Hlavné myšlienky z knihy Šalamúnova pieseň
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Šalamúnova pieseň
„AKO ľalia medzi tŕnistou burinou, taká je moja družka medzi dcérami.“ „Ako jabloň medzi lesnými stromami, taký je môj milý medzi synmi.“ „Kto je tá žena, ktorá pozerá dole ako úsvit, krásna ako spln mesiaca, čistá ako žiariace slnko?“ (Šalamúnova pieseň 2:2, 3; 6:10) Aké čarokrásne sú tieto verše z biblickej knihy Šalamúnova pieseň! Celá kniha je takou krásnou a hlbokou básňou, že bola nazvaná najkrajšou alebo najznamenitejšou piesňou. — Šalamúnova pieseň 1:1.
Pieseň zložil Šalamún, kráľ starovekého Izraela, pravdepodobne na začiatku svojej 40-ročnej vlády okolo roku 1020 pred n. l. Je to príbeh lásky mladého pastiera a vidieckeho dievčaťa, Šulamitky. K ďalším postavám básne patrí matka a bratia dievčaťa, „dcéry Jeruzalema [dvorné dámy]“ a „dcéry Siona [jeruzalemské ženy]“. (Šalamúnova pieseň 1:5; 3:11) Pre čitateľa je ťažké rozlíšiť, kto a kedy hovorí, ale pomôcť môže, ak sa zamyslíme nad tým, čo postava hovorí alebo čo jej hovoria iní.
Posolstvo Šalamúnovej piesne ako súčasti Božieho Slova má pre nás veľkú hodnotu z dvoch dôvodov. (Hebrejom 4:12) Po prvé, učí nás, čo je pravá láska medzi mužom a ženou. Po druhé, z piesne môžeme vidieť, aká láska je medzi Ježišom Kristom a zborom pomazaných kresťanov. — 2. Korinťanom 11:2; Efezanom 5:25–31.
NEPOKÚŠAJTE SA „ROZNIETIŤ VO MNE LÁSKU“
„Nech ma bozkáva bozkami svojich úst, lebo tvoje prejavy nežnosti sú lepšie ako víno.“ (Šalamúnova pieseň 1:2) Týmito slovami začína dialóg jednoduché vidiecke dievča, ktoré privedú do Šalamúnovho kráľovského stanu. Ako sa tam dostalo?
„Synovia mojej vlastnej matky sa na mňa rozhnevali,“ hovorí. „Ustanovili ma za strážkyňu viníc.“ Jej bratia boli na ňu nahnevaní, pretože pastier, ktorého ľúbi, ju v jeden krásny jarný deň pozval na prechádzku. Chceli jej v tom zabrániť, a preto jej povedali, aby strážila vinicu pred ‚líštičkami, ktoré plienia vinice‘. Tak sa dostáva do blízkosti Šalamúnovho tábora. Jej krása nezostáva bez povšimnutia, keď zostupuje „do orechovej záhrady“, a privádzajú ju do tábora. — Šalamúnova pieseň 1:6; 2:10–15; 6:11.
Keď dievčina vyjadruje svoju túžbu po milovanom pastierovi, dvorné dámy jej hovoria, aby ‚vyšla po stopách stáda‘ a vyhľadala ho. Ale Šalamún jej nedovoľuje odísť. Vyjadruje obdiv nad jej krásou a sľubuje jej „zlaté krúžky so striebornými guličkami“. Na dievča to však neurobí dojem. Do Šalamúnovho tábora prichádza pastier, nachádza ju a zvoláva: „Hľa, si krásna, družka moja. Hľa, si krásna.“ Dievčina zaväzuje dvorné dámy prísahou, ‚aby sa nepokúšali prebudiť či roznietiť v nej lásku, dokiaľ k tomu jej láska nebude naklonená‘. — Šalamúnova pieseň 1:8–11, 15; 2:7; 3:5.
Odpovede na biblické otázky:
1:2, 3 — Prečo je spomienka na pastierove prejavy nežnosti lepšia ako víno a jeho meno lepšie ako olej? Práve tak ako víno rozradostňuje srdce človeka a vylievanie oleja na hlavu je upokojujúce, spomienka na chlapcovu lásku a jeho meno dievča posilňovala a utešovala. (Žalm 23:5; 104:15) Podobne praví kresťania, najmä pomazaní, nachádzajú silu a povzbudenie v úvahe o láske, ktorú im prejavuje Ježiš Kristus.
1:5 — Prečo vidiecke dievča prirovnalo svoj počerný vzhľad ku ‚kedárskym stanom‘? Kozia srsť spracovaná na tkaninu mala rôzne využitie. (4. Mojžišova 31:20) Napríklad „plachty z kozľacej srsti“ sa použili na „stan nad svätostánkom“. (2. Mojžišova 26:7) Tak ako dnešné stany beduínov, aj kedárske stany boli zrejme vyrobené z čiernej kozej srsti.
