Je Biblia príliš obmedzujúca?

„AKO dieťa som nebol vedený k biblickým zásadám. O Bohu u nás nikdy nepadla ani zmienka,“ rozpráva jeden mladý muž z Fínska. V dnešnom svete nie je ničím nezvyčajným, ak človek vyrastá v takomto prostredí. Mnohí, zvlášť mladí, považujú Bibliu za beznádejne staromódnu a jej rady za príliš obmedzujúce. Na ľudí, ktorí sa jej držia, sa iní pozerajú ako na zotročených ľudí, ktorých život je plný príkazov a zákazov. Preto si mnohí myslia, že je lepšie nechať Bibliu na poličke a hľadať rady niekde inde.

Takýto pohľad na Bibliu je do veľkej miery výsledkom dlhej histórie útlaku zo strany kresťanských cirkví. Napríklad v období, ktoré historici nazývajú temný stredovek, katolícka cirkev v Európe ovládala v podstate každú oblasť života ľudí. Každý, kto sa opovážil nesúhlasiť s cirkvou, riskoval, že bude mučený alebo dokonca popravený. Aj protestantské cirkvi, ktoré sa objavili neskôr, obmedzovali osobnú slobodu. Keď dnes ľudia počujú slová ako „kalvín“ či „puritán“, v ich mysli sa vybaví nielen obraz zástancu určitého presvedčenia, ale aj prísna disciplína spájaná s takýmito skupinami. Keďže cirkvi utláčali ľudí, viacerí prichádzajú k nesprávnemu záveru, že biblické učenie musí byť utláčajúce.

V posledných storočiach cirkvi už nemajú takú kontrolu nad životom ľudí, prinajmenšom v niektorých krajinách. Keď sa ľudia prestali držať tradičných náboženských predstáv, začal byť prijímaný názor, že ľudia majú právo sami rozhodovať, čo je správne a čo nesprávne. K čomu to viedlo? Ahti Laitinen, profesor kriminológie a sociológie práva, vysvetľuje: „Úcta k autorite upadá a ľudské chápanie toho, čo je prijateľné a čo neprijateľné, je menej a menej jasné.“ Iróniou je, že tomuto spôsobu zmýšľania sa prispôsobujú dokonca aj náboženskí predstavitelia. Jeden významný evanjelický biskup vyhlásil: „Radšej sa vyhýbam tvrdeniu, že otázky morálky sa riešia obrátením sa na Bibliu alebo na náboženských predstaviteľov.“

Je neobmedzená sloboda žiaduca?

Predstava neobmedzenej slobody môže pôsobiť príťažlivo, a to zvlášť na mladých ľudí. Sotva sa niekomu páči, keď sa k nemu iní správajú povýšenecky alebo keď má žiť podľa nejakého zoznamu príkazov a zákazov. Ale mal by mať každý takú slobodu, aby si mohol robiť, čo chce? Ak chceme nájsť odpoveď na túto otázku, pouvažujme o jednom znázornení. Predstavte si mesto, v ktorom neexistujú žiadne dopravné predpisy. Vodiči nemusia mať vodičský preukaz ani robiť skúšky. Ľudia môžu jazdiť v ktoromkoľvek jazdnom pruhu, dokonca aj pod vplyvom alkoholu, neplatia obmedzenia rýchlosti, značky STOP, semafory, jednosmerné ulice ani priechody pre chodcov.  Bola by takáto „sloboda“ žiaduca? Určite nie! Viedlo by to k chaosu, zmätku a ku katastrofálnym následkom. A tak hoci dopravné predpisy ľudí v určitej miere obmedzujú, chápeme, že tieto zákony chránia tak vodičov, ako aj chodcov.

Podobne Jehova nám dáva usmernenia, ako by sme mali žiť. Sú na náš úžitok. Bez takéhoto vedenia by sme sa museli učiť metódou pokusu a omylu, čím by sme mohli uškodiť sebe aj iným. Taká atmosféra morálnej anarchie by bola rovnako nežiaduca a nebezpečná ako jazda autom v meste bez dopravných predpisov. Pravda je taká, že potrebujeme určité pravidlá a zákony — a tento fakt väčšina ľudí ochotne uznáva.

