Hlavné myšlienky z knihy Žalmy — 5. kniha
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Žalmy — 5. kniha
BOHATÍ možno hovoria: „Naši synovia sú ako rastlinky vyrastené vo svojej mladosti, naše dcéry ako nárožia vyrezávané v palácovom štýle, naše stodoly sú plné... naše stáda drobného dobytka sa množia po tisícoch.“ Okrem toho majetní možno zvolajú: „Šťastný je ľud, ktorému sa darí práve tak!“ Naproti tomu žalmista hovorí: „Šťastný je ľud, ktorého Bohom je Jehova!“ (Žalm 144:12–15) A mohlo by to vôbec byť inak? Jehova je šťastný Boh a aj všetci tí, ktorí ho uctievajú, zažívajú šťastie. (1. Timotejovi 1:11) Posledná zbierka božsky inšpirovaných piesní, ktorú tvoria Žalmy 107 až 150, potvrdzuje pravdivosť týchto slov.
Piata kniha žalmov okrem toho vyzdvihuje Jehovove neporovnateľné vlastnosti, ku ktorým patrí milujúca láskavosť, pravosť a dobrota. Čím viac spoznávame Božiu osobnosť, tým viac sa prehlbuje naša láska k Bohu i naša bázeň pred ním. A to nám prináša šťastie. V piatej knihe žalmov nachádzame naozaj cenné posolstvo! — Hebrejom 4:12.
ŠŤASTIE, KTORÉ POCIŤUJEME VĎAKA JEHOVOVEJ MILUJÚCEJ LÁSKAVOSTI
„Ó, nech ľudia vzdávajú vďaky Jehovovi za jeho milujúcu láskavosť a za jeho obdivuhodné diela voči ľudským synom,“ spievali Židia pri návrate z babylonského zajatia. (Žalm 107:8, 15, 21, 31) Dávid na chválu Boha spieval: „Tvoja pravosť [je] až po oblohu.“ (Žalm 108:4) V nasledujúcej piesni nachádzame Dávidovu modlitbu: „Pomôž mi, ó, Jehova, môj Bože; zachráň ma podľa svojej milujúcej láskavosti.“ (Žalm 109:18, 19, 26) Žalm 110 je proroctvom o mesiášskej vláde. „Bázeň pred Jehovom je počiatkom múdrosti,“ píše sa v Žalme 111:10. A v ďalšom žalme čítame: „Šťastný je muž, ktorý sa bojí Jehovu.“ — Žalm 112:1.
Žalmy 113 až 118 sa označujú ako Hallel, pretože sa v nich opakovane vyskytuje výraz „hallelujah“ (v niektorých prekladoch „aleluja“) alebo „chváľte Jah!“ Podľa Mišny — diela z tretieho storočia, ktoré je písomnou podobou skorších ústnych tradícií — sa tieto piesne spievali počas Pesachu a troch výročných židovských sviatkov. Najdlhší žalm, ktorý je zároveň najdlhšou kapitolou v Biblii, Žalm 119, vyvyšuje Jehovovo zjavené slovo, čiže posolstvo.
Odpovede na biblické otázky:
109:23 — Čo tým Dávid myslel, keď povedal: „Musím odísť ako tieň, keď sa kráti“? Dávid poeticky hovoril o tom, že cíti, že jeho smrť je už veľmi blízko. — Žalm 102:11.
110:1, 2 — Čo robil ‚Dávidov Pán‘, Ježiš Kristus, kým sedel po Božej pravici? Ježiš po svojom vzkriesení vystúpil do neba a čakal po Božej pravici, až kým v roku 1914 nezačal vládnuť ako Kráľ. Počas toho obdobia vládol nad svojimi pomazanými nasledovníkmi, pričom ich viedol v diele zvestovania a robenia učeníkov a pripravoval ich na úlohu, ktorú mali prevziať ako jeho spoluvládcovia v jeho Kráľovstve. — Matúš 24:14; 28:18–20; Lukáš 22:28–30.
