Christophe Plantin — priekopník v tlačení Biblie

JOHANNES GUTENBERG (asi 1397 – 1468) sa preslávil tým, že vytlačil prvú Bibliu metódou pohyblivých písmen. Ale len málokomu niečo hovorí meno Christophe Plantin. Tento muž bol priekopníkom v tlačiarstve a v 16. storočí zohral dôležitú úlohu v sprístupňovaní kníh a Biblií ľuďom na celom svete.

Christophe Plantin sa narodil okolo roku 1520 v Saint-Avertine vo Francúzsku. Túžil po mieste, kde by bolo náboženské ovzdušie tolerantnejšie a kde by bolo viac ekonomických príležitostí než vo Francúzsku, a tak keď mal asi 28 rokov, usadil sa v Antverpách v Nizozemsku. *

Plantin začínal ako knihár a umelecký kožiar. Jeho bohato zdobené kožené výrobky boli veľmi žiadané medzi bohatými ľuďmi. No v roku 1555 sa stalo niečo, čo prinútilo Plantina zmeniť svoje povolanie. Keď raz išiel doručiť kožené puzdro objednané pre vládcu Nizozemska, španielskeho kráľa Filipa II., v jednej z antverpských ulíc ho prepadli. Napadlo ho niekoľko opitých mužov a mečom mu prebodli plece. Plantin sa zo zranenia zotavil, ale už nebol schopný vykonávať manuálnu prácu, a preto bol nútený so svojím remeslom skončiť. S finančnou podporou Hendrika Niclaesa, vodcu jednej skupiny anabaptistov, sa Plantin dal na tlačiarstvo.

„Práca a vytrvalosť“

Plantin nazval svoju tlačiareň De Gulden Passer (Zlaté kružidlo). V jeho obchodnej značke bolo kresliace zlaté kružidlo s nápisom „Labore et Constantia“, čo znamená „práca a vytrvalosť“. Zdá sa, že obchodná značka dobre vystihovala tohto pracovitého muža.

Plantin žil v období veľkých náboženských a politických nepokojov v Európe, a preto sa snažil vyhýbať problémom. Tlačenie bolo preňho tou najdôležitejšou vecou. Hoci sympatizoval s protestantskou reformáciou, „v otázke náboženstva neprejavoval jednoznačný postoj,“ uvádza spisovateľ Maurits Sabbe. Pre tento postoj sa o Plantinovi šírili klebety, že tlačí kacírske knihy. V roku 1562 bol napríklad nútený utiecť na viac ako rok do Paríža.

Keď sa Plantin v roku 1563 vrátil do Antverp, spojil sa s bohatými obchodníkmi. O niektorých z nich bolo známe, že sú kalvinisti. Za päť rokov tohto partnerstva vyšlo z Plantinových tlačových strojov 260 diel. Boli medzi nimi hebrejské, grécke a latinské vydania Biblie, ako aj nádherne zdobené vydania Leuvenskej Biblie, holandského katolíckeho prekladu.

„Najvýznamnejší typografický úspech“

V roku 1567, v období, keď v Nizozemsku vzrastal odpor voči španielskej nadvláde, tam poslal španielsky kráľ Filip II. vojvodu  z Alby ako miestodržiteľa. Vojvoda dostal od kráľa plnú moc a snažil sa potlačiť rastúci odpor protestantov. Plantin sa preto pustil do obrovského projektu, ktorý ako dúfal, rozptýli všetky podozrenia z kacírstva. Túžil vytlačiť odborné vydanie biblického textu v pôvodných jazykoch. Plantinovi sa pre toto nové vydanie podarilo získať podporu Filipa II. Kráľ prisľúbil finančnú pomoc a poslal známeho humanistu Ariasa Montanu, aby na prácu dozeral.

Montano mal dar na jazyky a pracoval 11 hodín denne. Pomáhali mu španielski, belgickí a francúzski lingvisti. Ich cieľom bolo pripraviť nové vydanie prestížnej Komplutenskej polygloty. * Plantinova nová polyglotná Biblia obsahovala okrem latinskej Vulgáty, gréckej Septuaginty a pôvodného hebrejského textu aj aramejský targum a sýrsku Pešitu spolu s doslovným prekladom do latinčiny.

S tlačou sa začalo v roku 1568. Táto kolosálna úloha bola dokončená v roku 1572. Na tú dobu to bol dosť krátky čas. Montano v liste kráľovi Filipovi II. napísal: „Za mesiac sa tu toho stihne viac ako v Ríme za rok.“ Plantin vytlačil 1213 kópií novej polyglotnej Biblie, pričom každá pozostávala zo sady ôsmich veľkých zväzkov. Na titulnej strane bola ilustrácia leva, býka, vlka a baránka, ako v pokoji jedia zo spoločného válova, tak ako to opisuje Izaiáš 65:25. Cena za sadu, ktorá ešte nebola zviazaná do zväzkov, bola 70 guldenov — čo bola značná suma, keďže priemerná rodina v tom čase zarobila 50 guldenov ročne. Celá sada dostala názov Antverpská  polyglota. Nazýva sa aj Biblia Regia (Kráľovská Biblia), pretože ju finančne podporil kráľ Filip II.

