Prejavuj lásku a úctu ovládaním svojho jazyka

„Nech každý jeden z vás miluje svoju manželku tak, ako sám seba; ale aj manželka nech má hlbokú úctu k svojmu manželovi.“ — EFEZANOM 5:33.

1, 2. Akú dôležitú otázku by si mali položiť tí, ktorí sú v manželstve, a prečo?

PREDSTAV si, že dostaneš balík zabalený v darčekovom papieri s nápisom: „Pozor, sklo!“ Ako by si s takým balíkom zaobchádzal? Istotne by si urobil všetko pre to, aby si nepoškodil jeho obsah. A čo taký dar, akým je manželstvo?

² Izraelská vdova Noema povedala mladým ženám Orpe a Rút: „Kiež vám dá Jehova dar a nájdete každá miesto odpočinku v dome svojho manžela.“ ​(Rút 1:3–9) O dobrej manželke Biblia hovorí: „Dedičstvo po otcoch je dom a majetok, ale rozvážna manželka je od Jehovu.“ ​(Príslovia 19:14) Ak si v manželstve, mal by si sa na svojho manželského partnera pozerať ako na dar od Boha. Ako zaobchádzaš s týmto darom?

3. Na aké Pavlovo nabádanie by mali dbať manžel a manželka?

³ Apoštol Pavol napísal kresťanom v prvom storočí: „Nech každý jeden z vás miluje svoju manželku tak, ako sám seba; ale aj manželka nech má hlbokú úctu k svojmu manželovi.“ ​(Efezanom 5:33) Zamyslime sa nad tým, ako môžu manžel a manželka dbať na toto nabádanie, pokiaľ ide o ich reč.

Pozor na ‚nepoddajnú, škodlivú vec‘

4. Ako môže jazyk priniesť veľa dobrého, ale i zlého?

⁴ Biblický pisateľ Jakub hovorí, že jazyk je „nepoddajná, škodlivá vec“, ktorá je „plná smrtonosného jedu“. (Jakub 3:8) Jakub si uvedomoval jednu dôležitú pravdu: Nepoddajný jazyk má ničivé účinky. Jakub nepochybne poznal biblické príslovie, ktoré prirovnáva bezmyšlienkovité slová k ‚bodaniu mečom‘. Naproti tomu, to isté príslovie hovorí, že „jazyk múdrych je uzdravením“. (Príslovia 12:18) Slová môžu mať skutočne mocný účinok. Môžu zraňovať alebo môžu liečiť. Aký účinok majú tvoje slová na tvojho manželského partnera? Čo myslíš, ako by odpovedal, ak by si túto otázku položil jemu?

5, 6. Aké činitele niektorým sťažujú ovládanie jazyka?

⁵ Ak do vášho manželstva nepozorovane prenikol zvyk používať zraňujúcu reč, môže te urobiť niečo pre to, aby sa to zlepšilo. Bude si to však vyžadovať úsilie. Prečo? Jedným dôvodom je, že musíme bojovať s nedokonalým telom. Zdedený hriech negatívne ovplyvňuje to, ako o tom druhom zmýšľame a ako s ním hovoríme. Jakub napísal: „Ak sa niekto nepotkýna v slove, je dokonalý muž, schopný držať na uzde aj celé svoje telo.“ — Jakub 3:2.

⁶ Okrem ľudskej nedokonalosti má na používanie jazyka veľký vplyv aj rodinné prostredie. Niektorí ľudia boli vychovávaní rodičmi, ktorí boli „neprístupní akejkoľvek dohode... bez sebaovládania, divokí“. (2. Timotejovi 3:1–3) U detí, ktoré vyrastali v takomto prostredí, sa v dospelosti prejavujú podobné črty. Samozrejme, ani nedokonalosť, ani zlá výchova nie je ospravedlnením za zraňujúcu reč. No keď si tieto činitele uvedomujeme, pomáha nám to chápať, prečo je pre niektorých mimoriadne náročné ovládať jazyk tak, aby ich slová druhých nezraňovali.

Odlož urážlivú reč

7. Čo mal Peter na mysli, keď nabádal kresťanov, aby ‚odložili ohováranie každého druhu‘?

⁷ Nech už je príčina akákoľvek, používanie zraňujúcej reči v manželstve by mohlo naznačovať nedostatok lásky a úcty k manželskému partnerovi. Peter mal opodstatnený dôvod nabádať kresťanov, aby ‚odložili ohováranie každého druhu‘. (1. Petra 2:1) Význam gréckeho slova preloženého ako „ohováranie“ je „urážlivá reč“. Vytvára predstavu niekoho, kto ‚strieľa do ľudí slovami‘. Ako výstižne to opisuje účinky nepoddajného jazyka!