1:15 — Čo mal pastier na mysli, keď povedal: „Tvoje oči sú očami holubíc“? Pastier tým chcel povedať, že oči jeho družky sú také jemné a nežné ako oči holubíc.
2:7; 3:5 — Prečo sú dvorné dámy zaviazané prísahou „pri gazelách alebo pri poľných laniach“? Gazely a lane sa vyznačujú ladnosťou a krásou. Šulamitské dievča zaväzuje dvorné dámy pri všetkom, čo je ladné a krásne, aby sa v nej nesnažili prebudiť lásku.
Poučenie pre nás:
1:2; 2:6 Čisté prejavy nežnosti môžu byť počas známosti na mieste. Dvojica by si však mala dať pozor, aby to boli prejavy pravej náklonnosti, a nie nečistej vášne, ktorá by mohla viesť k nemravnosti. — Galaťanom 5:19.
1:6; 2:10–15 Bratia nedovolili Šulamitke, aby išla so svojím milovaným na odľahlé miesto v horách. Dôvodom však nebolo to, že by bola nemravná alebo nemala správne pohnútky. Išlo skôr o preventívne opatrenie, ktoré ju malo ochrániť pred situáciou, ktorá by mohla viesť k pokušeniu. Poučenie pre páry, ktoré spolu chodia, je, aby sa vyhýbali osamelým miestam.
2:1–3, 8, 9 Hoci šulamitské dievča bolo krásne, skromne sa považovalo za „číry šafran [bežne rastúci kvet] z pobrežnej pláne“. Pre jej krásu a vernosť Jehovovi ju pastier považoval za ‚ľaliu medzi tŕnistou burinou‘. A čo môžeme povedať o pastierovi? Bol urastený a Šulamitke pripomínal ‚gazelu‘. Musel byť tiež duchovne zameraný a oddaný Jehovovi. „Ako jabloň [ktorá poskytuje tieň a ovocie] medzi lesnými stromami,“ hovorí Šulamitka, „taký je môj milý medzi synmi.“ Či nie sú viera a oddanosť žiaducimi vlastnosťami, ktoré by sme mali hľadať u prípadného manželského partnera?
2:7; 3:5 Vidiecke dievča necítilo k Šalamúnovi romantickú lásku. Dvorné dámy zaviazalo prísahou, aby sa nepokúšali v nej vzbudiť lásku voči niekomu inému ako pastierovi. Nie je možné ani vhodné, aby človek cítil romantickú lásku k hocikomu. Slobodný kresťan, ktorý si túži nájsť manželského partnera, by mal uvažovať iba o vernom služobníkovi Jehovu. — 1. Korinťanom 7:39.
„ČO VIDÍTE NA ŠULAMITKE?“
Niečo „prichádza z pustatiny ako stĺpy dymu“. (Šalamúnova pieseň 3:6) Čo jeruzalemské ženy vidia, keď vychádzajú pozrieť sa von? Do mesta sa vracia Šalamún so svojimi sluhami! A kráľ so sebou privádza aj šulamitské dievča.
Pastier nasledoval dievčinu a čoskoro nachádza spôsob, ako sa s ňou stretnúť. Keď ju uisťuje o svojej láske, ona vyjadruje túžbu opustiť mesto a hovorí: „Kým zavanie deň a utečú tiene, pôjdem k vrchu myrhy a k pahorku voňavej živice.“ Pozýva pastiera, nech „vojde do svojej záhrady a je jej najvyberanejšie plody“. On odpovedá: „Prišiel som do svojej záhrady, moja sestra, moja nevesta.“ Jeruzalemské ženy im hovoria: „Jedzte, ó, druhovia! Pite a opite sa prejavmi nežnosti!“ — Šalamúnova pieseň 4:6, 16; 5:1.
Šulamitka rozpráva dvorným dámam svoj sen a potom im hovorí: „Som chorá láskou.“ Ony sa jej pýtajú: „Ako to, že je tvoj milý viac než ktorýkoľvek iný milý?“ Odpovedá: „Môj milý je oslnivý a rumenný, najnápadnejší z desiatich tisícov.“ (Šalamúnova pieseň 5:2–10) Na Šalamúnove štedré chvály pokorne odpovedá: „Čo vidíte na Šulamitke?“ (Šalamúnova pieseň 6:4–13) Kráľ vníma túto otázku ako príležitosť, aby si získal jej lásku, a zahŕňa ju ďalšími poklonami. Dievča však zostáva neochvejné vo svojej láske voči pastierovi. Šalamún ju nakoniec necháva odísť domov.
Odpovede na biblické otázky:
4:1; 6:5 — Prečo sú vlasy dievčaťa pripodobnené k ‚stádu kôz‘? To ukazuje, že jej vlasy boli lesklé a bujné ako čierna srsť kôz.
