Hlavné myšlienky z knihy Kazateľ
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Kazateľ
„ČLOVEK zrodený zo ženy má krátky život a je presýtený nepokojom,“ poznamenal patriarcha Jób. (Jób 14:1) Aké je preto dôležité, aby sme nepremárnili svoj krátky život úsilím o nehodnotné veci! Na dosiahnutie akých cieľov by sme mali vynakladať čas, energiu a prostriedky? Ktorým cieľom by sme sa mali vyhýbať? Múdre slová v biblickej knihe Kazateľ nás v tomto ohľade spoľahlivo vedú. Posolstvo tejto knihy „je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca“ a môže nám pomôcť zmysluplne žiť. — Hebrejom 4:12.
Knihu Kazateľ napísal Šalamún, kráľ starovekého Izraela vychýrený múdrosťou. Táto kniha obsahuje praktické rady a hovorí o tom, čo má v živote skutočnú hodnotu a čo je bezcenné. Keďže sa Šalamún zmieňuje o niektorých svojich stavebných projektoch, musel knihu Kazateľ napísať po ich dokončení a ešte predtým, ako sa odchýlil od pravého uctievania. (Nehemiáš 13:26) Z toho vyplýva, že kniha bola napísaná pred rokom 1000 pred n. l., ku koncu Šalamúnovej 40-ročnej vlády.
ČO NIE JE MÁRNOSŤ?
„Všetko je márnosť!“ hovorí zhromažďovateľ a potom sa pýta: „Aký úžitok má človek zo všetkej svojej tvrdej práce, ktorou sa namáha pod slnkom?“ (Kazateľ 1:2, 3) Vyjadrenia „márnosť“ a „pod slnkom“ sa v knihe Kazateľ objavujú opakovane. Hebrejské slovo prekladané ako „márnosť“ doslova znamená „dych“ alebo „para“ a naznačuje nedostatok váhy, stálosti či trvalej hodnoty. Vyjadrenie „pod slnkom“ znamená „na tejto zemi“ alebo „v tomto svete“. To znamená, že všetko — teda všetko úsilie, pri ktorom ľudia nedbajú na Božiu vôľu — je márnosť.
„Stráž svoje nohy, kedykoľvek ideš do domu pravého Boha,“ hovorí Šalamún, „a nech sa človek... približuje, aby počul.“ (Kazateľ 5:1) Pravé uctievanie Jehovu Boha nie je márnosť. Keď sa zameriavame na vzťah k Jehovovi, dáva to nášmu životu zmysel.
Odpovede na biblické otázky:
1:4–10 — Čo je „únavné“, pokiaľ ide o prírodné cykly? Zhromažďovateľ spomína len tri zo základných javov, ktoré umožňujú na zemi život — striedanie dňa a noci, prúdenie vzduchu a kolobeh vody. V skutočnosti existuje veľa prírodných cyklov a sú veľmi zložité. Človek ich môže skúmať celý život, a aj tak ich úplne nepochopí. To môže byť naozaj „únavné“. Je tiež skľučujúce porovnať krátkosť života s nekonečným opakovaním sa týchto javov. Aj pokusy objaviť niečo nové unavujú. A nové vynálezy aj tak nie sú ničím iným než len využitím zákonitostí, ktoré pravý Boh stanovil a už použil vo svojom stvorení.
2:1, 2 — Prečo je smiech označený za „pomätenosť“? Smiech nám azda pomôže nachvíľu zabudnúť na ťažkosti a veselosť nám môže pomôcť nebrať problémy až tak vážne. No smiech naše ťažkosti neodstráni. Preto sa o úsilí dosiahnuť šťastie smiechom hovorí ako o ‚pomätenosti‘.
3:11 — Čo urobil Boh „pekné vo svoj čas“? K niektorým veciam, ktoré Jehova Boh v správnom čase urobil „pekné“, teda užitočné a dobré, patrí stvorenie Adama a Evy, zmluva potvrdená dúhou, zmluva s Abrahámom, zmluva s Dávidom, príchod Mesiáša a dosadenie Ježiša Krista za Kráľa Božieho Kráľovstva. No Jehova ešte niečo „pekné“ urobí, a to v blízkej budúcnosti. Môžeme si byť istí, že spravodlivý nový svet sa v tom správnom čase stane skutočnosťou. — 2. Petra 3:13.
3:15b — V akom zmysle ‚pravý Boh stále vyhľadáva to, čo je hľadané‘? „To, čo je hľadané“ sa môže vzťahovať na to, čo si Boh predsavzal urobiť. Keď človek sleduje, ako sa ľudia rodia a umierajú, ako sa strieda vojna a mier, môže sa cítiť bezmocný a myslieť si, že história sa stále opakuje. Naproti tomu pravý Boh môže vyhľadávať a uskutočňovať všetko, čo si praje. (Kazateľ 3:1–10, 15a) „To, čo je hľadané“ sa tiež môže vzťahovať na spravodlivých, ktorých často hľadajú a prenasledujú skazení. V takej situácii Jehova vyhľadáva spravodlivých, aby „ukázal svoju silu“ v ich prospech. — 2. Paralipomenon 16:9.
