Obradné kúpanie Židov — predobraz krstu?

JÁN KRSTITEĽ zvestoval „krst ako symbol pokánia“. Aj Ježiš prikázal svojim nasledovníkom, aby robili učeníkov a krstili ich. — Marek 1:4; Matúš 28:19.

Z Biblie je zjavné, že pri kresťanskom krste sa vyžaduje úplné ponorenie do vody. V knihe Jesus and His World (Ježiš a svet v jeho dobe) sa píše: „Podobné obrady možno vidieť v mnohých náboženstvách, minulých i súčasných, bez ohľadu na geografické a kultúrne hranice.“ Táto kniha uvádza tvrdenie, že „pôvod kresťanského krstu... je v judaizme“. Nakoľko je toto tvrdenie opodstatnené?

Židovské kúpele na obradné kúpanie

Neďaleko Chrámového vrchu v Jeruzaleme objavili archeológovia takmer 100 nádrží na obradné kúpanie, ktoré sa datujú do prvého storočia pred n. l. a prvého storočia n. l. Jeden nápis v synagóge z druhého alebo tretieho storočia n. l. hovorí, že tieto nádrže boli k dispozícii pre „návštevníkov, ktorí ich potrebujú“. Ďalšie nádrže boli nájdené v jeruzalemskej štvrti, v ktorej bývali bohaté a kňazské rodiny; takmer každý dom mal vlastnú nádrž na obradné kúpanie.

Nádrže boli obdĺžnikovitého tvaru, vytesané do skaly alebo vyhĺbené do zeme a obložené tehlami či kameňmi. Boli utesnené, aby z nich neunikala voda. Väčšina z nich mala rozmery 1,8 krát 2,7 metra. Žľabmi bola do nádrží privádzaná dažďová voda. Nádrže boli naplnené vodou do výšky najmenej 1,2 metra, aby sa človek pri čupnutí mohol do vody úplne ponoriť. Schody, ktoré viedli do nádrže, boli niekedy rozdelené nízkym múrikom. Predpokladá sa, že jednou stranou sa vstupovalo do očistného kúpeľa, keď bol človek nečistý, a druhou stranou sa vychádzalo, aby sa zabránilo znečisteniu.

Tieto nádrže sa používali v súvislosti s obradnou čistotou Židov. Čoho sa to týkalo?

 Zákon a tradícia spojená s kúpaním

Mojžišovský Zákon zdôrazňoval, že Boží ľud musí byť čistý tak duchovne, ako aj telesne. Izraeliti sa mohli rôznym spôsobom znečistiť, a preto sa museli očisťovať tak, že sa vykúpali a vyprali si odev. — 3. Mojžišova 11:28; 14:1–9; 15:1–31; 5. Mojžišova 23:10, 11.

Jehova Boh je absolútne čistý a svätý. Preto si kňazi a Léviti museli umývať ruky i nohy predtým, ako sa priblížili k Jehovovmu oltáru, inak im hrozila smrť. — 2. Mojžišova 30:17–21.

Učenci sa domnievajú, že v prvom storočí n. l. začali v židovskom náboženskom usporiadaní platiť požiadavky týkajúce sa očisťovania kňazov aj pre tých, ktorí neboli Lévitmi. Eséni i farizeji sa často obradne umývali. V jednom diele sa o Ježišovej dobe píše: „Žid sa musel obradne očistiť predtým, ako vstúpil na Chrámový vrch, predtým ako predložil obeť, predtým ako dostal podiel z kňazskej obete a pri podobných príležitostiach.“ Ako uvádza Talmud, od človeka sa očakávalo, že sa úplne ponorí do vody.

Ježiš kritizoval farizejov za to, že trvajú na obradnom očisťovaní. Zjavne praktizovali „rôzne krsty“, medzi ktoré patrili „krsty pohárov, džbánov a medených nádob“. Ježiš povedal, že farizeji prestupujú Božie prikázania, aby presadili vlastné tradície. (Hebrejom 9:10; Marek 7:1–9; 3. Mojžišova 11:32, 33; Lukáš 11:38–42) V žiadnej časti mojžišovského Zákona nebola uvedená požiadavka úplne sa ponoriť.

Pochádza kresťanský krst z obradného kúpania Židov? Nie!

Obradné kúpanie a kresťanský krst

Židia vykonávali očistné obrady. Krst, ktorý vykonával Ján, však nebol nejakým druhom obradného kúpania, ktorý by Židia poznali. Skutočnosť, že sa Ján stal známym ako Krstiteľ, naznačuje, že keď Ján krstil, ponáral ľudí z iného dôvodu. Židovskí náboženskí vodcovia dokonca k nemu poslali delegáciu, aby sa ho opýtala: „Prečo... krstíš?“ — Ján 1:25.

Mojžišovský Zákon od Božích ctiteľov vyžadoval, aby sa očistili zakaždým, keď sa znečistili. To však neplatilo o krste, ktorý vykonával Ján, ani o krste, ktorý neskôr vykonávali kresťania. Jánov krst bol znakom pokánia a zavrhnutia predchádzajúceho spôsobu života. Kresťanský krst symbolizoval, že človek sa oddal Bohu. Kresťan tak urobil raz, nie opakovane.

Obradné kúpanie v domoch židovských kňazov a vo verejných kúpeľoch neďaleko Chrámového vrchu mohlo kresťanský krst pripomínať nanajvýš na prvý pohľad. Význam ponorenia pri kúpaní bol úplne iný ako pri krste. Dielo The Anchor Bible Dictionary poznamenáva: „Učenci sa zhodujú v tom, že Ján [Krstiteľ] neprevzal ani neprijal žiaden druh krstu z prostredia, v ktorom žil,“ teda z judaizmu. To isté sa dá povedať o krste v kresťanskom zbore.

Kresťanský krst predstavuje „žiadosť k Bohu o dobré svedomie“. (1. Petra 3:21) Symbolizuje, že človek sa úplne oddal Jehovovi, aby mu slúžil ako učeník jeho Syna. Úplné ponorenie do vody je vhodným symbolom takejto oddanosti. Ponorenie do vody symbolizuje, že človek zomiera vzhľadom na predchádzajúci spôsob života. Vyzdvihnutie z vody symbolizuje, že bol oživený, aby konal Božiu vôľu.

Jehova Boh dáva tým, ktorí sa mu takýmto spôsobom oddávajú a sú pokrstení, dobré svedomie. Apoštol Peter preto mohol pod inšpiráciou spolukresťanom povedať: „[Krst] vás teraz tiež zachraňuje.“ Niečo také sa obradným kúpaním nikdy nedalo dosiahnuť.