Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Načo je dobré náboženstvo?

Načo je dobré náboženstvo?

Načo je dobré náboženstvo?

„DOBRÝM človekom môžem byť aj bez náboženstva!“ Takýto názor je medzi ľuďmi bežný. Mnohých čestných, súcitných a zodpovedných ľudí náboženstvo nepriťahuje. Napríklad v západnej Európe chodí do kostola len málo ľudí, hoci väčšina hovorí, že verí v Boha. * Dokonca i v Latinskej Amerike chodí pravidelne do kostola len 15 až 20 percent katolíkov.

Možno si aj vy podobne ako mnohí iní ľudia myslíte, že na to, aby sa niekto stal lepším človekom, nepotrebuje náboženstvo. Ale možno si uvedomujete aj to, že pred niekoľkými desaťročiami, za čias vašich starých rodičov, bola väčšina ľudí oveľa nábožnejšia, než je dnes. Prečo náboženstvo vo všeobecnosti už nie je pre ľudí také príťažlivé? Môže byť človek dobrý aj bez toho, aby bol nábožný? Existuje náboženstvo, z ktorého môžete mať úžitok?

Prečo sa mnohí odvracajú od náboženstva

Celé stáročia väčšina ľudí v kresťanstve verila, že Boh vyžaduje poslušnosť. Chodili do kostola, aby získali Božiu priazeň, či už tak, že sa zúčastňovali bohoslužieb, ktoré slúžil kňaz, alebo tak, že sa snažili žiť podľa toho, čo duchovný hovoril. Pravdaže, mnohí vnímali pokrytectvo v náboženstve. Bolo známe, akú úlohu náboženstvo zohráva vo vojnách a ako nemorálne sa správajú niektorí duchovní. Ale väčšina ľudí si myslela, že náboženstvo ako také je dobré. Ďalším sa páčil mysticizmus, tradície a hudba; pre niektorých mala určitý význam dokonca aj hrozba večného zatratenia v pekle, hoci sa táto náuka v Písme nenachádza. Potom niekoľko udalostí zmenilo pohľad mnohých ľudí na náboženstvá.

Popularitu si začala získavať evolučná teória. Niektorí ľudia nadobudli presvedčenie, že život vznikol náhodou — bez Boha. Väčšina náboženstiev nedokázala poskytnúť presvedčivé dôkazy, že Boh je Zdrojom života. (Žalm 36:9) Navyše technický pokrok viedol k úžasným úspechom v oblasti medicíny, dopravy a komunikačných prostriedkov a to v ľuďoch vzbudilo dojem, že veda môže vyriešiť akýkoľvek problém. Ľudia okrem toho nadobudli pocit, že sociológovia a psychológovia poskytujú lepšie rady než cirkvi. A cirkvi nedokázali ľudí presvedčiť, že žiť podľa Božieho zákona je tým najlepším spôsobom života. — Jakub 1:25.

Mnohé cirkvi v tejto situácii reagovali tak, že zmenili svoje posolstvo. Kňazi a kazatelia prestali vyučovať, že Boh vyžaduje poslušnosť. Miesto toho mnohí začali vyučovať, že každý jednotlivec musí sám rozhodnúť, čo je preňho správne a čo nesprávne. Niektorí náboženskí vodcovia v snahe získať popularitu tvrdili, že Boh vás prijíma bez ohľadu na to, ako žijete. Takéto učenie pripomína to, čo predpovedala Biblia: „Príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale budú si zhromažďovať učiteľov podľa svojich žiadostí, aby im šteklili uši.“ — 2. Timotejovi 4:3.

Takéto učenie ľudí vôbec nepriťahovalo, naopak, odrádzalo ich. Prirodzene sa pýtali: ‚Čo mám z toho, že budem chodiť do kostola, keď cirkvi pochybujú o Božej moci tvoriť a o Božej múdrosti stanovovať zákony? Načo sa mám zaťažovať tým, že by som viedol svoje deti k náboženstvu?‘ Ľudia, ktorým stačilo, že vedú slušný život, začali považovať náboženstvo za nepodstatné. Prestali chodiť do kostola a náboženstvo pre nich už viac nebolo dôležité. Ako sa stalo, že to, čo malo byť dobré, sa skazilo? Biblia poskytuje logické vysvetlenie.

Náboženstvo využívané na zlé účely

Apoštol Pavol upozorňoval raných kresťanov, že niektorí budú kresťanstvo využívať na zlé ciele. Povedal: „Vniknú medzi vás utláčajúci vlci a nebudú nežne zaobchádzať so stádom. A z vás samých povstanú muži a budú hovoriť prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov.“ ​(Skutky 20:29, 30) Jedným z tých, ktorí hovorili „prevrátené veci“, bol rímskokatolícky teológ Augustín. Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby druhých presviedčali na základe biblických argumentov. Ale Augustín prekrútil význam Ježišových slov „prinúť ich, aby vošli“, ktoré sú zaznamenané v Lukášovi 14:23, a tvrdil, že je správne použiť silu na donútenie ľudí zmeniť presvedčenie. (Matúš 28:19, 20; Skutky 28:23, 24) Augustín využíval náboženstvo na ovládanie ľudí.

