Ľudská dôstojnosť pre všetkých

„Musíme vybudovať nový svet — omnoho lepší svet —, v ktorom bude rešpektovaná večná dôstojnosť človeka.“ — AMERICKÝ PREZIDENT HARRY TRUMAN, SAN FRANCISCO, KALIFORNIA, USA, 25. APRÍLA 1945.

PREZIDENT Truman podobne ako mnohí ľudia v rokoch po druhej svetovej vojne veril, že človek sa dokáže poučiť z minulosti a zriadiť „nový svet“, kde bude uznávaná dôstojnosť všetkých. Žiaľ, novodobé dejiny ukazujú, že sa to nedarí. „Večná dôstojnosť človeka“ je stále pošliapavaná, pretože koreňom problému nie je človek, ale jeho najväčší nepriateľ.

Koreň problému

Biblia označuje za tohto nepriateľa Satana Diabla, zlého duchovného tvora, ktorý už od začiatku ľudských dejín spochybňuje Božie právo vládnuť. Odvtedy, čo sa rozprával s Evou v záhrade Eden, je jeho cieľom odviesť ľudí od toho, aby slúžili svojmu Stvoriteľovi. (1. Mojžišova 3:1–5) Zamyslite sa, aké ničivé účinky to malo na Adama a Evu, keď podľahli Diablovmu presviedčaniu. Hneď po tom, čo porušili Boží zákon týkajúci sa zakázaného ovocia, sa obaja „išli skryť pred tvárou Boha Jehovu“. Prečo? Adam sa priznal: „Bál som sa, lebo som nahý, a tak som sa skryl.“ ​(1. Mojžišova 3:8–10) Adamov vzťah k jeho nebeskému  Otcovi i jeho pohľad na seba sa zmenil. Hanbil sa a už sa necítil v Jehovovej prítomnosti dobre.

Prečo Diabol chcel, aby bola narušená Adamova sebaúcta? Pretože človek je vytvorený na Boží obraz a Satana teší, keď sa človek správa spôsobom, ktorý neodráža Božiu slávu. (1. Mojžišova 1:27; Rimanom 3:23) To pomáha vysvetliť, prečo sú celé dejiny ľudstva poznačené ponižovaním. Satan ako „boh tohto systému vecí“ podporuje takéhoto ducha po celý čas, ‚keď človek panuje nad človekom na jeho škodu‘. (2. Korinťanom 4:4; Kazateľ 8:9; 1. Jána 5:19) Znamená to, že ľudská dôstojnosť v pravom zmysle slova už nikdy nebude uznávaná?

Jehova uznáva dôstojnosť svojich tvorov

Zamyslite sa opäť nad tým, v akých podmienkach žili Adam a Eva v záhrade Eden, skôr než zhrešili. Mali hojnosť jedla, uspokojujúcu prácu a vyhliadku, že oni aj ich potomkovia budú žiť v zdraví a navždy. (1. Mojžišova 1:28) Každá stránka ich života vyzdvihovala Božie láskyplné, dôstojné predsavzatie s ľudstvom.

Zmenil sa Jehovov pohľad na ľudskú dôstojnosť, keď Adam s Evou stratili dokonalosť? Nie. Boh prejavil pochopenie, keď sa začali hanbiť za to, že sú nahí. Láskavo im dal „dlhé kožené odevy“ namiesto bederných zásterok, ktoré si zošili z figových listov. (1. Mojžišova 3:7, 21) Nechcel, aby ďalej pociťovali hanbu, a zaobchádzal s nimi dôstojne.

Neskôr Jehova v zaobchádzaní s izraelským národom prejavoval súcit sirotám, vdovám a cudzím usadlíkom — členom spoločnosti, ktorí zažívajú zlé zaobchádzanie najčastejšie. (Žalm 72:13) Napríklad Izraelitom bolo povedané, že sa nemajú vrátiť po paberky, ktoré zostali po žatve obilia, zbere olív a po vinobraní. Boh nariadil, že tieto paberky „majú zostať pre cudzieho usadlíka, pre chlapca bez otca a pre vdovu“. (5. Mojžišova 24:19–21) Keď sa tieto zákony dodržiavali, ani tí najchudobnejší ľudia nemuseli žobrať a mali dôstojnú prácu.

Ježiš uznával dôstojnosť iných

Keď bol Boží Syn, Ježiš Kristus, na zemi, dával najavo, že mu záleží na rešpektovaní dôstojnosti druhých. Napríklad keď bol v Galilei, prišiel k nemu muž, ktorý mal malomocenstvo v pokročilom štádiu. Aby malomocný nenakazil iných, podľa mojžišovského Zákona mal volať: „Nečistý! Nečistý!“ ​(3. Mojžišova 13:45) Ale keď tento muž prichádzal k Ježišovi, nekričal toto varovanie. Padol na tvár a prosil Ježiša: „Pane, keby si len chcel, môžeš ma očistiť.“ ​(Lukáš 5:12) Ako  Ježiš zareagoval? Nepokarhal tohto muža, že porušuje Zákon, ani ho neignoroval a ani sa mu nevyhol. Naopak, dal najavo, že rešpektuje jeho dôstojnosť, keď sa ho dotkol a povedal: „Chcem. Buď očistený.“ — Lukáš 5:13.

