Keď niekto z našich blízkych opustí Jehovu

MARK a Louise sú Jehovovi svedkovia. * S láskou a starostlivo vyučovali svoje deti z Biblie, ako k tomu Biblia nabáda kresťanských rodičov. (Príslovia 22:6; 2. Timotejovi 3:15) Žiaľ, keď ich deti dospeli, niektoré z nich prestali slúžiť Jehovovi. „Bolí ma srdce za deťmi, ktoré odišli od Jehovu,“ hovorí Louise. „Ako by som mohla predstierať, že ma to deň čo deň intenzívne nebolí? Keď druhí hovoria o svojich synoch, zovrie mi hrdlo a mám čo robiť, aby mi nevyhŕkli slzy.“

Áno, keď sa človek rozhodne opustiť Jehovu a zanechať spôsob života podľa Biblie, je prirodzené, že jeho príbuzní, ktorí zostali Jehovovi verní, pociťujú hlbokú bolesť. „Veľmi mám rada svoju sestru,“ hovorí Irene. „Urobila by som čokoľvek, len aby sa k Jehovovi vrátila!“ Maria, ktorej brat sa odvrátil od Jehovu a začal viesť nemorálny život, hovorí: „Stále to ťažko znášam, pretože v ostatných ohľadoch je pre mňa úžasným bratom. Zvlášť mi chýba na veľkých rodinných stretnutiach.“

Prečo je to také ťažké?

Prečo kresťanom spôsobuje takú obrovskú tieseň, keď v duchovnom zmysle prídu o dieťa alebo o iného milovaného príbuzného? Lebo vedia, že Biblia sľubuje večný život na rajskej zemi pre tých, ktorí ostanú Jehovovi verní. (Žalm 37:29; 2. Petra 3:13; Zjavenie 21:3–5) Tešia sa na to, ako budú tieto požehnania prežívať spolu s manželským partnerom, deťmi, rodičmi, súrodencami a vnúčatami. Veľmi ich zraňuje predstava, že ich blízki, ktorí prestali slúžiť Jehovovi, tam možno nebudú. Aj v súvislosti s dnešným životom si kresťania uvedomujú, že Jehovove zákony a zásady sú pre nich užitočné. Pre kresťanov je preto srdcervúce vidieť, ako ich blízki svojím správaním zasievajú to, čo im neskôr  prinesie trpké ovocie. — Izaiáš 48:17, 18; Galaťanom 6:7, 8.

Pre tých, ktorí nikdy nezažili takúto stratu, môže byť ťažké pochopiť, aké je to zdrvujúce. Taká strata ovplyvňuje takmer každú stránku života. „Je stále ťažšie sedieť v sále Kráľovstva a vidieť, ako sa rodičia so svojimi deťmi smejú a rozprávajú,“ hovorí Louise. „Každú príjemnú chvíľku zatieňuje smútok za tými, ktorí tam nie sú.“ Jeden kresťanský starší si spomína na štyri roky, počas ktorých jeho nevlastná dcéra pretrhla s ním i s jeho manželkou kontakt. Hovorí: „Často to bolo náročné aj počas ‚príjemných chvíľ‘. Keď som dal manželke dar alebo keď som ju niekam vzal, aby sme príjemne strávili víkend, rozplakala sa, lebo si uvedomila, že jej dcéra neprežíva radosť s nami.“

Sú takéto reakcie kresťanov prehnané? Nemusí to tak byť. V skutočnosti títo kresťania do istej miery odrážajú vlastnosti Jehovu, na obraz ktorého bol človek vytvorený. (1. Mojžišova 1:26, 27) Čo to znamená? Zamyslime sa nad tým, ako sa Jehova cítil, keď sa proti nemu vzbúril jeho ľud Izrael. Zo Žalmu 78:38–41 sa dozvedáme, že Jehovovi to ubližovalo a pôsobilo bolesť. Napriek tomu ich trpezlivo varoval a naprával, a keď prejavili pokánie, znovu a znovu im odpúšťal. Jehova zjavne cíti náklonnosť ku každému svojmu tvorovi, ‚dielu svojich rúk‘, a hneď sa ho nezrieka.  (Jób 14:15; Jonáš 4:10, 11) Aj ľuďom dal schopnosť cítiť vernú náklonnosť a medzi členmi rodiny môže byť puto zvlášť silné. A tak neprekvapuje, že ľudia smútia, keď v duchovnom zmysle prídu o milovaného príbuzného.