Za zneužívanie a znečistenie náboženstva je zodpovedný Satan, anjel, ktorý sa vzbúril proti Bohu. On v prvom storočí niektorých mužov podnietil, aby vniesli nečistotu do kresťanského zboru. Biblia o týchto mužoch hovorí: „Takí sú falošní apoštoli, podvodní robotníci, ktorí sa premieňajú na Kristových apoštolov. A niet divu, lebo sám Satan sa stále premieňa na anjela svetla. Nie je to preto nič veľké, ak sa tiež jeho služobníci stále premieňajú na služobníkov spravodlivosti.“ — 2. Korinťanom 11:13–15.

Satan stále používa náboženstvo, ktoré vyvoláva zdanie, že je kresťanské, morálne a poskytujúce duchovné osvietenie, nato, aby ľudia žili podľa jeho noriem, a nie podľa Božích. (Lukáš 4:5–7) Pravdepodobne ste postrehli, že dnes mnoho duchovných využíva náboženstvo na to, aby sa vyvyšovali vznešene znejúcimi titulmi a aby získali peniaze od svojich ovečiek. Aj vlády využívajú náboženstvo, a to preto, aby občanov presvedčili obetovať sa vo vojne.

Diabol používa náboženstvo vo väčšej miere, než si väčšina ľudí uvedomuje. Možno si myslia, že Satanovým záujmom slúžia len niekoľkí náboženskí extrémisti. Ale podľa Biblie ten, „ktorý sa nazýva Diabol a Satan... zvádza celú obývanú zem“. Biblia tiež hovorí: „Celý svet leží v moci toho zlého.“ ​(Zjavenie 12:9; 1. Jána 5:19) Ako sa Boh pozerá na náboženstvo, ktoré využívajú vodcovia, aby strhli za sebou ľudí?

‚Načo mi je to?‘

Ak vás pohoršuje konanie niektorých kresťanských cirkví, vedzte, že vo Všemohúcom Bohu vzbudzujú veľkú neľúbosť. Kresťanstvo tvrdí, že uzavrelo s Bohom zmluvu; niečo podobné tvrdil aj staroveký Izrael. Tak staroveký Izrael, ako aj kresťanstvo sa prejavili ako neverní. Jehovovo odsúdenie Izraela preto rovnako platí aj na dnešné kresťanské cirkvi. Jehova povedal: „Nepočúvali moje slová a zavrhli môj zákon. Načo mi je kadidlo zo Šeby?... Vaše obete sa mi nepáčia.“ ​(Jeremiáš 6:19, 20, New International Version) Boh neprijímal uctievanie pokrytcov. Nezaujímali ho ich obrady a modlitby. Izraelu povedal: „Vaše sviatočné obdobia nenávidí moja duša. Stali sa mi bremenom, unavilo ma nosiť ich. A keď rozprestierate dlane, skrývam pred vami oči. Hoci predkladáte mnoho modlitieb, nepočúvam ich.“ — Izaiáš 1:14, 15.

Páčia sa Jehovovi sviatky, o ktorých cirkvi tvrdia, že sú kresťanské, ale ktoré sa pôvodne slávili na počesť falošných bohov? Načúva modlitbám duchovných, ktorí znečisťujú Kristovo učenie? Prijíma Boh náboženstvá, ktoré zavrhujú jeho zákon? Môžete si byť istí, že k bohoslužbám, ktoré cirkev vykonáva dnes, má rovnaký postoj ako k obetiam starovekého Izraela, o ktorých povedal: ‚Načo mi je to?‘

Jehova sa však veľmi zaujíma o uctievanie, ktoré je v súlade s pravdou a ktoré mu preukazujú úprimní ľudia. Boha teší, keď jednotlivci prejavujú vďačnosť za všetko, čo od neho dostávajú. (Malachiáš 3:16, 17) Môžete byť teda dobrým človekom, aj keď neuctievate Boha? Človek, ktorý nerobí nič pre svojich milujúcich rodičov, by sa nemohol oprávnene považovať za dobrého, však? A môže byť človek dobrý, ak nerobí nič pre Boha? Teda mali by sme sa aktívne zaujímať o pravého Boha, ktorý je Pôvodcom života. V ďalšom článku uvidíme, že pravé náboženstvo nielen ctí Boha, ale nám aj prináša úžitok.

[Poznámka pod čiarou]

^ 2. ods. „Šesťdesiate roky 20. storočia... boli v mnohých krajinách začiatkom úpadku náboženskej kultúry ako takej.“ — The Decline of Christendom in Western Europe, 1750-2000 (Úpadok kresťanstva v západnej Európe, 1750 – 2000).

[Obrázok na strane 4]

Predkladajú cirkvi dôkazy, že všetko vytvoril Boh?

[Obrázok na stranách 4, 5]

Je vhodné, aby bol Boží zástupca na takomto mieste?

[Obrázok na strane 5]

Ako sa Boh pozerá na takýto sviatok?

[Prameň ilustrácie]

AP Photo/​Georgy Abdaladze