Buď múdry — boj sa Boha!

‚Bázeň pred Jehovom je počiatkom múdrosti.‘ — PRÍSLOVIA 9:10.

1. Prečo sa mnohým ľuďom zdá ťažko pochopiteľná myšlienka, že by sa mali báť Boha?

BOLI časy, keď sa považovalo za kompliment, ak bol niekto označený za bohabojného človeka. Ako je to dnes? Myšlienka, že by sa človek mal báť Boha, sa mnohým zdá staromódna a ťažko pochopiteľná. Možno sa pýtajú: ‚Ak je Boh láska, prečo by som sa ho mal báť?‘ Považujú strach za negatívny, ba až ochromujúci pocit. Ale správny strach pred Bohom, čiže zbožná bázeň, má oveľa širší význam, a ako uvidíme, nie je to iba pocit alebo emócia.

2, 3. Čo je pravá bázeň pred Bohom a s čím všetkým súvisí?

² V Biblii sa výraz bázeň pred Bohom používa v pozitívnom zmysle. (Izaiáš 11:3) Je to posvätná úcta k Bohu a hlboký rešpekt, ktorý človek k nemu cíti, silná túžba neznepáčiť sa mu. (Žalm 115:11) K tomu patrí prijať Božie mravné normy a prísne sa ich držať, ako aj túžba žiť podľa Božieho názoru na to, čo je správne alebo nesprávne. Jeden biblický slovník poukazuje na to, že takýto zdravý strach je „základným postojom voči Bohu, ktorý vedie k múdremu správaniu a k vyhýbaniu sa každej forme zla“. Božie Slovo výstižne hovorí: ‚Bázeň pred Jehovom je počiatkom múdrosti.‘ — Príslovia 9:10.

³ Bázeň pred Bohom súvisí so širokou škálou ľudskej skúsenosti. Spája sa nielen s múdrosťou, ale aj s radosťou, pokojom, blahobytom, dlhým životom, nádejou a dôverou. (Žalm 2:11; Príslovia 1:7; 10:27; 14:26; 22:4; 23:17, 18; Skutky 9:31) Je úzko spojená s vierou a láskou a vlastne so všetkým, čo súvisí s naším vzťahom k Bohu a k blížnym. (5. Mojžišova 10:12; Jób 6:14; Hebrejom 11:7) K bázni pred Bohom patrí aj silné presvedčenie, že náš nebeský Otec sa o nás osobne zaujíma a je ochotný odpustiť nám naše priestupky. (Žalm 130:4) Iba nekajúcni previnilci majú dôvod pociťovať hrôzu z Boha. * — Hebrejom 10:26–31.

Učme sa báť Jehovu

4. Čo nám môže pomôcť ‚naučiť sa báť Jehovu‘?

⁴ Bázeň pred Bohom je nevyhnutná, ak sa chceme múdro rozhodovať a získať Božie požehnanie. Preto vzniká otázka: Ako sa môžeme ‚naučiť báť sa Jehovu‘ tým správnym spôsobom? (5. Mojžišova 17:19) V Písmach sú „na naše poučenie“ zapísané príbehy mnohých bohabojných mužov a žien. (Rimanom 15:4) Aby sme lepšie pochopili, čo znamená báť sa Boha, zamyslime sa nad životom jedného z týchto Božích služobníkov — nad životom Dávida, kráľa starovekého Izraela.

5. Ako práca pastiera pomohla Dávidovi naučiť sa bázni pred Jehovom?

⁵ Jehova zavrhol Saula, prvého izraelského kráľa, lebo ten sa bál ľudí a nebál sa Boha. (1. Samuelova 15:24–26) Naproti tomu z Dávidovho života a z jeho dôverného vzťahu k Jehovovi vidno, že Dávid bol naozaj bohabojný človek. V mladosti býval Dávid často vonku, keď pásol otcove ovce. (1. Samuelova 16:11) Noci strávené pod hviezdnatou oblohou pri ovciach mu určite pomohli porozumieť bázni pred Jehovom. Hoci Dávid mohol pozorovať iba nepatrnú časť nekonečných vesmírnych diaľav, dospel k správnemu záveru: Boh si zaslúži našu úctu a obdiv. Neskôr napísal: „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli, a syn pozemského človeka, že sa oňho staráš?“ — Žalm 8:3, 4.

6. Čo Dávid cítil, keď vnímal Jehovovu veľkosť?

