili o duchovnom pokrme, ktorý dostávajú?

Máme opodstatnené dôvody na vďačnosť za „verného a rozvážneho otroka“, ktorého Ježiš Kristus ustanovil nad svojím majetkom na zemi. Táto trieda otroka tvorená kresťanmi pomazanými duchom sa ujíma vedenia vo zvestovaní dobrého posolstva, organizuje zhromaždenia na uctievanie a vydáva literatúru založenú na Biblii vo vyše 400 jazykoch. Milióny ľudí na celej zemi s vďačnosťou prijímajú tento duchovný „pokrm v pravý čas“. (Matúš 24:45–47) Istotne nemáme dôvod sťažovať sa naň.

Jedna zostarnutá Jehovova svedkyňa menom Elfi už roky zažíva útechu a podporu, keď si berie k srdcu rady z Písiem, ktoré sa nachádzajú v publikáciách od triedy otroka. Hlboká vďačnosť podnietila Elfi k tomu, aby napísala: „Čo by som robila bez Jehovovej organizácie?“ Aj Peter a Irmgard slúžia Bohu už dlhé roky. Irmgard vyjadruje svoju vďačnosť za všetky tie opatrenia v podobe literatúry, ktoré poskytuje „Jehovova milujúca a starostlivá organizácia“. Sú medzi nimi aj publikácie pre ľudí so zvláštnymi potrebami, napríklad pre zrakovo či sluchovo postihnutých.

6, 7. a) Ako je zabezpečený dohľad nad činnosťou zborov na celej zemi? b) Ako sa niektorí vyjadrili o pozemskej časti Jehovovej organizácie?

6 ‚Verného otroka‘ zastupuje vedúci zbor Jehovových svedkov, malá skupina mužov pomazaných duchom, ktorí slúžia vo svetovom ústredí Jehovových svedkov v Brooklyne v New Yorku. Vedúci zbor ustanovuje skúsených služobníkov Jehovu, aby slúžili v odbočkách, ktoré dohliadajú na činnosť vyše 98 000 zborov na celom svete. Muži, ktorí spĺňajú biblické požiadavky, sú v týchto zboroch vymenúvaní ako starší a služobní pomocníci. (1. Timotejovi 3:1–9, 12, 13) Starší sa ujímajú vedenia a s láskou pasú Božie stádo, ktoré je v ich starostlivosti. Byť časťou tohto stáda a zažívať lásku a jednotu, ktorá existuje v ‚celom spoločenstve bratov‘, je nesmiernym požehnaním! — 1. Petra 2:17; 5:2, 3.

Boží služobníci neprejavujú ducha sťažovania sa, naopak, často vyjadrujú vďačnosť za láskyplné duchovné vedenie, ktoré dostávajú od starších. Napríklad zamysli sa nad vydatou kresťankou menom Birgit, ktorá má teraz niečo vyše 30 rokov. Ako dospievajúca sa dostala do zlej spoločnosti a takmer skĺzla k nesprávnemu konaniu. No jasná biblická rada, ktorú dostala od starších, a podpora, ktorú jej poskytli spoluveriaci, jej pomohli dostať sa z nebezpečnej situácie. Ako sa na to Birgit pozerá s odstupom času? Hovorí: „Som hlboko vďačná, že stále patrím do Jehovovej nádhernej organizácie.“ Sedemnásťročný Andreas zase hovorí: „Toto je skutočne Jehovova organizácia — tá najlepšia organizácia na svete.“ Nemali by sme byť vďační za dobrotu pozemskej časti Jehovovej organizácie?

Tí, ktorí sa ujímajú vedenia, sú nedokonalí

8, 9. Ako konali niektorí Dávidovi súčasníci a ako na to Dávid reagoval?

Samozrejme, tí, ktorí boli ustanovení, aby sa ujímali vedenia v pravom uctievaní, sú nedokonalí. Každý z nich robí chyby a niektorí majú pretrvávajúce slabosti a musia sa veľmi namáhať, aby ich držali pod kontrolou. Malo by nás to znepokojovať? Nie. Aj muži v starovekom Izraeli, ktorým bola zverená veľká zodpovednosť, sa dopustili vážnych chýb. Napríklad mladý Dávid bol zavolaný do paláca, aby tam slúžil ako hudobník a svojou hrou upokojoval nepokojného kráľa Saula. Neskôr sa ho Saul snažil zabiť a Dávid musel napokon ujsť, aby si zachránil život. — 1. Samuelova 16:14–23; 18:10–12; 19:18; 20:32, 33; 22:1–5.