Hoci pápež Gregor XIII. schválil túto Bibliu, Arias Montano bol za svoju prácu ostro kritizovaný. Jedným z dôvodov bolo to, že Montano považoval pôvodný hebrejský text za nadradený latinskej Vulgáte. Jeho hlavným odporcom bol španielsky teológ León de Castro, ktorý považoval latinskú Vulgátu za absolútnu autoritu. De Castro obvinil Montanu, že znečistil text antitrinitárskou filozofiou. De Castro konkrétne poukazoval napríklad na to, že sýrska Pešita vynecháva v 1. Jána 5:7 slová „na nebi: Otec, Slovo a Svätý Duch. A tí traja sú jedno.“ ​(Roháčkov preklad) Pritom išlo o falošný dodatok. Španielska inkvizícia však zbavila Montanu akéhokoľvek podozrenia z kacírstva. Niektorí považujú Antverpskú polyglotu za „najvýznamnejší typografický úspech, ktorý dosiahol samostatný tlačiar v 16. storočí“.

Trvalý prínos

Väčšina tlačiarní v tom čase vlastnila len dva alebo tri tlačové stroje. Plantin však mal na vrchole svojej produktivity pravdepodobne najmenej 22 strojov a 160 zamestnancov. Po celom španielsky hovoriacom svete si získal povesť popredného tlačiara.

Medzitým sa v Nizozemsku stupňoval odpor voči španielskej nadvláde. Antverpy sa zaplietli do konfliktu. V roku 1576 sa vzbúrili španielski žoldnieri, ktorí nedostali svoj žold, a vyplienili mesto. Vyše 600 domov bolo spálených a tisíce Antverpčanov bolo zabitých. Obchodníci z mesta utiekli. Plantinovi to spôsobilo veľkú finančnú stratu. Akoby to nestačilo, vzbúrencom musel zaplatiť takmer deväťnásobne viac ako ostatní obyvatelia Antverp.

V roku 1583 sa Plantin presťahoval do Leidenu vzdialeného asi 100 kilometrov severne od Antverp. Tam zriadil tlačiareň a vymenovali ho za tlačiara pre Leidenskú univerzitu, ktorú založili kalvínski protestanti. Znovu sa objavili staré obvinenia z nevernosti voči katolíckej cirkvi. A tak sa Plantin koncom roku 1585 vrátil do Antverp krátko po tom, čo tam bola obnovená španielska nadvláda. V tom čase mal už vyše 60 rokov a Zlaté kružidlo sa zmenšilo iba na štyroch zamestnancov s jediným tlačovým stojom. Plantin začal opäť budovať tlačiareň. No svoju dávnu prestíž už nikdy celkom nezískala. Plantin 1. júla 1589 zomrel.

Christophe Plantin za 34 rokov vytlačil 1863 rôznych kníh, teda priemerne 55 za rok. Na samostatného tlačiara by to bol aj dnes ohromujúci výkon! Aj keď Plantin nezaujal v otázke náboženstva jednoznačný postoj, jeho práca nepodporila len tlačenie a typografiu, ale tiež štúdium inšpirovaných Písiem. (2. Timotejovi 3:16) Spolu s ostatnými tlačiarmi tej doby Plantin vo veľkej miere prispel k tomu, aby sa Biblia nakoniec stala dostupnou aj pre bežného človeka.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 15]

MÚZEUM PLANTIN-MORETUS

Budova v Antverpách, kde Plantin a jeho potomkovia žili a pracovali, bola v roku 1877 otvorená pre verejnosť ako múzeum. Je to jediná zachovaná budova tlačiarne z toho obdobia. Môžete tu vidieť päť tlačových strojov zo 17. a 18. storočia. Ďalšie dva stroje — najstaršie známe na svete — sa datujú takmer do čias Plantina. V múzeu je asi 15 000 matríc na odlievanie písmen, 15 000 drevorezov a 3000 medirytov. V knižnici múzea je 638 rukopisov z 9. až 16. storočia, ako aj 154 kníh vytlačených pred rokom 1501. Medzi nimi je aj Gutenbergova Biblia spred roku 1461 a tiež jeden výtlačok známej Antverpskej polygloty od Plantina.

[Obrázok na strane 15]

Arias Montano

[Obrázok na strane 16]

Antverpská polyglota obsahuje hebrejský text, latinskú „Vulgátu“ a grécku „Septuagintu“, ako aj sýrsku „Pešitu“ a aramejský targum s doslovným prekladom do latinčiny

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Museum Plantin-Moretus/​Stedelijk Prentenkabinet Antwerpen

[Prameň ilustrácií na strane 15]

Oba obrázky: S láskavým dovolením Museum Plantin-Moretus/​Stedelijk Prentenkabinet Antwerpen