110:4 — Na čo Jehova ‚prisahal a nepocítil ľútosť‘? Táto prísaha je vlastne zmluva, ktorú Jehova uzavrel s Ježišom Kristom o tom, že ho urobí Kráľom a Veľkňazom. — Lukáš 22:29.
113:3 — V akom zmysle má byť Jehovovo meno chválené „od východu slnka až dokiaľ nezapadne“? Znamená to viac ako len to, že Boha denne uctieva nejaká skupina jednotlivcov. Slnko vychádza na východe a zapadá na západe a slnečné lúče postupne osvetľujú celú zemeguľu. Podobne chvála vzdávaná Jehovovi má zaznievať po celej zemi. To by nebolo možné bez organizovaného úsilia. Ako Jehovovi svedkovia máme vzácnu výsadu chváliť Boha a horlivo sa zúčastňovať na diele hlásania Kráľovstva.
116:15 — Aká „drahocenná je v Jehovových očiach smrť jeho verne oddaných“? Pre Jehovu sú jeho ctitelia takí drahocenní, že ich smrť ako skupiny je v jeho očiach príliš drahá na to, aby ju pripustil. Ak by ju Jehova pripustil, vyzeralo by to, akoby jeho nepriatelia boli mocnejší než on. Okrem toho, na zemi by nezostal nikto, kto by tvoril základ nového sveta.
119:71 — Čo môže byť dobré na znášaní utrpenia? V ťažkostiach sa môžeme naučiť plnšie sa spoliehať na Jehovu, vrúcnejšie sa k nemu modliť a stať sa usilovnejšími v štúdiu Biblie a horlivejšími v uplatňovaní toho, čo sa v nej hovorí. Navyše, naša reakcia na trápenie môže odhaliť slabé stránky našej osobnosti, ktoré potom môžeme naprávať. Utrpenie nemusí viesť k zatrpknutosti, pokiaľ dovolíme, aby nás zušľachtilo.
119:96 — Čo sa myslí výrazom „koniec všetkej dokonalosti“? Žalmista tu hovorí o dokonalosti z ľudského pohľadu. Pravdepodobne mal na mysli to, že ľudská predstava dokonalosti je obmedzená. V protiklade k tomu Božie prikázanie žiadne takéto obmedzenia nemá. Rady, ktoré poskytuje, platia vo všetkých oblastiach života.
119:164 — Čo znamená chváliť Boha „sedemkrát za deň“? Číslo sedem často znamená úplnosť. Preto tento žalmistov výrok znamená, že Jehova je hoden všetkej chvály.
Poučenie pre nás:
107:27–31 Múdrosť sveta ‚sa ukáže ako zmätená‘, keď príde Armagedon. (Zjavenie 16:14, 16) Táto múdrosť nemôže nikoho zachrániť pred zničením. Iba tí, ktorí očakávajú záchranu od Jehovu, budú žiť, aby mu ‚vzdávali vďaky za jeho milujúcu láskavosť‘.
109:30, 31; 110:5 Pravica, v ktorej vojak držal meč, obyčajne nebola chránená štítom, keďže ten držal v ľavej ruke. Jehova je v obraznom zmysle „po pravici“ svojich služobníkov, aby za nich bojoval. Tak im poskytuje ochranu a pomoc — a to je dobrý dôvod „veľmi [ho] chváliť“!
113:4–9 Jehova je tak vysoko, že sa musí znížiť dokonca aj vtedy, keď sa ‚pozerá na nebo‘. Napriek tomu je súcitný voči poníženému, voči chudobnému i voči neplodnej žene. Zvrchovaný Pán Jehova je pokorný a chce, aby boli takí aj jeho ctitelia. — Jakub 4:6.
114:3–7 Keď sa dozvedáme a uvažujeme o obdivuhodných skutkoch, ktoré Jehova vykonal v prospech svojho ľudu pri Červenom mori, pri rieke Jordán a pri vrchu Sinaj, malo by nás to hlboko ovplyvňovať. Ľudstvo, ktoré je symbolizované ‚zemou‘, by malo pociťovať bázeň, obrazne byť „v krutých bolestiach kvôli Pánovi“.