Strata blízkeho človeka v duchovnom zmysle je vlastne jednou z najťažších skúšok, aké praví ctitelia zažívajú. (Skutky 14:22) Ježiš povedal, že prijatie jeho posolstva vyvolá v niektorých rodinách rozdelenie. (Matúš 10:34–38) To neznamená, že rozdelenie v rodine spôsobuje samotné biblické posolstvo. Rozdeľujúco pôsobia neveriaci alebo neverní členovia rodiny, pretože odmietajú či opúšťajú kresťanskú cestu alebo jej dokonca odporujú. Môžeme byť však Jehovovi vďační, že svojim verným pomáha prekonávať skúšky, ktoré ich sužujú. Ktoré biblické zásady vám môžu pomôcť prekonať zármutok a nájsť istú mieru radosti a uspokojenia, ak práve smútite, lebo ste v duchovnom ohľade stratili niekoho blízkeho?

Ako sa s tým vyrovnať

„Tým, že sa budujete... zachovávajte sa v Božej láske.“ ​(Júda 20, 21) Vzhľadom na isté okolnosti možno teraz nijako nemôžete pomôcť členovi rodiny, ktorý prestal slúžiť Jehovovi. No môžete budovať seba, ako aj ostatných verných členov rodiny, a aj by ste to mali robiť. Veronica, ktorej dvaja z troch synov opustili pravdu, hovorí: „Manželovi i mne bolo pripomenuté, že ak zostaneme duchovne silní, budeme dobre pripravení privítať svojich synov, keď sa spamätajú. Čo by sa bolo stalo s márnotratným synom, keby jeho otec nebol pripravený prijať ho späť?“

Keď chcete zostať silní, pohrúžte sa do duchovných činností. K tomu patrí dodržiavanie plánu hlbokého biblického štúdia a návšteva kresťanských zhromaždení. Buďte ochotní pomáhať druhým v zbore do takej miery, ako vám to umožňujú okolnosti. Pravda, spočiatku môžu byť pre vás takéto činnosti náročné. Veronica spomína: „Najprv som mala chuť utiahnuť sa ako zranené zviera. Ale manžel nástojil na tom, aby sme si udržali dobré duchovné návyky. Dbal na to, aby sme chodili na zhromaždenia. Keď bol čas zjazdu, potrebovala som veľa odvahy, aby som šla a stretla sa s ľuďmi. Ale program nás ešte viac priblížil k Jehovovi. Syna, ktorý zostal verný, ten zjazd zvlášť posilnil.“

Maria, o ktorej sme sa už zmienili, považuje za mimoriadne užitočné ďalej sa zamestnávať zvestovateľskou službou a v súčasnosti pomáha štyrom ľuďom dozvedať sa o Biblii. Podobnú skúsenosť má i Laura, ktorá hovorí: „Hoci ešte stále každý deň plačem, ďakujem Jehovovi, že aj keď som nemala pri výchove detí taký úspech ako niektorí rodičia, mám dokonalé biblické posolstvo, ktoré dokáže pomôcť rodinám v týchto posledných dňoch.“ Ken a Eleanor, ktorých dospelé deti opustili zbor, slúžia celým časom a zariadili si okolnosti tak, aby sa mohli presťahovať do oblasti, kde je potrebných viac zvestovateľov  Kráľovstva. To im pomáha udržať si nadhľad a nepoddať sa skľúčenosti.