4:11 — Čo to znamená, že Šulamitke ‚z pier kvapká med z plástov‘ a ‚pod jazykom má med a mlieko‘? Med z plástov je chutnejší a sladší ako med, ktorý bol vystavený vzduchu. Toto prirovnanie, ako aj myšlienka, že dievča malo pod jazykom med a mlieko, zdôrazňuje dobrotu a príjemnosť Šulamitkiných slov.
5:12 — Čo sa skrýva za vyjadrením „jeho oči sú ako holubice pri vodných kanáloch, ktoré sa kúpu v mlieku“? Dievča tu hovorí o krásnych očiach svojho milovaného. Zrejme tu poeticky pripodobňuje tmavú dúhovku v jeho očiach obklopenú bielkom k modrosivým holubiciam kúpajúcim sa v mlieku.
5:14, 15 — Prečo sú takto opísané pastierove ruky a nohy? Dievča sa zjavne zmieňuje o pastierových prstoch ako o zlatých valcoch a jeho nechtoch ako o chryzolitoch. Jeho nohy pripodobňuje k ‚mramorovým stĺpom‘, pretože sú silné a krásne.
6:4 — Je zmieneným ‚Príjemným mestom‘ Jeruzalem? Nie. „Príjemné mesto“ je „Tirca“. Toto kanaanske mesto dobyl Jozua a po Šalamúnovej vláde sa stalo prvým hlavným mestom severného desaťkmeňového izraelského kráľovstva. (Jozua 12:7, 24; 1. Kráľov 16:5, 6, 8, 15) „Zdá sa, že toto mesto bolo mimoriadne pekné,“ uvádza jedno odborné dielo, „čo by vysvetľovalo, prečo je tu o ňom zmienka.“
6:13 — Čo je „tanec dvoch táborov“? Toto spojenie sa dá preložiť aj ako „machanajimský tanec“. Mesto Machanajim sa nachádzalo na východnej strane Jordánu pri údolí bystriny Jabbok. (1. Mojžišova 32:2, 22; 2. Samuelova 2:29) „Tanec dvoch táborov“ sa môže vzťahovať na určitý tanec, ktorý sa tancoval v tomto meste počas nejakého sviatku.
7:4 — Prečo Šalamún prirovnal Šulamitkinu šiju k ‚veži zo slonoviny‘? Už predtým dostala podobnú poklonu: „Tvoja šija je ako Dávidova veža.“ (Šalamúnova pieseň 4:4) Veža je vysoká a štíhla a slonovina je hladká. Na Šalamúna zapôsobila štíhla a hladká šija dievčaťa.
Poučenie pre nás:
4:1–7 Tým, že Šulamitka odolala Šalamúnovmu lákaniu, dokázala, že je z morálneho hľadiska bez chyby, hoci je nedokonalá. Jej morálna sila tak ešte zvýraznila jej fyzickú krásu. To by malo platiť aj o kresťanských ženách.
4:12 Ako krásna záhrada obohnaná plotom alebo múrom, do ktorej sa dá dostať len cez zamknutú bránu, tak aj Šulamitka mala svoju nežnú náklonnosť vyhradenú iba pre budúceho manžela. Aký znamenitý príklad pre slobodné kresťanské ženy a mužov!
‚PLAMEŇ JAH‘
„Kto je táto žena vychádzajúca z pustatiny, opierajúca sa o svojho milého?“ pýtajú sa Šulamitkini bratia, keď ju vidia vracať sa domov. Nejaký čas predtým jeden z nich povedal: „Keby snáď bola múrom, vystavíme na nej strieborné cimburie, ale keby bola azda dverami, zahradíme ju cédrovým brvnom.“ Teraz, keď bola jej láska vyskúšaná a overená, Šulamitka hovorí: „Ja som múr a moje prsia sú ako veže. Tak som sa stala v jeho očiach ako tá, ktorá nachádza pokoj.“ — Šalamúnova pieseň 8:5, 9, 10.
Pravá láska je „plameňom Jah“. Prečo? Pretože taká láska pochádza od Jehovu. On nás obdaril schopnosťou milovať. Láska je plameňom, ktorého žiara je neuhasiteľná. Šalamúnova pieseň krásne dokazuje, že láska medzi mužom a ženou „je silná [neotrasiteľná] ako smrť“. — Šalamúnova pieseň 8:6.
Šalamúnova najskvelejšia pieseň vrhá tiež svetlo na puto, ktoré existuje medzi Ježišom Kristom a členmi jeho nebeskej ‚nevesty‘. (Zjavenie 21:2, 9) Ježišova láska k pomazaným kresťanom prevyšuje akúkoľvek lásku medzi mužom a ženou. Členovia triedy nevesty sú vo svojej oddanosti pevní. Ježiš dal z lásky svoj život aj za „iné ovce“. (Ján 10:16) Preto všetci praví ctitelia môžu napodobňovať Šulamitkin príklad neochvejnej lásky a oddanosti.
[Obrázok na stranách 18, 19]
Čo by sme podľa Šalamúnovej piesne mali hľadať u prípadného manželského partnera?