Iní Izraeliti konali zradne. Napríklad Dávidov vojenský veliteľ Joáb zavraždil Abnéra, Saulovho príbuzného. Abšalóm zosnoval proti svojmu otcovi Dávidovi sprisahanie, lebo chcel získať trón. A Dávida zradil aj jeho radca Achitofel, ktorému dôveroval. (2. Samuelova 3:22–30; 15:1–17, 31; 16:15, 21) Napriek tomu všetkému sa z Dávida nestal zatrpknutý repták ani nezavrhol pravé uctievanie. Opak bol pravdou. Ťažkosti Dávida podnietili, aby sa primkol k Jehovovi a zachovával si vynikajúci postoj, ktorý mal, keď utekal pred Saulom. Vtedy spieval: „Prejav mi priazeň, ó, Bože, prejav mi priazeň, veď moja duša ťa robí svojím útočišťom; a k tieňu tvojich krídel sa utiekam, kým neprejdú protivenstvá.“ — Žalm 57:1.

10, 11. Čo zažila v mladosti kresťanka menom Gertrud a čo povedala o nedokonalosti spoluveriacich?

10 V Jehovovej organizácii dnes nemáme dôvod sťažovať sa na zradné konanie. Ani Jehova, ani jeho anjeli a ani duchovní pastieri netolerujú v kresťanskom zbore zradných, skazených jednotlivcov. Aj keď je to tak, všetci bojujeme s ľudskou nedokonalosťou — našou vlastnou i s nedokonalosťou iných Božích služobníkov.

11 Keď bola Gertrud, ktorá už dlhé roky uctieva Jehovu, mladá, bola falošne obvinená z toho, že je podvodníčka, a nie zvestovateľka Kráľovstva celým časom. Ako na to zareagovala? Reptala proti takému zaobchádzaniu? Nie. Krátko pred svojou smrťou v roku 2003, keď mala 91 rokov, zaspomínala si na svoj život a vysvetlila: „Tieto i ďalšie skúsenosti ma naučili, že aj napriek chybám, ktoré ľudia urobia, Jehova vedie svoje veľké dielo a používa v ňom nás, nedokonalých ľudí.“ Keď Gertrud narazila na nedokonalosť iných Božích služobníkov, obrátila sa k Jehovovi vo vrúcnej modlitbe.

12. a) Aký zlý príklad dali niektorí kresťania v prvom storočí? b) Na čo by sme mali zameriavať svoje myšlienky?

12 Aj tí najvernejší a najoddanejší kresťania sú nedokonalí, a tak keď nejaký vymenovaný služobník urobí chybu, naďalej robme „všetko bez reptania“. (Filipanom 2:14) Bolo by veľmi smutné, keby sme nasledovali zlý príklad niektorých v kresťanskom zbore v prvom storočí! Ako zaznamenal učeník Júda, falošní učitelia v tých dňoch ‚pohŕdali panstvom a hovorili utŕhačne o slávnych‘. Navyše to boli „reptáci, sťažujúci sa na svoj životný údel“. (Júda 8, 16) Odmietajme ísť cestou týchto reptákov a zameriavajme svoje myšlienky na vynikajúce veci, ktoré sa k nám dostávajú prostredníctvom ‚verného otroka‘. Vážme si dobrotu Jehovovej organizácie a ‚naďalej robme všetko bez reptania‘.

„Táto reč je pohoršujúca“

13. Ako niektorí zareagovali na určité veci, ktoré vyučoval Ježiš Kristus?

13 Kým niektorí v prvom storočí reptali proti vymenovaným služobníkom, iní reptali proti Ježišovmu učeniu. V Jánovi 6:48–69 sú zaznamenané Ježišove slová: „Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, má večný život.“ Po týchto slovách „mnohí z jeho učeníkov... povedali: ‚Táto reč je pohoršujúca; kto ju môže počúvať?‘“ Ježiš vedel, že „jeho učeníci preto reptajú“. Navyše, „preto mnohí z [nich] odišli za svojimi predošlými vecami a už s ním nechodili“. Ale nie všetci učeníci reptali. Všimni si, čo sa stalo, keď sa Ježiš opýtal dvanástich apoštolov: „Nechcete aj vy odísť?“ Apoštol Peter odpovedal: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života; a my sme uverili a spoznali, že si Boží Svätý.“

14, 15. a) Prečo niektorí prejavujú nespokojnosť s určitými stránkami kresťanského učenia? b) Čo sa môžeme naučiť zo skúsenosti muža menom Emanuel?

14 V súčasnosti niekoľko málo jednotlivcov z Božieho ľudu prejavuje nespokojnosť s určitými stránkami kresťanského učenia a reptá proti pozemskej časti Jehovovej organizácie. Prečo? Takéto reptanie je často spôsobené nedostatočným porozumením toho, akým spôsobom Boh robí veci. Stvoriteľ odhaľuje pravdu svojmu ľudu postupne. Preto z času na čas dochádza k úpravám v našom porozumení Písiem. Prevažná väčšina Jehovovho ľudu sa z takýchto úprav teší. Niektorí sa však stávajú ‚príliš spravodlivými‘ a prijímajú tieto úpravy s nevôľou. (Kazateľ 7:16) Svoju úlohu tu môže hrať i pýcha a niektorí padli do pasce nezávislého zmýšľania. Nech už je príčina akákoľvek, takéto reptanie je riskantné, lebo nás môže odvliecť späť do sveta a k jeho spôsobom.