5:9 — V akom zmysle je ‚zisk zeme medzi nimi všetkými‘? Všetci obyvatelia zeme sú závislí od ‚zisku zeme‘ — od toho, čo sa urodí. Výnimkou nie je ani kráľ. Aby získal úrodu, na jeho poli musia tvrdo pracovať jeho služobníci.
Poučenie pre nás:
1:15 Je zbytočné míňať čas a energiu v snahe napraviť útlak a neprávosť, ktorú dnes vidíme. So skazenosťou môže skoncovať iba Božie Kráľovstvo. — Daniel 2:44.
2:4–11 Hľadať uspokojenie v takých oblastiach umenia, ako je architektúra, záhradníctvo a hudba, ako aj v prepychovom bývaní je ‚honbou za vetrom‘, pretože to nedáva životu skutočný zmysel ani neprináša trvalé šťastie.
2:12–16 Výhoda múdrosti oproti bláznovstvu spočíva v tom, že sa ňou dajú vyriešiť niektoré problémy. No pokiaľ ide o smrť, múdrosť nemá výhodu. A hoci človek azda získa slávu preto, že je múdry, onedlho sa naňho zabudne.
2:24; 3:12, 13, 22 Nie je nesprávne tešiť sa z výsledkov svojej práce.
2:26 Zbožnú múdrosť, ktorá prináša radosť, dostáva ‚človek, ktorý je dobrý pred Jehovom‘. Táto múdrosť sa nedá získať bez dobrého vzťahu k Bohu.
3:16, 17 Nie je reálne očakávať vždy spravodlivosť. Namiesto toho, aby sme si robili úzkostlivé starosti s tým, čo sa v dnešnom svete deje, mali by sme čakať, kým tieto veci dá do poriadku Jehova.
4:4 Tvrdá práca vykonaná zručne môže prinášať uspokojenie. No tvrdo pracovať v snahe zatieniť druhých vedie k súpereniu a môže to živiť nepriateľstvo a žiarlivosť. Naša usilovnosť v kresťanskej službe musí prameniť zo správnych pohnútok.
4:7–12 Vzťahy sú dôležitejšie než hmotný majetok a človek by ich nemal obetovať, aby získal bohatstvo.
4:13 Postavenie a vek nie sú vždy zárukou úcty. Tí, ktorí sú v zodpovednom postavení, by mali konať múdro.
4:15, 16 ‚Dieťa, ktoré je druhé‘ — následník trónu —, môže mať spočiatku podporu ‚všetkých ľudí pred ním‘, ale ‚potom sa z neho nebudú radovať‘. Popularita je obyčajne krátkodobá.
5:2 Naše modlitby by mali byť premyslené a úctivé, nie plné slov.
5:3–7 Ak sa človek nadmerne zamestnáva zháňaním hmotných vecí, môže začať snívať s otvorenými očami o sebeckých cieľoch. Môže byť okrem toho v noci nepokojný a fantazírovať, čím sa oberá o sladký spánok. Pre hojnosť slov môže človek vyzerať v očiach druhých ako hlupák a môže dať Bohu unáhlený sľub. Keď sa ‚bojíme pravého Boha‘, chráni nás to pred všetkými týmito vecami.
6:1–9 Načo je človeku bohatstvo, sláva, dlhý život či veľká rodina, keď mu okolnosti bránia tešiť sa z toho? A „lepšie je vidieť očami“, teda prijať realitu, než „sa túlať dušou“, čiže snažiť sa naplniť túžby duše, ktoré sa nedajú uspokojiť. Najlepšie je teda uspokojiť sa s tým, že „máme živobytie a niečo na seba“, tešiť sa z budujúcich činností a zameriavať sa na udržanie blízkeho vzťahu k Jehovovi. — 1. Timotejovi 6:8.
RADA MÚDRYM
Ako si môžeme chrániť dobré meno, čiže povesť? Aký postoj by sme mali mať k ľudským vládcom a k nespravodlivosti, ktorú vidíme? Ako by sme mali využiť svoj život, keďže mŕtvi si nič neuvedomujú? Ako môžu mladí múdro využívať svoj čas a energiu? V 7. až 12. kapitole knihy Kazateľ môžeme nájsť zhromažďovateľove múdre rady týkajúce sa týchto i ďalších otázok.
Odpovede na biblické otázky:
7:19 — V akom zmysle je múdrosť silnejšia než „desať mocných“? Keď sa číslo desať používa v Biblii obrazne, predstavuje úplnosť. Šalamún hovorí, že z hľadiska ochrany má múdrosť väčšiu hodnotu než celá armáda, ktorá chráni mesto.
10:2 — Čo to znamená, že srdce človeka je „po jeho pravici“ alebo „po jeho ľavici“? Keďže pravica často symbolizuje priaznivé postavenie, to, že má človek srdce po pravici, znamená, že ho podnecuje k dobru. Keď však srdce podnecuje človeka konať nesprávne, hovorí sa o ňom, že je po jeho ľavici.