 ⁶ Na Dávida silne pôsobilo, keď si uvedomil, aký je maličký v porovnaní s obrovským hviezdnatým nebom. Toto poznanie ho však nezastrašovalo, ale podnecovalo ho chváliť Jehovu. Povedal: „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ ​(Žalm 19:1) Táto posvätná úcta k Bohu Dávida ešte viac k Jehovovi približovala a roznecovala v ňom túžbu učiť sa o jeho dokonalých cestách a kráčať po nich. Skús si predstaviť, čo Dávid cítil, keď Jehovovi spieval: „Si veľký a robíš obdivuhodné veci; ty si Boh, iba ty. Poučuj ma, ó, Jehova, o svojej ceste. Budem chodiť v tvojej pravde. Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena.“ — Žalm 86:10, 11.

7. Ako bázeň pred Bohom Dávidovi pomohla postaviť sa proti Goliátovi?

⁷ Keď Filištínci napadli krajinu Izraela, ich skoro trojmetrový bojovník Goliát sa Izraelitom posmieval. V podstate im hovoril: ‚Nech sa jeden z vás skúsi postaviť proti mne! Ak vyhrá, budeme vám slúžiť.‘ (1. Samuelova 17:4–10) Saul a celé jeho vojsko boli vydesení — ale Dávid nie. Vedel, že tým, koho sa má báť, je Jehova, nie nejaký človek, nech by bol akokoľvek mocný. „Prichádzam k tebe s menom Jehovu vojsk,“ povedal Goliátovi, „a celý tento zbor spozná, že Jehova nezachraňuje ani mečom, ani kopijou, lebo boj patrí Jehovovi.“ S Jehovovou pomocou Dávid zrazil tohto obra jediným kameňom vystreleným z praku. — 1. Samuelova 17:45–47.

8. Čo sa učíme z biblických príkladov ľudí, ktorí sa báli Boha?

⁸ Možno máme pred sebou rovnako odstrašujúce prekážky alebo rovnako hrozivých nepriateľov, ako mal Dávid. Čo môžeme robiť? Môžeme sa im postaviť takisto ako Dávid a ďalší verní Boží služobníci v staroveku — so zbožnou bázňou. Bázeň pred Bohom môže premôcť strach z človeka. Napríklad Nehemiáš nabádal ostatných Izraelitov, ktorí čelili tlaku odporcov: „Nebojte sa ich. Majte na mysli Jehovu, toho veľkého a bázeň vzbudzujúceho.“ ​(Nehemiáš 4:14) S Jehovovou podporou sa Dávidovi, Nehemiášovi a ďalším verným Božím služobníkom podarilo splniť si úlohy, ktoré im Jehova dal. To sa môže podariť aj nám, ak budeme prejavovať zbožnú bázeň.

Prekonávajme problémy so zbožnou bázňou

9. Za akých okolností prejavoval Dávid bázeň pred Bohom?

⁹ Po víťazstve nad Goliátom dal Jehova Dávidovi ďalšie víťazstvá. Ale Saul začal naňho žiarliť a pokúsil sa ho zabiť — najprv v návale emócií, potom ľstivo a nakoniec s celou armádou. Hoci Jehova uistil Dávida, že bude kráľom, Dávid musel celé roky utekať pred Saulom, musel bojovať a čakať, kým príde Jehovov čas, aby ho dosadil za kráľa. Po celý ten čas dával Dávid najavo, že sa bojí pravého Boha. — 1. Samuelova 18:9, 11, 17; 24:2.

10. Ako Dávid prejavil bázeň pred Bohom, keď bol v nebezpečenstve?

¹⁰ Raz sa Dávid chcel ukryť u Achiša, kráľa filištínskeho mesta Gát, odkiaľ pochádzal Goliát. (1. Samuelova 21:10–15) Kráľovi sluhovia označili Dávida za nepriateľa ich národa. Čo Dávid urobil v tejto nebezpečnej situácii? Vylial si srdce v modlitbe k Jehovovi. (Žalm 56:1–4, 11–13) I keď musel predstierať pomätenosť, aby unikol, vedel, že v skutočnosti ho z tejto situácie oslobodil Jehova, pretože požehnal jeho úsilie. Dávid sa celým srdcom spoliehal na Jehovu a dôveroval mu, a tým ukázal, že je skutočne bohabojným človekom. — Žalm 34:4–6, 9–11.

11. Ako môžeme dať v ťažkostiach najavo zbožnú bázeň tak ako Dávid?

¹¹ Tak ako Dávid, aj my môžeme dať najavo bázeň pred Bohom tým, že budeme dôverovať jeho sľubu, že nám pomôže zvládnuť naše problémy. „Uvaľ svoju cestu na Jehovu a spoľahni sa naňho, a on sám bude konať,“ povedal Dávid. (Žalm 37:5) To neznamená, že jednoducho necháme naše ťažkosti na Jehovu bez  toho, aby sme urobili, čo je v našich silách, a budeme čakať, že všetko vyrieši za nás. Dávid nekonal tak, že by sa len pomodlil k Bohu o pomoc a nechal veci tak. Využil fyzické i duševné schopnosti, ktoré mu dal Jehova, a snažil sa problém riešiť. Dávid však vedel, že iba ľudským úsilím by nebolo možné situáciu vyriešiť. Rovnaký postoj by sme mali mať aj my. Keď urobíme všetko, čo môžeme, ostatné musíme nechať na Jehovu. A často ani nemôžeme urobiť nič viac, len sa spoľahnúť na Jehovu. To sú chvíle, keď sa môže veľmi jasne prejaviť, aká je naša osobná bázeň pred Bohom. Môžu nás povzbudzovať Dávidove vrúcne slová: „Dôverný vzťah k Jehovovi patrí tým, ktorí sa ho boja.“ — Žalm 25:14.

