Nebol väzňom svojho veku

KEĎ si vek vyberá svoju daň, pre mnohých ľudí to predstavuje obmedzenia, izoláciu od spoločnosti. To však neplatilo o Fernandovi Rivarolovi, ktorý zomrel vo veku 95 rokov v Ženeve vo Švajčiarsku. Keďže mu zomrela manželka a jeho vydatá dcéra už mala vlastnú domácnosť, žil sám. Hoci pre svoje obmedzenia takmer nevychádzal z domu, nebol osamelý. Často sedával pri stole v obývačke s telefónnym slúchadlom v ruke a telefonoval ľuďom, aby sa s nimi porozprával o duchovných veciach.

V jeho pestrom živote však bolo obdobie, keď bol doslovným väzňom. Ako to? Keď sa v roku 1939 Fernand a jeho manželka stali aktívnymi svedkami Jehovu, v Európe vypukla druhá svetová vojna. Fernand na základe Biblie dospel k rozhodnutiu, že nebude nikomu ubližovať, a držal sa ho. Preto prišiel o zamestnanie a niekoľkokrát bol uväznený — spolu na päť a pol roka. Počas toho obdobia bol odlúčený od svojej manželky a malej dcérky.

Pri pohľade späť Fernand povedal: „Mnohí ľudia si mysleli, že som sa vzdal stabilného zamestnania a nechal som svoju rodinu bez podpory. Ľudia mnou opovrhovali a zaobchádzali so mnou ako so zločincom. Ale keď premýšľam o tých ťažkých rokoch, viac než na čokoľvek iné si spomínam na to, ako nás Jehova podporoval a ako nám pomáhal. Odvtedy ubehlo veľa rokov, ale moja viera v Jehovu je stále rovnako pevná.“

Táto viera Fernanda podnecovala, aby sa cez telefón rozprával o biblickej nádeji s inými ľuďmi. Ak mal s niekým pekný rozhovor, poslal mu biblickú literatúru. Neskôr tomu človeku opäť zavolal, aby sa dozvedel, či sa mu tá publikácia páčila. Niekedy mu ľudia poslali ďakovný list, čo ho vždy veľmi potešilo.

Možno aj s vami sa skontaktuje niekto ako Fernand. Skúste si vypočuť, čo vám chce povedať, aby ste zistili, čomu verí. Jehovovi svedkovia sa s vami vždy radi porozprávajú o svojom presvedčení.