Nestrácajte nádej. Láska „vo všetko dúfa“. (1. Korinťanom 13:7) Ken, ktorého sme spomínali, hovorí: „Keď naše deti opustili cestu pravdy, bolo to pre mňa, akoby zomreli. Ale keď mi zomrela sestra, môj pohľad sa zmenil. Som vďačný, že moje deti nie sú mŕtve doslovne a že Jehova im stále dáva možnosť vrátiť sa k nemu.“ Skúsenosti naozaj ukazujú, že mnohí z tých, ktorí opúšťajú pravdu, sa napokon vrátia. — Lukáš 15:11–24.

Neobviňujte sa. Zvlášť rodičia môžu mať sklon vracať sa do minulosti a ľutovať, že neriešili niektoré situácie inak. Ale v Ezechielovi 18:20 je vyjadrená myšlienka, že za nesprávne rozhodnutie berie Jehova na zodpovednosť hriešnika, a nie jeho rodičov. Je zaujímavé, že hoci kniha Príslovia obsahuje veľa vyjadrení o zodpovednosti rodičov vychovávať deti správnym spôsobom, je v nej až štvornásobne viac rád pre mladých, aby svojich rodičov počúvali a poslúchali. Áno, deti majú zodpovednosť reagovať na výchovu založenú na Biblii, ktorú im poskytujú ich nedokonalí rodičia. Pravdepodobne ste riešili záležitosti najlepšie, ako ste vtedy vedeli. No ak aj máte pocit, že ste určité chyby urobili, nemusí to nevyhnutne znamenať, že váš blízky opustil pravdu pre vaše chyby. Či už je to tak, alebo onak, nič nezískate, keď si budete hovoriť: „Keby som len...“ Poučte sa zo svojich chýb, buďte odhodlaní neopakovať ich a modlite sa k Jehovovi o odpustenie. (Žalm 103:8–14; Izaiáš 55:7) Potom sa pozerajte do budúcnosti, nie do minulosti.

Buďte k druhým trpezliví. Niektorí možno ani nevedia, ako by vás povzbudili alebo utešili, najmä ak niečo podobné nikdy nezažili. Okrem toho sa ľudia líšia i v tom, čo považujú za povzbudzujúce a utešujúce. A tak keď niekto povie niečo, čo vás vyvedie z rovnováhy, uplatnite radu apoštola Pavla z Kolosanom 3:13: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť.“

Rešpektujte Jehovovo opatrenie na nápravu. Ak je váš príbuzný naprávaný zborom, pamätajte, že je to súčasť Jehovovho usporiadania a že je to v najlepšom záujme všetkých, nevynímajúc previnilca. (Hebrejom 12:11) Preto sa vyhnite akémukoľvek sklonu obviňovať starších, ktorí sa týmto prípadom zaoberali, alebo kritizovať rozhodnutie, ktoré urobili. Pamätajte, že najlepšie výsledky prináša to, keď robíme veci Jehovovým spôsobom, zatiaľ čo vzdorovanie Jehovovmu usporiadaniu vedie len k ďalšej tiesni.

Po tom, čo boli Izraeliti vyslobodení z Egypta, Mojžiš pravidelne slúžil ako sudca. (2. Mojžišova 18:13–16) Keďže rozsudok v prospech jedného človeka bol pravdepodobne v neprospech druhého, nie je ťažké si predstaviť, že niektorí boli Mojžišovými rozhodnutiami sklamaní. Kritizovanie Mojžišových rozsudkov zrejme v niektorých prípadoch prispelo k vzbure proti jeho vedeniu. Ale Jehova Mojžiša používal, aby jeho ľud viedol, a potrestal nie Mojžiša, ale vzbúrencov a ich rodiny, ktoré ich podporovali. (4. Mojžišova 16:31–35) Z toho sa môžeme naučiť, že je dôležité rešpektovať a podporovať rozhodnutia tých, ktorým bola dnes v teokratickom usporiadaní zverená autorita.

