Dokáž svoju vieru svojím životom

„Viera, ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.“ — JAKUB 2:17.

1. Prečo raní kresťania venovali pozornosť viere aj skutkom?

RANÍ kresťania ako celok dokazovali svoju vieru tým, ako žili. Učeník Jakub nabádal všetkých kresťanov: „Staňte sa tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi.“ A tiež: „Ako je telo bez ducha mŕtve, tak je aj viera bez skutkov mŕtva.“ ​(Jakub 1:22; 2:26) Asi 35 rokov po napísaní týchto slov mnohí kresťania stále dokazovali svoju vieru zodpovedajúcimi skutkami. Ale, žiaľ, o niektorých sa to nedalo povedať. Ježiš pochválil zbor v Smyrne, ale mnohým zo zboru v Sardách adresoval tieto slová: „Poznám tvoje skutky, máš meno, že si živý, ale si mŕtvy.“ — Zjavenie 2:8–11; 3:1.

2. Akú otázku by si kresťania mali položiť, pokiaľ ide o ich vieru?

² Ježiš preto povzbudzoval kresťanov v Sardách — a v širšom zmysle všetkých, ktorí mali neskôr čítať jeho slová —, aby dokázali, že ich prvá láska ku kresťanskej pravde nevyhasla, a aby sa duchovne prebudili. (Zjavenie 3:2, 3) Každý z nás si môže položiť otázku: ‚Ako je to s mojimi skutkami? Skutočne z nich jasne vidno, že sa vážne usilujem dokazovať svoju vieru vo všetkom, čo robím, aj v tých oblastiach, ktoré priamo nesúvisia so zvestovaním alebo so zborovými zhromaždeniami?‘ (Lukáš 16:10) Mohli by sme uvažovať o mnohých stránkach života, ale teraz si rozoberme jednu — spoločenské stretnutia vrátane tých, ktoré často nasledujú po kresťanských svadbách.

Malé spoločenské stretnutia

3. Aký je biblický pohľad na spoločenské stretnutia?

³ Väčšinu z nás poteší, keď sme pozvaní na nejaké stretnutie našich šťastných spolukresťanov. Jehova je ‚šťastný Boh‘ a chce, aby aj jeho služobníci boli šťastní. (1. Timotejovi 1:11)  Inšpiroval Šalamúna, aby do Biblie zahrnul toto konštatovanie: „Chválil som radovanie, pretože ľudstvo nemá nič lepšie pod slnkom ako jesť a piť a radovať sa, a to by ich malo sprevádzať v ich tvrdej práci v dňoch ich života.“ ​(Kazateľ 3:1, 4, 13; 8:15) Takúto radosť môžu kresťania zažiť pri nejakom rodinnom jedle alebo pri inom malom spoločenskom stretnutí pravých Božích ctiteľov. — Jób 1:4, 5, 18; Lukáš 10:38–42; 14:12–14.

4. O čo by sa mal snažiť ten, kto organizuje nejaké stretnutie?

⁴ Ak organizuješ takéto stretnutie a si zaň zodpovedný, mal by si si vopred dobre premyslieť, ako bude prebiehať, a to aj vtedy, keď pozývaš iba niekoľko spoluveriacich na nejaké jedlo a priateľský rozhovor. (Rimanom 12:13) Určite budeš chcieť, aby ‚sa všetko dialo slušne a usporiadane‘, v súlade s ‚múdrosťou zhora‘. (1. Korinťanom 14:40; Jakub 3:17) Apoštol Pavol napísal: „Či jete alebo pijete alebo robíte čokoľvek iné, všetko robte na Božiu slávu. Nestaňte sa dôvodom na potkýnanie.“ ​(1. Korinťanom 10:31, 32) Napríklad ktoré veci si vyžadujú mimoriadnu pozornosť? Keď si ich vopred premyslíš, môže to pomôcť, aby ste ty i tvoji hostia prejavili svoju vieru v praxi. — Rimanom 12:2.

