Vážme si naše posvätné zhromaždenia

„Privediem [ich] k svojmu svätému vrchu a dám im radovať sa vnútri môjho domu modlitby.“ — IZAIÁŠ 56:7.

1. Aké biblické dôvody nás vedú k tomu, aby sme si vážili naše zhromaždenia?

JEHOVA zhromaždil svoj ľud, pomazaných kresťanov a ich spoločníkov, aby ho uctievali na jeho „svätom vrchu“. Dáva im radovať sa vnútri svojho „domu modlitby“, duchovného chrámu, ktorý je „domom modlitby pre všetky národy“. (Izaiáš 56:7; Marek 11:17) Tento vývoj ukazuje, že Jehovovo uctievanie je sväté, čisté a vyvýšené. Keď si vážime naše zhromaždenia, na ktorých sa učíme o Jehovovi a uctievame ho, dokazujeme, že sa na sväté veci pozeráme tak ako Jehova.

2. Čo ukazuje, že Jehova považoval miesto svojho uctievania za sväté, a ako Ježiš ukázal, že aj on ho za také považuje?

² V starovekom Izraeli malo byť miesto uctievania, ktoré si Jehova zvolil, považované za sväté. Svätostánok, ako aj jednotlivé časti jeho zariadenia a náčinie mali byť pomazané a posvätené, „aby sa naozaj stali najsvätejšími“. (2. Mojžišova 30:26–29) Dve oddelenia svätyne sa nazývali „Sväté miesto“ a „Najsvätejšia“. (Hebrejom 9:2, 3) Svätostánok bol neskôr nahradený chrámom v Jeruzaleme. Jeruzalem ako miesto Jehovovho uctievania bol nazývaný „sväté mesto“. (Nehemiáš 11:1; Matúš 27:53) Sám Ježiš počas svojej pozemskej služby pristupoval k chrámu s náležitou úctou. Bol pobúrený, keď ľudia neúctivým spôsobom využívali priestory chrámu na obchodné účely alebo si tadiaľ skracovali cestu. — Marek 11:15, 16.

3. Z čoho vidno, že zhromaždenia v Izraeli boli posvätné?

³ Izraeliti sa pravidelne zhromažďovali, aby uctievali Jehovu a počúvali čítanie jeho Zákona. Určité dni ich sviatkov boli nazvané svätými alebo slávnostnými zhromaždeniami, čo poukazovalo na ich posvätnosť. (3. Mojžišova 23:2, 3, 36, 37) Na verejnom zhromaždení za dní Ezdráša a Nehemiáša Léviti „vysvetľovali zákon ľudu“. Keďže „všetok ľud plakal, keď počul slová zákona“, Léviti „nariaďovali všetkému ľudu, aby mlčal, a hovorili: ‚Buďte ticho, veď tento deň je svätý.‘“ Izraeliti potom s ‚veľmi veľkým plesaním‘ slávili sedemdňový Sviatok prístreškov. Pritom „deň čo deň sa nahlas čítalo z knihy zákona pravého Boha, od prvého dňa až do posledného dňa; a sviatok slávili sedem dní a ôsmeho dňa bolo slávnostné zhromaždenie, podľa pravidla“. (Nehemiáš 8:7–11, 17, 18) Tieto zhromaždenia boli naozaj sväté a zasluhovali si úctivú pozornosť všetkých prítomných.

Naše zhromaždenia sú posvätné

4, 5. Čo robí naše zhromaždenia posvätnými?

⁴ Je pravda, že dnes Jehova nemá na zemi žiadne doslovné sväté mesto so zvláštnym chrámom, ktorý by bol vyhradený na jeho uctievanie. Napriek tomu by sme nemali stratiť zo zreteľa skutočnosť, že zhromaždenia s cieľom uctievať Jehovu sú posvätné. Trikrát v týždni sa stretávame, aby sme čítali a študovali Písma. Jehovovo Slovo je ‚objasňované‘,  a tak ako za dní Nehemiáša, ‚vkladá sa doň zmysel‘. (Nehemiáš 8:8) Všetky naše zhromaždenia sa začínajú a končia modlitbou a na väčšine z nich tiež spievame piesne na Jehovovu chválu. (Žalm 26:12) Zborové zhromaždenia sú teda súčasťou nášho uctievania a zasluhujú si, aby sme k nim pristupovali s hlbokou úctou a vážnosťou.