 V tejto súvislosti si Delores spomína na to, aké bolo pre ňu ťažké zachovať si vyrovnaný pohľad, keď bola jej dcéra naprávaná zborom. Hovorí: „Pomohlo mi to, že som si opakovane čítala články o rozumnosti Jehovových opatrení. Do osobitného poznámkového bloku som si písala myšlienky z prednášok a článkov, ktoré mi pomáhali vyrovnať sa s tým a ísť ďalej.“ A tak sa dostávame k ďalšiemu dôležitému prostriedku, ako sa s tým vyrovnať.

Vyjadrite svoje pocity. Môže byť pre vás užitočné zdôveriť sa jednému alebo dvom súcitným priateľom, ktorým dôverujete. Vyberte si priateľov, ktorí vám pomôžu udržať si pozitívny postoj. A určite vám najviac pomôže, keď si budete ‚vylievať svoje srdce‘ pred Jehovom v modlitbe. * (Žalm 62:7, 8) Prečo? Lebo Jehova plne chápe, čo prežívate. Možno máte napríklad pocit, že je nespravodlivé, aby ste zažívali takú citovú bolesť. Veď vy ste neopustili Jehovu. Zverte sa Jehovovi so svojimi pocitmi a proste ho o pomoc vnímať situáciu tak, aby vám nespôsobovala toľko bolesti. — Žalm 37:5.

Ako bude plynúť čas, pravdepodobne sa budete vedieť lepšie vyrovnávať so svojimi pocitmi. Medzitým sa nevzdávajte v úsilí páčiť sa svojmu nebeskému Otcovi a nikdy si nemyslite, že toto úsilie je márne. (Galaťanom 6:9) Pamätajte, že ak by sme opustili Jehovu, stále by sme mali problémy. Ale ak mu zostaneme verní, pomôže nám v skúškach, ktorým čelíme. Buďte si preto istí, že Jehova plne chápe vašu situáciu a bude vám ďalej dávať potrebnú silu v pravý čas. — 2. Korinťanom 4:7; Filipanom 4:13; Hebrejom 4:16.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 19]

Ako sa s tým vyrovnať

◆ „Tým, že sa budujete... zachovávajte sa v Božej láske.“ — Júda 20, 21.

◆ Nestrácajte nádej. — 1. Korinťanom 13:7.

◆ Neobviňujte sa. — Ezechiel 18:20.

◆ Buďte k druhým trpezliví. — Kolosanom 3:13.

◆ Rešpektujte Jehovovo opatrenie na nápravu. — Hebrejom 12:11.

◆ Vyjadrite svoje pocity. — Žalm 62:7, 8.

[Rámček/obrázok na strane 21]

Opustil si Jehovu?

Ak áno, bez ohľadu na to, čo ťa k tomu podnietilo, tvoj vzťah k Jehovovi a tvoje vyhliadky na večnú budúcnosť sú ohrozené. Možno máš v úmysle vrátiť sa k Jehovovi. Už na tom intenzívne pracuješ? Alebo to odkladáš, kým nepríde „ten správny čas“? Pamätaj, že búrkové mračná Armagedonu sa rýchlo približujú. Navyše, život v súčasnom systéme je krátky a neistý. Nevieš, či budeš zajtra ešte nažive. (Žalm 102:3; Jakub 4:13, 14) Jeden muž, ktorému bola diagnostikovaná smrteľná choroba, povedal: „Táto choroba sa u mňa objavila, keď som slúžil Jehovovi celým časom a môj vzťah k nemu nebol narušený nijakým tajným hriechom. Mám z toho dobrý pocit.“ Ale predstav si, ako by sa tento muž cítil, keby ho táto choroba postihla v čase, keď by si hovoril: „Jedného dňa sa vrátim k Jehovovi.“ Ak si opustil Jehovu, teraz je najlepší čas vrátiť sa.

[Obrázky na strane 18]

Keď budete pohrúžení do duchovných činností, pomôže vám to zachovať si správny pohľad