10:15 — V akom zmysle „tvrdá práca hlupákov ich unavuje“? Ak človeku chýba dobrý úsudok, jeho tvrdá práca neprinesie nič, čo by bolo skutočne hodnotné. Nepociťuje z nej žiadne uspokojenie. Toto úsilie ho iba unavuje.
11:7, 8 — Čo znamená vyjadrenie: „Aj svetlo je sladké a je dobré pre oči, aby videli slnko“? Svetlo a slnko prispievajú k radosti zo života. Šalamún tu vyjadruje, že je dobré byť nažive a že sa máme ‚radovať‘, skôr než nás dni temnoty, teda staroby, oberú o vitalitu.
11:10 — Prečo je „mladosť a rozkvet života“ márnosť? Ak sa dni mladistvej sily nevyužijú správne, sú márnosťou, pretože sa rýchlo pominú podobne ako para.
Poučenie pre nás:
7:6 Smiech v nevhodnom čase je taký provokujúci a neužitočný ako praskot tŕnia horiaceho pod hrncom. Je dobré, ak sa mu vyhýbame.
7:21, 22 Nemali by sme si robiť prílišné starosti s tým, čo druhí hovoria.
8:2, 3; 10:4 Keď nás nadriadený alebo zamestnávateľ kritizuje či usmerňuje, je múdre, ak zostaneme pokojní. Je to lepšie než ‚sa ponáhľať, aby sme od neho odišli‘, čo znamená, že by sme unáhlene dali výpoveď.
8:8; 9:5–10, 12 Náš život sa môže skončiť tak neočakávane, ako keď sa nič netušiace ryby chytia do siete alebo vtáky do pasce. Navyše, nikto nemôže zabrániť tomu, aby životná sila nevyprchala z tela, a nikto nemôže byť prepustený z vojny, ktorú proti ľudstvu vedie smrť. Preto by sme nemali nečinne márniť čas. Jehova chce, aby sme si život vážili a využívali ho užitočne. Ak to chceme robiť, dávajme službu Jehovovi na prvé miesto v živote.
8:16, 17 Nedokážeme plne pochopiť všetko, čo Boh robí a pripúšťa, ani keby sme pre to nespávali. Trápiť sa všetkými krivdami, ktoré sa dejú, nás bude iba oberať o radosť.
9:16–18 Mali by sme si vážiť múdrosť, i keď si ju ľudia vo všeobecnosti necenia. Pokojným slovám múdreho človeka by sa mala venovať väčšia pozornosť ako búrlivým rečiam hlupákov.
10:1 Musíme si dávať pozor na svoju reč a skutky. Len jedna nerozvážnosť, napríklad výbuch hnevu, jeden prípad zneužitia alkoholu alebo nečistého sexuálneho správania, môže zničiť dobrú povesť váženého človeka.
10:5–11 Neschopnému človeku vo vysokom postavení niet čo závidieť. Keď niekomu chýbajú schopnosti a spôsobilosť hoci aj na jednoduchú úlohu, môže to mať zlé následky. Preto je užitočné pracovať na tom, aby sme vedeli „použiť múdrosť na dosiahnutie úspechu“. Aké je dôležité, aby sme sa stali spôsobilými v diele zvestovania o Kráľovstve a robenia učeníkov!
11:1, 2 Mali by sme prejavovať štedrosť, ktorá pramení zo srdca. To podnieti k štedrosti aj druhých. — Lukáš 6:38.
11:3–6 Neistota, s ktorou sa v živote stretávame, by nemala viesť k tomu, že budeme nerozhodní.
11:9; 12:1–7 Mladí ľudia sa budú zodpovedať pred Jehovom. Preto by mali využívať čas a energiu na službu Bohu, skôr než ich staroba oberie o silu.
„SLOVÁ MÚDRYCH“, KTORÉ NÁS USMERŇUJÚ
Ako by sme sa mali pozerať na „pôvabné slová“, ktoré sa zhromažďovateľ snažil nájsť a napísať? V protiklade k ‚mnohým knihám‘ ľudskej múdrosti „slová múdrych sú ako volské bodce, a ako zatlčené klince sú tí, ktorí majú záľubu v zbierkach prísloví; boli dané jedným pastierom“. (Kazateľ 12:10–12) Múdre slová dané „jedným pastierom“, Jehovom, majú na náš život stabilizujúci vplyv.
Keď budeme uplatňovať múdre rady z knihy Kazateľ, pomôže nám to viesť zmysluplný a šťastný život. Okrem toho dostávame uistenie: „Dobre [to] dopadne s tými, ktorí sa boja pravého Boha.“ Buďme preto pevne rozhodnutí ‚báť sa pravého Boha a dodržiavať jeho prikázania‘. — Kazateľ 8:12; 12:13.
[Obrázok na strane 15]
Jedno z najkrajších Božích diel sa v tom správnom čase stane skutočnosťou
[Obrázok na strane 16]
K Božím darom patrí jedlo, pitie a to, že vidíme dobré za všetku svoju tvrdú prácu