Pri iných príležitostiach Ježiš ukázal, že má schopnosť liečiť bez akéhokoľvek telesného kontaktu — niekedy aj na diaľku. Ale v tomto prípade sa rozhodol toho muža dotknúť. (Matúš 15:21–28; Marek 10:51, 52; Lukáš 7:1–10) Keďže muž bol „plný malomocenstva“, nepochybne sa ho už celé roky nikto nedotkol. Aké príjemné muselo byť opäť pocítiť dotyk človeka! Tento muž iste neočakával nič viac ako to, že sa vylieči z malomocenstva. No spôsob, akým ho Ježiš vyliečil, mu nepochybne pomohol opäť získať ešte niečo iné — pocit dôstojnosti. Je realistické myslieť si, že by takýto záujem o rešpektovanie dôstojnosti iných mohol existovať v dnešnej spoločnosti? Ak áno, v akej podobe?

Pravidlo, ktoré vedie k rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti

Ježiš vyriekol slová, ktoré mnohí považujú za najznámejšiu zásadu, aká kedy bola daná v súvislosti s medziľudskými vzťahmi: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ ​(Matúš 7:12) Táto zásada, známa aj ako Zlaté pravidlo, podnecuje človeka k tomu, aby rešpektoval svojho blížneho v nádeji, že sa mu dostane rovnakej úcty.

Ako ukazujú dejiny, uplatňovanie tohto pravidla neprichádza samo od seba — ľudia príliš často robia pravý opak. „V skutočnosti som sa v ponižovaní druhých vyžíval,“ hovorí muž, ktorého nazveme Harold. „Len niekoľkými slovami som ich dokázal rozrušiť, priviesť do  rozpakov a niekedy i k slzám.“ Harolda však niečo podnietilo zmeniť spôsob zaobchádzania s druhými. „Začalo ma navštevovať niekoľko Jehovových svedkov. Hanbím sa, keď si spomeniem, čo som im povedal a ako som sa k nim niekedy správal. Ale nikdy sa nevzdali a biblické pravdy postupne pôsobili na moje srdce a podnecovali ma meniť sa.“ Dnes Harold slúži ako starší v kresťanskom zbore.

Harold je živým dôkazom, že „Božie slovo je živé a vykonáva moc a je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč a preniká až po rozdelenie duše a ducha a kĺbov a ich špiku a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca“. (Hebrejom 4:12) Božie Slovo má moc dotknúť sa srdca človeka a zmeniť jeho zmýšľanie i správanie. Kľúčom k rešpektovaniu dôstojnosti druhých je teda to, keď srdce podnecuje človeka pomáhať, a nie zraňovať, ctiť si, a nie ponižovať. — Skutky 20:35; Rimanom 12:10.

Ľudská dôstojnosť bude opäť uznávaná

Takáto túžba pomáhať podnecuje Jehovových svedkov hovoriť s druhými o nádhernej biblickej nádeji. (Skutky 5:42) Neexistuje lepší spôsob, ako dať najavo, že máme úctu k blížnemu a rešpektujeme jeho dôstojnosť, než odovzdať mu „dobré posolstvo o niečom lepšom“. (Izaiáš 52:7) ‚Niečo lepšie‘ zahŕňa obliekanie si ‚novej osobnosti‘, čo umŕtvi ‚škodlivú žiadosť‘, čiže túžbu, ponižovať iných. (Kolosanom 3:5–10) K ‚niečomu lepšiemu‘ patrí tiež Jehovovo predsavzatie onedlho odstrániť podmienky a postoje, ktoré človeka oberajú o dôstojnosť, ako aj Satana Diabla, ktorý to všetko spôsobil. (Daniel 2:44; Matúš 6:9, 10; Zjavenie 20:1, 2, 10) Až potom, keď bude zem „naplnená poznaním o Jehovovi“, bude konečne uznávaná dôstojnosť všetkých ľudí. — Izaiáš 11:9.

Povzbudzujeme vás, aby ste sa o tejto nádhernej nádeji dozvedeli viac. Keď sa budete stretávať s Jehovovými svedkami, sami zistíte, že uplatňovanie biblických zásad vedie k rešpektovaniu dôstojnosti druhých. A budete mať možnosť spoznať, ako Božie Kráľovstvo onedlho vytvorí ‚nový a omnoho lepší svet‘, svet, v ktorom bude „večná dôstojnosť človeka“ uznávaná a už nikdy nebude pošliapavaná.

[Rámček/obrázok na strane 6]

Zachovali si rýdzosť a vďaka tomu nestratili dôstojnosť

Počas druhej svetovej vojny bolo vyše 2000 Jehovových svedkov poslaných za svoju vieru do nacistických koncentračných táborov. Gemma Glucková-La Guardiová, ktorá bola väznená v Ravensbrücku, si všimla, akým pozoruhodným spôsobom prejavovali svedkovia svoju rýdzosť. V knihe My Story (Môj príbeh) hovorí: „Gestapo vyhlásilo, že každý Bádateľ Biblie, ktorý zaprie svoju vieru a podpíše o tom vyhlásenie, získa slobodu a už nebude prenasledovaný.“ O tých, ktorí odmietli podpísať toto vyhlásenie, píše: „Radšej si zvolili ďalej trpieť a trpezlivo čakať na deň vyslobodenia.“ Prečo zaujali taký postoj? Magdalena, spomínaná v úvode predchádzajúceho článku, ktorá má teraz vyše 80 rokov, hovorí: „Zostať verný Jehovovi bolo dôležitejšie ako za každú cenu zostať nažive. Vďaka tomu, že sme si zachovali rýdzosť, sme nestratili svoju dôstojnosť.“ *

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 5]

Ježiš Kristus rešpektoval dôstojnosť ľudí, ktorých liečil

[Obrázok na strane 7]

Jehovovi svedkovia uznávajú dôstojnosť druhých tak, že im zvestujú „dobré posolstvo o niečom lepšom“