Aké bude stretnutie, ktoré organizuješ?

5. Prečo by mal hostiteľ dôkladne zvážiť, či bude podávať alkoholické nápoje a či bude znieť hudba?

⁵ Mnohí hostitelia stoja pred otázkou, či podávať alkoholické nápoje. To však nie je nutné na to, aby bolo stretnutie osviežujúce. Spomeň si, ako sa Ježiš postaral o jedlo pre pomerne veľkú skupinu ľudí, ktorí za ním prišli — poskytol im chlieb a ryby. Správa nehovorí, že by zázračne poskytol víno, hoci vieme, že to mohol urobiť. (Matúš 14:14–21) Ak sa rozhodneš podávať na stretnutí alkoholické nápoje, podávaj ich s mierou a zabezpeč chutné nealkoholické nápoje pre tých, ktorí nechcú piť alkohol. (1. Timotejovi 3:2, 3, 8; 5:23; 1. Petra 4:3) Rozhodne nevyvolávaj u nikoho pocit, že musí piť niečo, čo by mohlo ‚uštipnúť ako had‘. (Príslovia 23:29–32) A čo hudba a spev? Ak sa rozhodneš, že tam bude hudba, určite starostlivo vyberieš piesne, a vezmeš pritom do úvahy tak rytmus, ako aj texty. (Kolosanom 3:8; Jakub 1:21) Mnohí kresťania zistili, že počúvanie Melódií Kráľovstva alebo aj spoločné spievanie týchto piesní prispieva k príjemnej atmosfére. (Efezanom 5:19, 20) A, samozrejme, priebežne si všímaj hlasitosť hudby a dbaj na to, aby hudba neprehlušovala príjemný rozhovor ani nerušila nikoho zo susedov. — Matúš 7:12.

6. Ako môže hostiteľ ukázať, že má živú vieru, v súvislosti s rozhovormi alebo inými činnosťami?

⁶ Na spoločenskom stretnutí sa kresťania môžu rozprávať o rôznych veciach, prečítať si niečo nahlas alebo porozprávať zaujímavé skúsenosti.  Ak sa rozhovor začne uberať nežiaducim smerom, hostiteľ ho môže taktne usmerniť. Mal by tiež dať pozor, aby rozhovor neovládol jeden človek. Ak si niečo také všimne, môže sa diskrétne ujať slova a zapojiť do rozhovoru aj ostatných, možno tak, že vyzve k vyjadreniu mladých alebo nadhodí podnetnú tému, ku ktorej sa radi vyjadria viacerí. To bude príjemné pre mladých aj pre starých. Ak ako hostiteľ celé stretnutie usmerňuješ múdro a taktne, tvoja „rozumnosť [sa] stane známou“ všetkým prítomným. (Filipanom 4:5) Budú vidieť, že máš živú vieru, vieru, ktorá ovplyvňuje každú stránku tvojho života.

Svadby a svadobné hostiny

7. Prečo si plánovanie svadby a hostiny zaslúži pozornosť?

⁷ Mimoriadnou príležitosťou na radovanie je kresťanská svadba. Boží služobníci v staroveku, a to aj Ježiš a jeho učeníci, sa radi zúčastňovali na takých radostných udalostiach vrátane hostiny, ktorá k tomu patrila. (1. Mojžišova 29:21, 22; Ján 2:1, 2) Ale v poslednom čase skúsenosti jasne ukazujú, že plánovanie spoločenských aktivít spojených so svadbami si vyžaduje mimoriadne úsilie, ak má byť z toho všetkého zjavný dobrý úsudok a kresťanská vyrovnanosť. No aj takéto normálne stránky života dávajú kresťanovi príležitosť, aby prejavil svoju vieru.

8, 9. Ako zvyky, ktoré sa prejavujú na mnohých svadbách, potvrdzujú to, čo čítame v 1. Jána 2:16, 17?