⁵ Jehova žehná svoj ľud, keď sa schádza, aby ho uctieval, študoval jeho Slovo a tešil sa z príjemného kresťanského spoločenstva. Keď je čas zhromaždenia, môžeme si byť istí, že „tam Jehova prikázal, aby bolo požehnanie“. (Žalm 133:1, 3) Ak sme na zhromaždení prítomní a pozorne sledujeme duchovný program, aj my máme z tohto požehnania úžitok. Okrem toho Ježiš uviedol: „Kde sa dvaja alebo traja zhromaždia v mojom mene, tam som uprostred nich.“ Vzhľadom na kontext sa toto vyjadrenie týkalo stretnutia kresťanských starších pri riešení vážnych problémov medzi jednotlivcami. No v zásade platí aj o našich zhromaždeniach. (Matúš 18:20) Ak je Kristus prostredníctvom svätého ducha prítomný na mieste, kde sa kresťania zhromaždia v jeho mene, nemali by sme považovať takéto zhromaždenia za posvätné?

6. Čo možno povedať o miestach našich väčších či menších zhromaždení?

⁶ Aj keď Jehova nebýva v chrámoch urobených ľudskými rukami, naše sály Kráľovstva sú miestom pravého uctievania. (Skutky 7:48; 17:24) Stretávame sa v nich, aby sme študovali Jehovovo Slovo, modlili sa k Bohu a spievali na jeho chválu. To isté platí aj o našich zjazdových sálach. Aj väčšie stavby prenajaté na naše zjazdy — ako sú posluchárne, výstavné haly alebo športové štadióny — sa v čase, keď v nich máme posvätné zhromaždenie,  stávajú miestom uctievania. Tieto väčšie či menšie zhromaždenia, na ktorých uctievame Jehovu, by sme si mali vážiť, čo by sa malo odraziť na našom postoji a správaní.

Ako dať najavo, že si naše zhromaždenia vážime

7. Akým konkrétnym spôsobom môžeme dať najavo, že si naše zhromaždenia vážime?

⁷ Existujú konkrétne spôsoby, ako môžeme dať najavo, že si naše zhromaždenia vážime. Jedným z týchto spôsobov je, že sme prítomní pri speve piesní Kráľovstva. Mnohé z piesní majú formu modlitby a mali by sa spievať s posvätnou úctou. Apoštol Pavol citoval slová z 22. žalmu ako Ježišovo vyjadrenie: „Ja budem oznamovať tvoje meno svojim bratom; uprostred zboru ťa budem chváliť piesňou.“ ​(Hebrejom 2:12) Preto by nám malo záležať na tom, aby sme boli na svojom mieste skôr, ako predsedajúci uvedie pieseň. Potom by sme sa mali pripojiť k jej spevu a sústrediť sa pritom na význam jej slov. Pristupujme k spevu piesní s rovnakým postojom, aký vyjadril žalmista: „Budem chváliť Jehovu celým svojím srdcom v dôvernej skupine priamych a v zhromaždení.“ ​(Žalm 111:1) Áno, spev na chválu Jehovu je veľmi dobrý dôvod na to, aby sme prichádzali na zhromaždenia načas a zostali na nich až do konca.

8. Aký príklad z Biblie ukazuje, že modlitby na našich zhromaždeniach si zasluhujú našu úctivú pozornosť?

⁸ Ďalšou duchovne obohacujúcou súčasťou všetkých našich zhromaždení je úprimná modlitba predkladaná v mene všetkých zhromaždených. V prvom storočí sa kresťania v Jeruzaleme pri jednej príležitosti zhromaždili a „jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu“ vo vrúcnej modlitbe. K čomu to viedlo? Napriek prenasledovaniu ďalej „smelo hovorili Božie slovo“. (Skutky 4:24–31) Vieš si predstaviť, že by niekto z nich nechal počas tej modlitby svoju myseľ blúdiť? To určite nie. Modlili sa „jednomyseľne“. Modlitby predkladané na našich zhromaždeniach vyjadrujú pocity všetkých prítomných. Zasluhujú si našu úctivú pozornosť.