„Môj náklad je ľahký“

K dopravným predpisom môže patriť dlhý a podrobný zoznam pravidiel — niekde je zarážajúci už len počet pravidiel týkajúcich sa parkovania. Naproti tomu v Biblii nenájdete žiaden dlhočizný zoznam pravidiel. Skôr sú v nej stanovené základné zásady, a tie nie sú ani zaťažujúce, ani utláčajúce. Ježiš Kristus predložil svojim súčasníkom príťažlivé pozvanie: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ ​(Matúš 11:28, 30) A apoštol Pavol kresťanom v korintskom zbore napísal: „Kde je Jehovov duch, tam je sloboda.“ — 2. Korinťanom 3:17.

Táto sloboda však nie je neobmedzená. Ježiš jasne ukázal, že k Božím požiadavkám patrí aj niekoľko jednoduchých prikázaní. Napríklad svojim učeníkom povedal: „To je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás.“ ​(Ján 15:12) Len si predstavte, aký by bol život, keby každý žil podľa tohto prikázania! Teda sloboda, z ktorej sa tešia kresťania, nie je bezhraničná. Apoštol Peter napísal: „Buďte ako slobodní a držte sa svojej slobody, avšak nie na zastretie zla, ale ako Boží otroci.“ — 1. Petra 2:16.

A tak hoci kresťania nie sú viazaní nejakým detailne vypracovaným zákonníkom, neznamená to, že konajú podľa toho, čo sami považujú za správne a nesprávne. Ľudia potrebujú vedenie, ktoré im môže poskytnúť iba Boh. Biblia otvorene hovorí: „Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ ​(Jeremiáš 10:23) Keď sa budeme riadiť Božími radami, prinesie nám to veľký úžitok. — Žalm 19:11.

Jedným z požehnaní, ktoré prináša takáto poslušnosť, je šťastie. Vezmime si ako príklad mladého muža, ktorý bol spomenutý v úvode tohto článku. Kedysi bol zlodejom a klamárom. Okrem toho žil nemravne. Ale keď začal spoznávať vysoké biblické normy, zmenil svoj spôsob života, aby sa im prispôsobil. „Hoci som nedokázal konať podľa všetkých biblických noriem hneď, chápal som ich hodnotu,“  povedal tento muž. „Môj predchádzajúci spôsob života mi neprinášal šťastie, z akého sa teším teraz. Keď človek žije podľa biblických noriem, zjednodušuje to život. Človek potom vie, kam smeruje, a vie, čo je správne a čo nesprávne.“

Podobnú skúsenosť majú milióny ľudí. Rady a usmernenia, ktoré sú obsiahnuté v Biblii, im pomohli napríklad zlepšiť si vzťahy s inými, získať vyrovnaný pohľad na prácu, zbaviť sa škodlivých zvykov alebo sa im vyhnúť, a tak žiť šťastnejším životom. Markus *, mladý muž, ktorý vyskúšal, aké to je, keď človek žije podľa biblických zásad a keď podľa nich nežije, z vlastnej skúsenosti hovorí: „Vďaka tomu, že žijem podľa Biblie, sa mi podarilo získať väčšiu sebaúctu.“ *

Ako sa rozhodnete?

Kladie teda Biblia určité obmedzenia? Odpoveď je áno — obmedzenia, ktoré sú na úžitok nás všetkých. Je však Biblia príliš obmedzujúca? Odpoveď je nie. Neobmedzená sloboda vedie iba k ťažkostiam. Biblické normy sú vyvážené a prispievajú k nášmu blahu a šťastiu. Markus hovorí: „Čas ukázal, že je múdre uplatňovať v živote Božie Slovo. Hoci môj život je v mnohých ohľadoch odlišný od života väčšiny ľudí, nikdy som ani na chvíľku nemal pocit, že prichádzam o niečo hodnotné.“

Keď začnete zažívať požehnania, ktoré vyplývajú z toho, že uplatňujete biblické normy, budete si stále viac ceniť Božie Slovo. To povedie k ešte väčšiemu požehnaniu — začnete milovať Toho, kto je jeho Pôvodcom, Jehovu Boha. „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom.“ — 1. Jána 5:3.

Jehova je naším Stvoriteľom i naším nebeským Otcom. Vie, čo je pre nás najlepšie. Neobmedzuje nás, naopak, láskyplne nás usmerňuje na náš úžitok. Jehova nás poetickými slovami nabáda: „Ó, keby si len bol venoval pozornosť mojim prikázaniam! Potom by bol tvoj pokoj ako rieka a tvoja spravodlivosť ako morské vlny.“ — Izaiáš 48:18.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 9]

Ježiš povedal, že Božie požiadavky prinášajú občerstvenie

[Obrázok na strane 10]

Poslušnosť Bohu vedie k šťastiu a k sebaúcte