⁸ Mnohí ľudia, ktorí nepoznajú zbožné zásady alebo na ne nedbajú, považujú svadbu za príležitosť na výstrelky alebo za príležitosť, pri ktorej výstrelky možno ospravedlniť. V jednom časopise vychádzajúcom v Európe sa jedna novomanželka o svojej „kráľovskej“ svadbe vyjadrila takto: ‚Viezli sme sa na koči so štvorzáprahom a za nami šiel sprievod dvanástich kočov ťahaných koňmi a jeden koč, v ktorom bola kapela a muzikanti hrali. Potom sme mali úžasné menu a skvelú hudbu — bolo to veľkolepé! Bola som kráľovnou toho dňa, presne tak ako som chcela.‘

⁹ Hoci zvyky môžu byť v každej krajine iné, takéto zmýšľanie jednoducho potvrdzuje to, čo napísal apoštol Ján: „Všetko vo svete — žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie — nepochádza od Otca, ale pochádza zo sveta.“ Vieš si predstaviť, že by dvaja zrelí kresťania chceli mať „kráľovskú“ svadbu s okázalou hostinou ako z rozprávky? Z ich postoja by skôr malo byť zjavné, že pamätajú na to, že „ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky“. — 1. Jána 2:16, 17.

10. a) Prečo je plánovanie nevyhnutné, keď chcú mladomanželia v súvislosti so svadbou prejaviť rozumnosť? b) Podľa čoho by sa mali rozhodnúť, koho pozvú?

¹⁰ Kresťanské dvojice chcú mať realistický i rozumný postoj a Biblia im v tom môže pomôcť. Hoci svadobný deň je naozaj výnimočný, vedia, že je to len začiatok spoločného manželského života dvoch kresťanov, ktorí majú pred sebou večný život. Nie je nutné, aby mali veľkú svadobnú hostinu. Ak sa rozhodnú, že po svadbe bude nasledovať nejaké pohostenie, budú chcieť zvážiť, o aké pohostenie pôjde a koľko to bude stáť. (Lukáš 14:28) V ich spoločnom kresťanskom živote bude manžel hlavou, ako o tom hovorí Biblia. (1. Korinťanom 11:3; Efezanom 5:22, 23) Preto za svadobnú hostinu je v prvom rade zodpovedný ženích. Prirodzene, s láskou sa so svojou nastávajúcou poradí o takých veciach, ako napríklad koho chcú pozvať na svadobnú hostinu alebo koľko hostí si môžu dovoliť. Možno nebude možné alebo praktické pozvať všetkých priateľov a príbuzných; pri niektorých rozhodnutiach bude nutné prejaviť skromnosť. Dvojica by nemala mať dôvod na obavy, že to niekto zo spolukresťanov nepochopí a urazí sa, ak ho nebudú môcť pozvať. — Kazateľ 7:9.

 „Starejší“

11. Akú úlohu môže na svadobnej hostine zohrať „starejší“?

¹¹ Ak sa dvojica rozhodne mať svadobnú hostinu, ako môže zabezpečiť, aby od začiatku až do konca prebehla dôstojným spôsobom? Jehovovi svedkovia už roky uznávajú, že je rozumné začleniť do plánov na hostinu jeden prvok, ktorý sa spomína v spojitosti so svadbou v Káne, na ktorej sa zúčastnil Ježiš. Na tejto hostine bol „starejší“, určite nejaký zodpovedný spoluveriaci. (Ján 2:9, 10) Múdry ženích dnes podobne vyberie na túto dôležitú úlohu duchovne zrelého kresťana. Oboznámi ho so svojimi želaniami a predstavami a starejší môže podľa toho postupovať tak pred hostinou, ako aj počas nej.