9. Ako môžeme svojím oblečením a správaním ukázať, že si vážime naše posvätné zhromaždenia?

⁹ Ďalší spôsob, ako môžeme dať najavo, že si hlboko vážime posvätnosť zhromaždení, je spôsob obliekania. Svojím vzhľadom, teda oblečením i účesom, môžeme prispieť k dôstojnosti našich zhromaždení. Apoštol Pavol radil: „Prajem [si], aby sa muži na každom mieste stále modlili, pozdvihujúc verne oddané ruky bez hnevu a škriepok. Takisto si prajem, aby sa ženy zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou, nie zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom, ale tak, ako sa patrí na ženy, ktoré vyznávajú, že si hlboko ctia Boha.“ ​(1. Timotejovi 2:8–10) Keď prichádzame na veľké zhromaždenia, ktoré sa konajú na otvorených štadiónoch, naše oblečenie môže byť aj v horúcom počasí dôstojné. Okrem toho z úcty k týmto zhromaždeniam nebudeme počas programu jesť ani žuvať žuvačku. Vhodné oblečenie a správanie na našich zhromaždeniach ctí Jehovu Boha, vyvyšuje jeho uctievanie a je prejavom úcty k našim spoluctiteľom.

Správanie hodné Božej domácnosti

10. Ako apoštol Pavol ukázal, že na našich kresťanských zhromaždeniach by sme sa mali držať vysokých noriem správania?

¹⁰ V 14. kapitole 1. listu Korinťanom nachádzame múdre rady apoštola Pavla týkajúce sa priebehu kresťanských zhromaždení. Na záver Pavol uviedol: „Nech sa všetko deje slušne a usporiadane.“ ​(1. Korinťanom 14:40) Zhromaždenia sú dôležitou súčasťou činnosti kresťanského zboru, preto by sme  sa na nich mali správať tak, ako sa patrí v Jehovovej domácnosti.

11, 12. a) Čo by sa mali naučiť deti, ktoré chodia na naše zhromaždenia? b) Akým vhodným spôsobom môžu deti vyjadrovať na zhromaždeniach svoju vieru?

¹¹ Zvlášť deti sa potrebujú naučiť, ako sa správať na zhromaždeniach. Kresťanskí rodičia by mali svojim deťom vysvetliť, že sála Kráľovstva a miesto zborového štúdia knihy nie sú miestom na hranie. Sú to miesta, kde uctievame Jehovu a študujeme jeho Slovo. Múdry kráľ Šalamún napísal: „Stráž svoje nohy, kedykoľvek ideš do domu pravého Boha; a nech sa človek radšej približuje, aby počul.“ ​(Kazateľ 5:1) Keď Mojžiš dával pokyn, aby sa Izraeliti, dospelí aj „malí“, zhromaždili, povedal: „Zhromaždi ľud... aby počúvali a aby sa učili, lebo sa budú báť Jehovu, vášho Boha, a dbať, aby uplatňovali všetky slová tohto zákona. A ich synovia, ktorí to nepoznajú, majú počúvať a budú sa učiť báť Jehovu.“ — 5. Mojžišova 31:12, 13.

¹² Aj dnes sa naše deti zúčastňujú na zhromaždeniach so svojimi rodičmi predovšetkým preto, aby počúvali a aby sa učili. Keď už dokážu sledovať program a chápu aspoň základné biblické náuky, môžu robiť „verejné vyhlásenie“ svojej viery tak, že budú podávať krátke komentáre. (Rimanom 10:10) Malé dieťa môže začať tým, že niekoľkými slovami odpovie na otázku, ktorej rozumie. Spočiatku možno bude svoju odpoveď čítať, ale časom sa bude snažiť vyjadriť vlastnými slovami. Takéto spontánne vyjadrenia viery prinášajú úžitok a radosť samotnému dieťaťu a zároveň tešia bratov a sestry, ktorí sú na zhromaždení prítomní. Rodičia, samozrejme, dávajú deťom príklad tak, že sami podávajú komentáre. Ak je to možné, je tiež dobré, ak deti majú vlastnú Bibliu, spevník a publikáciu, ktorá sa študuje. Mali by sa naučiť, že s takýmito publikáciami treba zaobchádzať s úctou. To všetko deťom pomôže vštepiť si do mysle, že naše zhromaždenia sú posvätné.

13. V čo dúfame, pokiaľ ide o tých, ktorí prídu na naše zhromaždenie prvý raz?

¹³ Určite nechceme, aby naše zhromaždenia pripomínali bohoslužby takzvaných kresťanských cirkví, ktoré sú buď neosobné a svätuškárske, alebo, naopak, hlučné ako rockové koncerty. Chceme, aby naše zhromaždenia v sále Kráľovstva boli vrúcne a príjemné, ale nie až do takej miery, že by to vyzeralo ako na rodinnom pikniku. Stretávame sa, aby sme uctievali Jehovu, preto by naše zhromaždenia mali byť vždy dôstojné. Túžime, aby tí, ktorí si prvý raz vypočujú predkladané myšlienky a všimnú si, ako sa my i naše deti správame, mohli povedať: „Boh je skutočne medzi vami.“ — 1. Korinťanom 14:25.