8, 9. K čomu môže viesť používanie urážlivej reči a prečo by sa mali manželskí partneri takej reči vyhýbať?

⁸ Možno sa nezdá, že by urážlivá reč bola takým závažným problémom, ale zamysli sa nad tým, čo sa stane, keď tak manžel alebo manželka hovoria. Ak niekto hovorí svojmu partnerovi, že je hlúpy, lenivý alebo sebecký, naznačuje tým, akoby celú jeho povahu bolo možné označiť nejakou nálepkou, a to ešte ponižujúcou! To je istotne kruté. A čo prehnané tvrdenia, ktoré zdôrazňujú chyby manželského druha? Nie sú také vyhlásenia ako „ty vždy meškáš“ alebo „ty ma nikdy nepočúvaš“ naozaj prehnané? Takéto výroky pravdepodobne vyvolajú obrannú reakciu. A tá môže následne spustiť prudkú hádku. — Jakub 3:5.

⁹ Konverzácia plná urážlivých výrokov vnáša do manželstva napätie a to tiež môže mať vážne následky. V Prísloviach 25:24 sa píše: „Lepšie je bývať v rohu na streche ako s hašterivou manželkou, hoci aj v spoločnom dome.“ Samozrejme, to isté sa dá povedať o hašterivom manželovi. Jedovaté slová niektorého z partnerov postupne rozleptajú vzťah a môžu spôsobiť, že manžel alebo manželka sa budú cítiť nemilovaní či dokonca nemilovateľní. Ovládať svoj jazyk je teda očividne dôležité. Ale ako sa to dá?

‚Drž svoj jazyk na uzde‘

10. Prečo je dôležité ovládať svoj jazyk?

¹⁰ „Jazyk nemôže skrotiť nikto z ľudí,“ uvádza Jakub 3:8. Napriek tomu by sme sa mali zo všetkých síl snažiť ovládať svoj jazyk, tak ako jazdec používa uzdu na ovládanie koňa. „Ak sa niekomu zdá, že zachováva vonkajší spôsob uctievania, a predsa nedrží svoj jazyk na uzde, ale naďalej klame vlastné srdce, jeho spôsob uctievania je márny.“ ​(Jakub 1:26; 3:2, 3) Tieto slová ukazujú, že to, ako používaš svoj jazyk, je vážna vec. Ovplyvňuje to nielen tvoj vzťah k manželskému partnerovi, ale čo je ešte dôležitejšie, aj tvoj osobný vzťah k Jehovovi Bohu. — 1. Petra 3:7.

11. Ako sa dá predísť tomu, aby nedorozumenie neprerástlo do prudkej hádky?

¹¹ Konáš múdro, keď venuješ pozornosť tomu, ako sa so svojím manželským partnerom  rozprávaš. Ak vznikne napätá situácia, usiluj sa napätie zmierniť. Pouvažuj o situácii, ku ktorej došlo v živote Izáka a jeho manželky Rebeky, ako je to uvedené v 1. Mojžišovej 27:46–28:4. „Potom hovorila Rebeka Izákovi: ‚Sprotivil sa mi tento život kvôli dcéram Cheta. Ak si vezme Jakob niekedy manželku z dcér Cheta, ako sú tieto z dcér krajiny, čo mám ešte zo života?‘“ V tejto správe nie je žiaden náznak toho, že by sa Izák na Rebeku osopil. Nie, ale poslal ich syna Jakoba nájsť si bohabojnú manželku, ktorá by sa nestala pre Rebeku zdrojom horkosti. Dajme tomu, že medzi manželom a manželkou dôjde k nedorozumeniu. Nepatrnou zámenou slovíčka „ty“ za slovíčko „ja“ sa môže predísť tomu, aby malé nedorozumenie neprerástlo do prudkej hádky. Napríklad namiesto toho, aby si povedal: „Ty si na mňa nikdy nenájdeš čas!“, je lepšie povedať: „Prial by som si, aby sme spolu mohli tráviť viac času.“ Zameraj sa na problém, nie na človeka. Odolávaj sklonu rozoberať, kto má pravdu a kto sa mýli. ‚Usilujte sa o to, čo slúži pokoju, a o to, čo je na vzájomné budovanie,‘ píše sa v Rimanom 14:19.