12. Na čo by mal pamätať ženích, pokiaľ ide o podávanie alkoholických nápojov?

¹² V súlade s tým, čo bolo uvedené v 5. odseku, sa niektoré dvojice rozhodli vylúčiť zo svadobného menu alkoholické nápoje, aby radostnú atmosféru a úspešný priebeh svadby nepokazilo to, že niekto prekročí mieru v pití alkoholu. (Rimanom 13:13; 1. Korinťanom 5:11) Pokiaľ sa rozhodnú, že sa alkoholické nápoje budú podávať, ženích by mal dohliadnuť, aby sa podávali alebo boli k dispozícii v rozumnej miere. Na svadbe v Káne, ktorej sa zúčastnil Ježiš, bolo víno a aj on sám poskytol víno vynikajúcej kvality. Je zaujímavé, že starejší poznamenal: „Každý iný človek najprv predloží znamenité víno, a to horšie, keď sú ľudia opojení. Ty si uchoval znamenité víno až doteraz.“ ​(Ján 2:10) Ježiš určite neprispel k opíjaniu sa, lebo opilstvo odsudzoval. (Lukáš 12:45, 46) Z vyjadrenia, ktorým tento starejší dal najavo prekvapenie nad kvalitou vína, bolo zjavné, že už zažil aj také prípady, keď sa niektorí svadobní hostia opili. (Skutky 2:15; 1. Tesaloničanom 5:7) Preto by sa tak ženích, ako aj dôveryhodný kresťan, ktorého určí za starejšieho, mali postarať o to, aby sa všetci prítomní držali jasného usmernenia: „Neopíjajte [sa] vínom, v ktorom je roztopašnosť.“ — Efezanom 5:18; Príslovia 20:1; Hozeáš 4:11.

13. Čo by mala dvojica zvážiť, ak plánuje na hostine hudbu, a prečo?

¹³ Tak ako je to aj pri iných stretnutiach, ak bude na hostine hudba, mala by sa venovať náležitá pozornosť hlasitosti, aby bolo možné príjemne konverzovať. Jeden kresťanský starší poznamenal: „Ako večer pokračuje a konverzácia je stále živšia alebo sa začína tancovať, niekedy sa stane, že hudba je stále hlasnejšia. Hudba, ktorá bola spočiatku iba príjemným pozadím, sa môže stať hlasitou a brániť konverzácii. Svadobná hostina je príležitosťou na príjemné spoločenstvo. Bolo by veľmi smutné, keby hlasná hudba zmarila túto príležitosť.“ Aj v tejto veci by ženích a starejší mali konať zodpovedne a nenechávať na hudobníkov, či už sú to profesionáli, alebo nie, aby oni určovali druh hudby a jej hlasitosť. Pavol napísal: „Nech robíte čokoľvek, slovom alebo skutkom, všetko robte v mene Pána Ježiša.“ ​(Kolosanom 3:17) Keď sa hostia po svadobnej hostine rozídu domov, budú si na hudbu, ktorú tam počuli, spomínať ako na prejav toho, že mladomanželia robili všetko v mene Ježiša? Malo by to tak byť.

14. Na čo zo svadby by mali kresťania radi spomínať?

¹⁴ Áno, na dobre naplánovanú svadbu môžu zostať príjemné spomienky. Adam a Edyta, ktorí sú manželmi už 30 rokov, sa o jednej svadbe vyjadrili: „Človek tam naozaj mohol cítiť kresťanskú atmosféru. Zneli tam piesne na chválu Jehovu, ale bola tam aj iná dobrá zábava. Tanec a hudba boli druhoradé. Bolo to príjemné a budujúce a všetko bolo v súlade  s biblickými zásadami.“ Je zjavné, že nevesta a ženích môžu urobiť veľa pre to, aby dali najavo, že dokazujú svoju vieru skutkami.