119:97–101 Keď získavame múdrosť, pochopenie a porozumenie z Božieho Slova, chráni nás to pred duchovnou ujmou.
119:105 Božie Slovo je lampou našej nohe v tom zmysle, že nám môže pomôcť vyrovnať sa s problémami, ktoré nám prichádzajú do cesty. Obrazne tiež osvetľuje náš chodník, keďže hovorí o Božom predsavzatí do budúcnosti.
ŠŤASTNÍ NAPRIEK ŤAŽKOSTIAM
Ako môžeme čeliť náročným okolnostiam a vytrvávať v ťažkostiach? Žalmy 120 až 134 dávajú jasnú odpoveď na túto otázku. Vytrvať v ťažkostiach a zachovať si radosť môžeme tak, že sa budeme obracať o pomoc k Jehovovi. Tieto žalmy nazývané Piesne výstupov spievali Izraeliti pravdepodobne vtedy, keď cestovali do Jeruzalema na výročné sviatky.
Žalmy 135 a 136 vykresľujú Jehovu ako Toho, kto na rozdiel od bezmocných modiel robí všetko, čo ho teší. Žalm 136 je určený na striedavý spev, pri ktorom sa druhá časť každého verša spieva ako odpoveď na prvú časť. Z nasledujúceho žalmu vidno, akí zronení boli v Babylone Židia, ktorí túžili uctievať Jehovu na Sione. Žalmy 138 až 145 sú Dávidove. Dávid chcel „chválorečiť [Jehovovi] celým svojím srdcom“. Prečo? „Lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň,“ povedal. (Žalm 138:1; 139:14) V žalmoch 140 až 144 sa Dávid modlil o ochranu pred zlými ľuďmi, o spravodlivé karhanie, o oslobodenie od prenasledovateľov a o pomoc, aby konal správne. Zdôraznil, aký šťastný je Jehovov ľud. (Žalm 144:15) Po úvahe o Božej veľkosti a dobrote vyhlásil: „Moje ústa budú hovoriť Jehovovu chválu; a nech každé telo žehná jeho sväté meno na neurčitý čas, áno navždy.“ — Žalm 145:21.
Odpovede na biblické otázky:
122:3 — V akom zmysle bol Jeruzalem mestom, „ktoré bolo spojené do jednoty“? Ako bolo v starovekých mestách zvykom, domy v Jeruzaleme boli postavené tesne vedľa seba. Mesto bolo vďaka tomu celistvé a bolo ľahké brániť ho. Okrem toho, keď boli domy tak blízko seba, obyvatelia mesta sa mohli spoľahnúť jeden na druhého, keď potrebovali pomoc a ochranu. To poukazuje na duchovnú jednotu dvanástich kmeňov Izraela, keď sa zhromažďovali kvôli uctievaniu.
123:2 — Čo je hlavnou myšlienkou prirovnania, ktoré hovorí o očiach sluhov? Sluhovia a slúžky upierajú svoje oči na ruku pána alebo panej z dvoch dôvodov: aby zistili, aké sú jeho alebo jej želania, a aby dostali ochranu a veci potrebné pre život. Podobne naše oči sú zamerané na Jehovu s cieľom rozoznať jeho vôľu a získať jeho priazeň.
131:1–3 — Ako Dávid ‚uchlácholil a utíšil svoju dušu ako odstavené dieťa pri svojej matke‘? Tak ako odstavené dieťa sa učí nachádzať útechu a uspokojenie v matkinom náručí, aj Dávid sa naučil uchlácholiť a upokojiť svoju dušu „ako odstavené dieťa pri svojej matke“. Ako? Tým, že nebol povýšenecký v srdci ani jeho oči neboli namyslené, a tým, že nehľadal veci, ktoré boli preňho príliš veľké. Dávid si obyčajne uvedomoval svoje obmedzenia a prejavoval pokoru a neusiloval sa o významné postavenie. Konáme múdro, ak napodobňujeme jeho postoj, zvlášť ak sa snažíme o výsady v zbore.