Odlož ‚zlomyseľnú horkosť, hnev a zlosť‘

12. O čo by sme sa mali modliť, aby sme dokázali ovládať svoj jazyk, a prečo?

¹² Ovládať svoj jazyk znamená viac než len dávať si pozor na to, čo povieme. Veď naše slová vznikajú v srdci, nie v ústach. Ježiš povedal: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca, ale zlý človek vynáša zlé zo svojho zlého pokladu, lebo z hojnosti srdca hovoria jeho ústa.“ ​(Lukáš 6:45) Teda na to, aby si ovládal svoj jazyk, bude možno potrebné, aby si sa modlil tak ako Dávid: „Stvor vo mne i čisté srdce, ó, Bože, a vlož do mňa nového ducha, stáleho.“ — Žalm 51:10.

13. Ako môže zlomyseľná horkosť, hnev a zlosť viesť k urážlivej reči?

¹³ Pavol nabádal Efezanov, aby sa vyhýbali nielen zraňujúcim slovám, ale aj pocitom, z ktorých tieto slová pramenia. Napísal: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom.“ ​(Efezanom 4:31) Všimni si, že Pavol sa predtým, ako hovoril o ‚kriku a utŕhačnej reči‘, zmienil o ‚zlomyseľnej horkosti, hneve a zlosti‘. A práve zúrivý hnev, ktorý vrie vnútri človeka, môže vybuchnúť do zraňujúcej reči. Polož si preto otázku: ‚Prechovávam vo svojom srdci horkosť a zlosť? Mám „sklon k zúrivému hnevu“?‘ (Príslovia 29:22) Ak je to tak, modli sa k Bohu, aby ti pomohol prekonať tieto sklony a prejavovať sebaovládanie, aby si nedal priestor svojmu hnevu a nevybuchol. V Žalme 4:4 sa píše: „Buďte znepokojení, ale nehrešte. Vyrozprávajte sa vo svojom srdci, na lôžku, a mlčte.“ Ak cítiš, že v tebe vrie hnev, a bojíš sa, že stratíš sebaovládanie, konaj podľa nabádania z Prísloví 17:14: „Vzdiaľ [sa] skôr, ako vypukne hádka.“ Áno, na chvíľu sa vzdiaľ, kým nebezpečenstvo nepominie.

14. Ako môže zatrpknutosť ovplyvniť manželstvo?

¹⁴ Nie je ľahké bojovať proti zlosti a hnevu, zvlášť ak tieto pocity vychádzajú z toho, čo Pavol nazval ‚zlomyseľnou horkosťou‘. Grécke slovo, ktoré tu Pavol použil, bolo definované ako výraz pre „nahnevaného ducha, ktorý odmieta zmierenie“ a ‚zlomyseľnosť, ktorá si zaznamenáva chyby‘. Niekedy sa medzi manžela a manželku postaví nepriateľstvo ako vysoký múr a takéto podmienky môžu pretrvávať dlhý čas. Ak sa úplne neodstráni pocit krivdy, môže to viesť k chladnému pohŕdaniu. No prechovávať zatrpknutosť pre krivdy spôsobené v minulosti nemá zmysel. Čo sa stalo, už sa neodstane. Na to, čo už raz bolo odpustené, by sa malo  zabudnúť. Láska „nevypočítava urážky“. — 1. Korinťanom 13:4, 5.

15. Čo pomôže ľuďom, ktorí boli zvyknutí používať drsné slová, aby zmenili svoj spôsob reči?

¹⁵ Čo ak v rodine, v ktorej si vyrastal, bola drsná reč bežná a stala sa aj tvojím zvykom? Môžeš to zmeniť. Už si si stanovil hranice v mnohých oblastiach života a v týchto oblastiach si jednoducho nedovolíš konať určitým spôsobom. Kde si stanovíš hranice, pokiaľ ide o tvoju reč? Zastavíš sa, skôr ako sa tvoje slová stanú urážlivými? Istotne budeš chcieť uplatniť radu zaznamenanú v Efezanom 4:29: „Nech z vašich úst nevychádza žiadna skazená reč.“ Na to je potrebné ‚zobliecť si starú osobnosť s jej zvykmi a obliecť si novú osobnosť, ktorá sa obnovuje presným poznaním podľa obrazu Toho, ktorý ju stvoril‘. — Kolosanom 3:9, 10.