12. Prečo by sme mali brať naše modlitby vážne a aký postoj by sme nikdy nemali mať?

¹² Naše modlitby a náš vzťah k Bohu by sme teda mali brať vážne. Keď sa približujeme k Jehovovi v modlitbe, musíme „veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. (Hebrejom 11:6; Jakub 1:5–8) A keď nám pomôže, mali by sme prejaviť vďačnosť, ako nám radí apoštol Pavol. (Kolosanom 3:15, 17) Nikdy nesmieme byť ako ľudia, ktorých opísal jeden skúsený pomazaný kresťan: „Predstavujú si Boha ako nejakého nebeského čašníka,“ povedal. „Keď niečo potrebujú, chcú, aby na ich lusknutie prstami hneď pribehol. A keď dostanú to, čo chceli, boli by radi, keby zas odišiel.“ Takýto postoj určite nie je prejavom zbožnej bázne.

Keď sa prejavil nedostatok bázne pred Bohom

13. Kedy Dávid neprejavil úctu k Božiemu Zákonu?

¹³ Vďaka tomu, že Dávid zažil, ako mu Jehova v ťažkostiach pomohol, jeho bázeň pred Bohom sa prehĺbila a jeho dôvera v neho sa posilnila. (Žalm 31:22–24) Ale v troch závažných prípadoch Dávid nekonal v bázni pred Bohom a malo to vážne následky. V prvom prípade Dávid zariadil, aby bola truhla Jehovovej zmluvy prevážaná do Jeruzalema na voze namiesto toho, aby ju niesli Léviti na pleciach, ako prikazoval Boží Zákon. Keď Uzza, ktorý viedol voz, chytil truhlu, aby nepadla, pre svoj „neúctivý čin“ na mieste zomrel. Áno, Uzza vážne zhrešil, no v konečnom dôsledku bolo príčinou tejto tragédie to, že Dávid neprejavil  náležitú úctu k Božiemu Zákonu. Báť sa Boha znamená robiť veci jeho spôsobom. — 2. Samuelova 6:2–9; 4. Mojžišova 4:15; 7:9.

14. K čomu viedlo Dávidovo nariadenie sčítať Izrael?

¹⁴ Neskôr Dávid, podnietený Satanom, nariadil sčítať bojaschopných mužov v Izraeli. (1. Paralipomenon 21:1) Vtedy Dávid nekonal v bázni pred Bohom a viedlo to k smrti 70 000 Izraelitov. Aj keď sa Dávid pred Jehovom kajal, preňho i pre jeho ľud to malo za následok veľké utrpenie. — 2. Samuelova 24:1–16.

15. Čo bolo príčinou toho, že Dávid sa dopustil nemravnosti?

¹⁵ V inom prípade, keď Dávid na chvíľu nekonal v bázni pred Bohom, bol následkom jeho nemravný vzťah s Bat-šebou, Urijahovou manželkou. Dávid vedel, že dopustiť sa cudzoložstva alebo dokonca už aj túžiť po manželskom partnerovi niekoho iného je nesprávne. (2. Mojžišova 20:14, 17) Problém nastal vtedy, keď Dávid zahliadol Bat-šebu, ako sa kúpe. Pravá bázeň pred Bohom ho mala podnietiť, aby okamžite odvrátil zrak a zameral myseľ na niečo iné. Dávid sa však na Bat-šebu zjavne ‚stále pozeral‘, až kým vášeň neprevládla nad jeho bázňou pred Bohom. (Matúš 5:28; 2. Samuelova 11:1–4) Dávid stratil zo zreteľa, že Jehova ho dôverne pozná a hlboko sa zaujíma o všetko, čo sa v jeho živote deje. — Žalm 139:1–7.