Poučenie pre nás:
120:1, 2, 6, 7 Ohováranie a zraňujúca reč môže druhým spôsobiť neznesiteľnú tieseň. Ovládať svoj jazyk je jeden zo spôsobov, ako môžeme ukázať, že sa ‚zastávame pokoja‘.
120:3, 4 Ak musíme prichádzať do kontaktu s niekým, kto má „úskočný jazyk“, môže nám byť útechou vedomie, že Jehova dá vo svojom čase veci do poriadku. Ohováračov postihne nešťastie z rúk „mocného“. Určite ich dostihne Jehovov ohnivý súd, ktorý je symbolizovaný „horiacimi uhlíkmi z kručiny“.
127:1, 2 Nech už sa usilujeme o čokoľvek, vo všetkom by sme mali hľadať vedenie u Jehovu.
133:1–3 Jednota Jehovovho ľudu je osviežujúca a vytvára pokojnú a zdravú atmosféru. Nemali by sme ju narúšať tým, že by sme hľadali chyby, vyvolávali hádky či sťažovali sa.
137:1, 5, 6 Jehovovi ctitelia, ktorí boli vo vyhnanstve, lipli k Sionu, ktorý predstavoval Božiu organizáciu. A ako je to s nami? Pracujeme aj my na tom, aby nás spájalo silné puto lojálnosti s organizáciou, ktorú Jehova používa dnes?
138:2 Jehova ‚zvelebuje svoj výrok až nad celé svoje meno‘ v tom zmysle, že splnenie všetkého, čo vo svojom mene sľúbil, oveľa prevýši všetky naše očakávania. Máme pred sebou skutočne veľkolepé vyhliadky.
139:1–6, 15, 16 Jehova vie o všetkom, čo robíme, pozná naše myšlienky a vie, čo chceme povedať. Pozná nás už od času, keď sme sa vyvíjali v matkinom lone, skôr ako sa dali rozoznať jednotlivé časti nášho tela. Poznanie, ktoré má Boh o každom z nás, je „príliš podivuhodné“, aby sme doň mohli preniknúť. Akou útechou je vedieť, že Jehova nielenže vidí, keď sa nachádzame v nejakej náročnej situácii, ale chápe aj to, ako nás to ovplyvňuje!
139:7–12 Žiadne miesto, kam by sme mohli ísť, nie je pre Boha natoľko vzdialené, aby nás nemohol posilniť.
139:17, 18 Stalo sa nám poznanie o Jehovovi príjemným? (Príslovia 2:10) Ak áno, potom sme našli nevyčerpateľný zdroj potešenia. Jehovových myšlienok je „viac ako zrniek piesku“. Vždy sa budeme mať čo o Jehovovi učiť.
139:23, 24 Malo by byť naším prianím, aby Jehova preskúmal naše vnútro, našu osobnosť, aby našiel naše ‚boľavé cesty‘ — čiže nesprávne myšlienky, túžby a sklony — a aby nám ich pomohol napraviť.
143:4–7 Ako môžeme vytrvať aj vo veľmi náročných situáciách? Žalmista nám dáva kľúč k riešeniu: Rozjímajme o Jehovovej činnosti, stále sa zaoberajme jeho skutkami a modlime sa k nemu o pomoc.
„Chváľte Jah!“
Štyri predchádzajúce zbierky žalmov sa končia vyjadrením chvály Jehovovi. (Žalm 41:13; 72:19, 20; 89:52; 106:48) Ani posledná zbierka v tom nie je výnimkou. V Žalme 150:6 čítame: „Všetko, čo dýcha — nech chváli Jah. Chváľte Jah!“ V Božom novom svete sa to naozaj bude diať!
Kým čakáme na toto radostné obdobie, máme množstvo dôvodov oslavovať pravého Boha a chváliť jeho meno. Keď premýšľame o šťastí, ktoré zažívame vďaka tomu, že poznáme Jehovu a že sa tešíme z blízkeho vzťahu k nemu, či nie sme podnietení zo srdca ho vďačne chváliť?
[Obrázok na strane 15]
Jehovove obdivuhodné diela vzbudzujú bázeň
[Obrázok na strane 16]
Jehovových myšlienok je „viac ako zrniek piesku“