Nutný je ‚dôverný rozhovor‘

16. Prečo „tichá domácnosť“ manželstvu škodí?

¹⁶ Keď sa manžel či manželka uchýlia k takzvanej „tichej domácnosti“, nič sa nevyrieši — dokonca to môže spôsobiť škody. Nie vždy je účelom takéhoto správania potrestanie manželského partnera. Takéto správanie môže vyplývať z pocitov frustrácie či skľúčenosti. No odmietanie komunikácie len zvyšuje napätie a daný problém sa tým nevyrieši. Ako to povedala jedna manželka: „Keď sa nakoniec predsa len začneme rozprávať, žiaľ, už sa k tomu problému nevrátime.“

17. Čo by mali urobiť kresťania, ktorí zažívajú napätie v manželstve?

¹⁷ Pri pretrvávajúcom napätí v manželstve neexistuje žiadna skratka — žiadne zjednodušené riešenie danej situácie. V Prísloviach 15:22 sa píše: „Kde niet dôverného rozhovoru,  tam sú zmarené plány, ale v množstve radcov je uskutočnenie.“ Je potrebné, aby si si so svojím manželským partnerom sadol a o probléme sa s ním porozprával. Predovšetkým ho počúvaj, a to s otvorenou mysľou a srdcom. Zdá sa ti, že to nie je možné? Potom využi opatrenie starších v kresťanskom zbore. Majú poznanie Písiem a tiež skúsenosti s uplatňovaním biblických zásad. Takíto muži sú „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom“. — Izaiáš 32:2.

V tomto boji môžeš zvíťaziť

18. Aký zápas je opísaný v Rimanom 7:18–23?

¹⁸ Držať jazyk na uzde je náročné. Rovnako je to aj s ovládaním nášho konania. Apoštol Pavol opísal ťažkosti, s ktorými sa stretával, slovami: „Viem, že vo mne, totiž v mojom tele, nebýva nič dobré; lebo schopnosť chcieť je u mňa, ale schopnosť vykonať to, čo je znamenité, tá nie je. Lebo nerobím to dobré, čo chcem, ale robím to zlé, čo nechcem. Ale keď robím to, čo nechcem, nerobím to už ja, ale hriech, ktorý býva vo mne.“ Pre ‚zákon hriechu, ktorý je v našich údoch‘, máme sklon používať svoj jazyk a iné časti nášho tela nesprávnym spôsobom. (Rimanom 7:18–23) Musíme však bojovať — a s Božou pomocou môžeme v tomto boji zvíťaziť.

19, 20. Ako môže Ježišov príklad pomôcť manželom a manželkám ovládať svoj jazyk?

¹⁹ Vo vzťahu, ktorý sa vyznačuje láskou a úctou, nie je priestor pre bezmyšlienkovité a drsné slová. Zamysli sa nad tým, aký príklad dal v tomto smere Ježiš Kristus. Ježiš so svojimi učeníkmi nikdy nehovoril urážlivo. Dokonca aj v poslednú noc svojho života na zemi, keď sa jeho apoštoli preli, kto z nich je najväčší, Boží Syn ich nevyhrešil. (Lukáš 22:24–27) „Manželia,“ nabáda Biblia, „stále milujte svoje manželky, podobne ako aj Kristus miloval zbor a vydal sa zaň.“ — Efezanom 5:25.

²⁰ A čo manželka? Tá by mala mať „hlbokú úctu k svojmu manželovi“. (Efezanom 5:33) Kričala by manželka na svojho manžela, vyslovujúc pritom urážlivé slová, keby si ho vážila? Pavol napísal: „Chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus; hlavou ženy je zase muž; hlavou Krista je zase Boh.“ ​(1. Korinťanom 11:3) Manželky by sa mali podriaďovať svojej hlave, tak ako sa Kristus podriaďuje svojej Hlave. (Kolosanom 3:18) Hoci žiaden nedokonalý človek nemôže Ježiša dokonale napodobňovať, ak sa manžel a manželka budú usilovať ‚verne nasledovať jeho šľapaje‘, pomôže im to zvíťaziť v boji proti nesprávnemu používaniu svojho jazyka. — 1. Petra 2:21.

Čo si sa naučil?

• Ako môže nepoddajný jazyk ničiť manželstvo?

• Prečo je ťažké ovládať svoj jazyk?

• Čo nám pomáha ovládať sa v reči?

• Čo by si mal robiť, keď zažívaš v manželstve napätie?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 24]

Starší poskytujú pomoc založenú na Biblii