Svadobné dary

15. Ktoré biblické rady možno uplatniť v súvislosti so svadobnými darmi?

¹⁵ V mnohých krajinách je bežné, že priatelia a príbuzní dajú novomanželom nejaký dar. Na čo môžeš pamätať, ak sa rozhodneš priniesť dar? Spomeň si, čo apoštol Ján povedal o ‚honosnom vystavovaní prostriedkov na živobytie‘. Takúto okázalosť nespojil s kresťanmi, ktorí prejavujú svoju vieru skutkami, ale so ‚svetom, ktorý sa pomíňa‘. (1. Jána 2:16, 17) Mali by novomanželia vzhľadom na Jánovu inšpirovanú pripomienku oznamovať všetkým prítomným meno darcu každého daru? Kresťania z Macedónie a Achaje poslali bratom v Jeruzaleme hmotnú pomoc, ale nič nenaznačuje, že by ich mená boli zverejnené. (Rimanom 15:26) Mnohí kresťania, ktorí dávajú svadobný dar, by radšej zostali v anonymite, než pútali na seba prílišnú pozornosť. V tomto ohľade je dobré pripomenúť si Ježišovu radu, ktorú nachádzame v Matúšovi 6:1–4.

16. Ako sa môžu novomanželia vyhnúť tomu, aby zranili niečie city, pokiaľ ide o svadobné dary?

¹⁶ Zverejnenie mien jednotlivých darcov by mohlo mať za následok ‚popudzovanie k súpereniu‘ v tom, čí dar je lepší alebo drahší. Preto sa múdri kresťanskí novomanželia vyhnú verejnému oznamovaniu mien jednotlivých darcov. Takéto zverejňovanie mien by mohlo priviesť do rozpakov tých, ktorí si možno nemohli dovoliť dať nejaký dar. (Galaťanom 5:26; 6:10) Pravdaže, nie je nesprávne, aby nevesta a ženích vedeli, od koho čo dostali. Mohli by si to prečítať napríklad na kartičke pripojenej k daru, ktorú však neprečítajú nahlas. Či už kupujeme, dávame, alebo prijímame svadobné dary, všetci máme príležitosť dokázať, že dokonca aj v takejto súkromnej záležitosti naša viera ovplyvňuje naše skutky. *

17. O čo by sa mali snažiť kresťania v súvislosti so svojou vierou a skutkami?

¹⁷ Ak chceme dokázať svoju vieru, určite si to vyžaduje viac ako len žiť mravne, chodiť na kresťanské zhromaždenia a do zvestovateľskej služby. Kiež má každý z nás živú vieru, ktorá ovplyvňuje všetko, čo robíme. Áno, svoju vieru môžeme prejaviť skutkami, ktoré sú „úplne vykonané“, a to sa týka aj tých oblastí života, o ktorých sme uvažovali v tomto článku. — Zjavenie 3:2.

18. Ako možno uplatniť slová z Jána 13:17 v súvislosti s kresťanskými svadbami a spoločenskými stretnutiami?

¹⁸ Po tom, čo Ježiš pokorne umyl svojim učeníkom nohy, čím im dal vynikajúci príklad, povedal: „Keď to viete, ste šťastní, ak to robíte.“ ​(Ján 13:4–17) Tam, kde dnes žijeme, nemusí byť nutné alebo bežné umývať nohy inému človeku, napríklad hosťovi v našom dome. No ako sme uvažovali v tomto článku, sú aj iné stránky života, v ktorých môžeme prejaviť svoju vieru láskyplnými, ohľaduplnými skutkami, napríklad aj na spoločenských stretnutiach a kresťanských svadbách. To platí, či už sami vstupujeme do manželstva, alebo sme hosťami na svadbe alebo na následnom radostnom spoločenskom stretnutí kresťanov, ktorí chcú prejavovať svoju vieru skutkami.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

Ako môžeš dokázať svoju vieru

• keď organizuješ nejaké spoločenské stretnutie?

• keď organizuješ svadbu alebo svadobnú hostinu?

• keď dávaš alebo prijímaš svadobné dary?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 24]

Aj keď pozývaš len niekoľko ľudí, prejavuj „múdrosť zhora“