15 Napríklad svedkovi menom Emanuel sa nepáčili niektoré veci, ktoré čítal v publikáciách od „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45) Prestal čítať našu kresťanskú literatúru a napokon povedal starším miestneho zboru, že už viac nechce byť Jehovovým svedkom. O krátky čas však Emanuel zistil, že učenie Jehovovej organizácie je skutočne správne. Skontaktoval sa so svedkami, priznal, že urobil chybu, a bol znovu prijatý ako Jehovov svedok. Vďaka tomu sa z neho opäť stal šťastný človek.

16. Čo nám môže pomôcť zbaviť sa pochybností o určitých kresťanských náukách?

16 Čo ak sme v pokušení reptať, lebo máme pochybnosti o určitých náukách, ktorých sa zastáva Jehovov ľud ako celok? Nebuďme netrpezliví. ‚Verný otrok‘ možno časom uverejní niečo, čo nám dá odpovede na naše otázky a rozptýli naše pochybnosti. Je múdre vyhľadať pomoc kresťanských starších. (Júda 22, 23) Aj modlitba, osobné štúdium a spoločnosť duchovne zmýšľajúcich spoluveriacich nám môžu pomôcť zbaviť sa pochybností a prehĺbiť si ocenenie biblických právd posilňujúcich vieru, ktoré sme sa dozvedeli vďaka Jehovovmu komunikačnému prostriedku.

Zachovajme si pozitívneho ducha

17, 18. Aký postoj by sme mali mať namiesto reptania a prečo?

17 Pravda je, že nedokonalí ľudia majú vrodený sklon k hriechu a niektorí majú silný sklon vznášať neoprávnené sťažnosti. (1. Mojžišova 8:21; Rimanom 5:12) Ale ak by sa z nás stali chronickí reptáci, riskovali by sme svoj vzťah k Jehovovi Bohu. Preto musíme ovládať akýkoľvek sklon k reptaniu.

18 Namiesto toho, aby sme sa sťažovali na záležitosti v zbore, konáme múdro, keď si zachovávame pozitívny postoj a neustále sa venujeme činnostiam, ktoré nás plne zamestnávajú a pomáhajú nám, aby sme boli radostní, úctiví, vyrovnaní a zdraví vo viere. (1. Korinťanom 15:58; Títovi 2:1–5) Jehova má všetko vo svojej organizácii pod kontrolou a Ježiš má prehľad o tom, čo sa deje v každom zbore, tak ako v prvom storočí. (Zjavenie 1:10, 11) Trpezlivo čakaj na Boha a na Krista, Hlavu zboru. Možno budú zodpovední pastieri použití, aby napravili záležitosti, ktoré je možno potrebné napraviť. — Žalm 43:5; Kolosanom 1:18; Títovi 1:5.

19. Na čo by sme mali zameriavať svoju pozornosť, kým Kráľovstvo neprevezme úplnú kontrolu nad záležitosťami ľudstva?

19 Onedlho sa tento skazený systém vecí skončí a mesiášske Kráľovstvo prevezme úplnú kontrolu nad záležitosťami ľudstva. Je nesmierne dôležité, aby si každý z nás dovtedy zachovával pozitívneho ducha! To nám pomôže vidieť dobré vlastnosti našich spoluveriacich namiesto toho, aby sme sa zameriavali na ich nedostatky. Keď sa budeme zameriavať na dobré stránky ich osobnosti, budeme šťastní. Nebudeme citovo vyčerpaní reptaním, ale budeme povzbudení a duchovne budovaní.

20. Aké požehnania zažívame, keď si zachovávame pozitívny postoj?

20 Okrem toho, keď budeme mať pozitívneho ducha, budeme si môcť stále pripomínať tie mnohé požehnania, z ktorých sa tešíme vďaka tomu, že sme spojení s pozemskou časťou Jehovovej organizácie. Je to jediná organizácia na svete, ktorá je verná Zvrchovanému Pánovi vesmíru. Ako sa pozeráš na túto skutočnosť a na výsadu uctievať jediného pravého Boha, Jehovu? Kiež máš podobný postoj ako Dávid, ktorý spieval: „Ó, Ty, ktorý vypočúvaš modlitbu, áno, k tebe prídu ľudia každého tela. Šťastný je ten, ktorého si vyvolíš a dáš, aby sa priblížil, aby býval na tvojich nádvoriach. Istotne sa nasýtime dobrotou tvojho domu.“ — Žalm 65:2, 4.

Spomínaš si?

• Prečo by sme mali byť vďační za tých, ktorí sa v zbore ujímajú vedenia?

• Ako by sme mali reagovať, keď zodpovední bratia robia chyby?

• Ako by sme sa mali pozerať na úpravy v porozumení Písiem?

• Čo môže kresťanovi pomôcť zbaviť sa pochybností?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 20]

Dávid dal Šalamúnovi plány chrámu a celým srdcom podporoval pravé uctievanie

[Obrázok na strane 23]

Kresťanskí starší ochotne poskytujú duchovnú pomoc