16. Aké následky musel Dávid znášať za svoj hriech?

¹⁶ Z Dávidovho vzťahu s Bat-šebou sa narodil syn. Krátko nato Jehova poslal svojho proroka Nátana, aby odhalil Dávidov hriech. Dávid sa vďaka tomu spamätal a znovu pocítil bázeň pred Bohom a kajal sa. Úpenlivo prosil Jehovu, aby ho neodvrhoval ani mu neodnímal svojho svätého ducha. (Žalm 51:7, 11) Jehova Dávidovi odpustil a zmiernil mu trest, ale neochránil ho pred všetkými zlými následkami jeho konania. Dávidov syn zomrel  a bolesť a vážne ťažkosti odvtedy postihovali Dávidovu rodinu stále. Za to, že Dávid nekonal v bázni pred Bohom, musel zaplatiť naozaj vysokú cenu! — 2. Samuelova 12:10–14; 13:10–14; 15:14.

17. Uveď príklad, k akej bolesti vedie hriešne konanie.

¹⁷ Podobne aj dnes, keď v oblasti morálky chýba bázeň pred Bohom, môže to viesť k vážnym a dlhodobým následkom. Predstav si, akú bolesť pocítila jedna mladá kresťanka, keď sa dozvedela, že jej manžel, takisto kresťan, jej bol neverný, keď pracoval v zámorí. V šoku a hlbokom zármutku si zaborila tvár do dlaní a prepukla v plač. Ako dlho to potrvá, kým si jej manžel znovu získa jej dôveru a úctu? Takýmto tragickým následkom sa dá vyhnúť, ak sa človek skutočne bojí Boha. — 1. Korinťanom 6:18.

Bázeň pred Bohom nás chráni pred hriechom

18. Čo je Satanovým cieľom a akým spôsobom sa ho snaží dosiahnuť?

¹⁸ Satan veľmi prudko znižuje morálku tohto sveta a zvlášť mu ide o to, aby skazil pravých kresťanov. V snahe dosiahnuť to využíva tú najpriamejšiu cestu k nášmu srdcu a mysli — naše zmysly, najmä náš zrak a sluch. (Efezanom 4:17–19) Ako zareaguješ, keď sa nečakane stretneš s nemravnými obrazmi, slovami alebo ľuďmi?

19. Ako zbožná bázeň pomohla jednému kresťanovi odolať pokušeniu?

¹⁹ Zamyslime sa nad prípadom Andrého *, ktorý žije v Európe a je kresťanským starším, otcom a lekárom. Počas nočnej služby v nemocnici sa mu stávalo, že kolegyne mu pripínali na vankúš lístky ozdobené srdiečkom, ktoré obsahovali nemravné návrhy. André pevne odmietal čo i len v mysli sa zaoberať takýmito návrhmi. Navyše, aby sa dostal z tohto skazeného prostredia, našiel si prácu inde. Ukázalo sa, že konať v bázni pred Bohom bolo veľmi múdre, a viedlo to k požehnaniam, lebo dnes André slúži ako externý spolupracovník v odbočke Jehovových svedkov v krajine, kde žije.

20, 21. a) Ako nám môže bázeň pred Bohom pomôcť vyhnúť sa hriechu? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

²⁰ Ak sa človek zaoberá nesprávnymi myšlienkami, môže to viesť k takému stavu mysle, že je ochotný vymeniť svoj vzácny vzťah k Jehovovi za niečo, na čo nemá právo. (Jakub 1:14, 15) Na druhej strane, ak sa bojíme Jehovu, zachováme si odstup — alebo odídeme — od takých ľudí, miest, aktivít a zábavy, ktorých vplyv by mohol oslabiť našu ostražitosť v oblasti morálky. (Príslovia 22:3) Nech by to bolo spojené s akýmikoľvek rozpakmi alebo obeťami, vždy je to menšie zlo ako stratiť Božiu priazeň. (Matúš 5:29, 30) Bázeň pred Bohom určite vedie k tomu, že sa nikdy úmyselne nevystavíme žiadnej nemravnosti, ale, naopak, necháme naše oči ‚prejsť pomimo, aby nevideli to, čo je bezcenné‘, a to sa týka aj pornografie v akejkoľvek podobe. Ak to tak budeme robiť, môžeme dôverovať, že Jehova nás ‚zachová nažive‘ a dá nám všetko, čo naozaj potrebujeme. — Žalm 84:11; 119:37.

²¹ Áno, konať v pravej bázni pred Bohom je vždy cestou múdrosti. Prináša to tiež pravé šťastie. (Žalm 34:9) To nám objasní nasledujúci článok.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• S akými kresťanskými vlastnosťami sa spája bázeň pred Bohom?

• Aký vplyv má bázeň pred Bohom na strach z človeka?

• Ako môžeme ukázať, že máme správny postoj k modlitbe?

• Ako nás môže bázeň pred Bohom chrániť pred hriechom?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 23]

Dávid sa naučil bázni pred Bohom, keď pozoroval Jehovove diela

[Obrázky na strane 24]

Ako zareaguješ, keď sa nečakane dostaneš do pokušenia?