Trvalá súčasť nášho uctievania

14, 15. a) Čím môžeme dať najavo, že ‚nezanedbávame dom nášho Boha‘? b) Ako sa už dnes spĺňajú slová z Izaiáša 66:23?

¹⁴ Ako sme uviedli, Jehova zhromažďuje svoj ľud a dáva im radovať sa vnútri svojho „domu modlitby“, teda svojho duchovného chrámu. (Izaiáš 56:7) Keď verný Žid  Nehemiáš pripomínal svojim krajanom, že by mali mať doslovný chrám v úcte a dávať to najavo tým, že ho budú hmotne podporovať, uviedol: „Nemáme zanedbávať dom nášho Boha.“ ​(Nehemiáš 10:39) Nemali by sme byť nedbalí ani voči Jehovovmu pozvaniu uctievať ho v jeho „dome modlitby“.

¹⁵ Izaiáš vyzdvihol potrebu pravidelného zhromažďovania sa s cieľom uctievať Boha, keď zapísal proroctvo: „‚Istotne sa stane, že od novmesiaca do novmesiaca a od sabatu do sabatu bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou,‘ povedal Jehova.“ ​(Izaiáš 66:23) To sa dnes naozaj deje. Oddaní kresťania sa pravidelne, každý týždeň každého mesiaca, schádzajú, aby uctievali Jehovu. To sa netýka len účasti na kresťanských zhromaždeniach, ale aj podielu na verejnej službe. Si jedným z tých, ktorí pravidelne ‚prichádzajú, aby sa klaňali pred Jehovom‘?

16. Prečo by mala byť pravidelná účasť na zhromaždeniach už teraz trvalou súčasťou nášho života?

¹⁶ Izaiáš 66:23 sa v plnom rozsahu splní v Jehovovom sľúbenom novom svete. V tom čase doslova „každé telo“ bude po celú večnosť týždeň čo týždeň a mesiac čo mesiac ‚prichádzať, aby sa klaňalo pred‘ Jehovom, teda uctievalo ho. Keďže zhromaždenia s cieľom uctievať Jehovu budú v novom systéme trvalou súčasťou nášho duchovného života, nemala by byť pravidelná účasť na našich posvätných zhromaždeniach trvalou súčasťou nášho života už teraz?

17. Prečo potrebujeme naše zhromaždenia ešte ‚viac, keď vidíme, že sa blíži ten deň‘?

¹⁷ S blížiacim sa koncom by sme mali byť ešte pevnejšie než kedykoľvek v minulosti rozhodnutí zúčastňovať sa na kresťanských zhromaždeniach a uctievať na nich Jehovu. Z úcty k posvätnosti našich zhromaždení nedovolíme, aby nám svetská práca, školské úlohy či večerné kurzy bránili pravidelne sa stretávať so spoluveriacimi. Potrebujeme silu, ktorú čerpáme z nášho vzájomného spoločenstva. Na našich zborových zhromaždeniach máme príležitosť navzájom sa spoznať, povzbudzovať a podnecovať sa „k láske a k znamenitým skutkom“. Potrebujeme to „tým viac, keď [vidíme], že sa blíži ten deň“. (Hebrejom 10:24, 25) Preto si vždy vážme naše posvätné zhromaždenia a dokazujme to našou pravidelnou účasťou na nich, dôstojným oblečením a vhodným správaním. Tým ukážeme, že sa na sväté veci pozeráme tak ako Jehova.

Na zopakovanie

• Z čoho vidíme, že zhromaždenia Jehovovho ľudu sú posvätné?

• Čo robí naše zhromaždenia posvätnými?

• Ako môžu deti ukázať, že chápu posvätnosť zhromaždení?

• Prečo by pravidelná účasť na zhromaždeniach mala byť trvalou súčasťou nášho života?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 28]

Zhromaždenia, na ktorých uctievame Jehovu, sú posvätné, nech sa konajú kdekoľvek

[Obrázok na strane 31]

Naši maličkí prichádzajú na zhromaždenia preto, aby počúvali a učili sa