Antikrist odhalený

AKO by ste sa chránili, keby ste vedeli, že v oblasti, kde žijete, zúri smrtiaca epidémia? Pravdepodobne by ste si posilňovali imunitný systém a držali sa čo najďalej od nakazených ľudí. To isté musíme robiť aj v duchovnom zmysle. Písmo hovorí, že antikrist „je už vo svete“. (1. Jána 4:3) Ak sa chceme vyhnúť „nákaze“, musíme jasne rozpoznať „prenášačov“ a vyhýbať sa im. Našťastie Biblia nám v tom v značnej miere pomáha.

„Antikrist“ znamená „proti Kristovi (alebo namiesto Krista)“. Tento výraz sa teda vo svojom najširšom zmysle vzťahuje na všetkých, ktorí odporujú Kristovi alebo jeho zástupcom alebo sa za Krista či za jeho zástupcov nepravdivo vyhlasujú. Sám Ježiš povedal: „Kto nie je na mojej strane, je proti mne [teda je antikrist], a kto so mnou nezhromažďuje, rozptyľuje.“ — Lukáš 11:23.

Ján písal o antikristovi vyše 60 rokov po tom, čo Ježiš zomrel a bol vzkriesený do neba. Preto činnosť antikrista treba chápať vo svetle toho, aký vplyv má na Ježišových verných nasledovníkov na zemi. — Matúš 25:40, 45.

Antikrist je proti Kristovým nasledovníkom

Ježiš svojich nasledovníkov upozorňoval na to, že svet vo všeobecnosti ich bude nenávidieť. Povedal: „[Ľudia] vás vydajú súženiu a budú vás zabíjať a budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno. A povstane mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých.“ — Matúš 24:9, 11.

Keďže Ježišovi učeníci sú prenasledovaní „pre [Ježišovo] meno“, ich prenasledovatelia sú zjavne antikristami. ‚Falošní proroci‘, z ktorých niektorí boli predtým  kresťanmi, sú tiež zaradení do tejto skupiny. (2. Jána 7) Títo „mnohí [ktorí sa] stali antikristami,“ napísal Ján, „vyšli z nás, ale neboli nášho druhu; lebo keby boli bývali nášho druhu, boli by zostali s nami.“ — 1. Jána 2:18, 19.

Z Ježišových i z Jánových slov je zrejmé, že antikrist nie je jedna konkrétna osoba, ale tvorí ho mnoho jednotlivcov. Okrem toho, keďže sú to falošní proroci, jedným z ich hlavných cieľov je náboženský podvod. Čo patrí k ich metódam?

Šírenie náboženských lží

Apoštol Pavol upozorňoval svojho spolupracovníka Timoteja, aby sa mal na pozore pred učením odpadlíkov, ako boli Hymeneus a Filetus, ktorých „slovo sa rozšíri ako sneť“. Pavol dodal: „Práve títo muži sa odchýlili od pravdy a hovoria, že vzkriesenie už nastalo, a podvracajú vieru niektorých.“ ​(2. Timotejovi 2:16–18) Hymeneus a Filetus zjavne učili, že vzkriesenie je symbolické a že kresťania už boli vzkriesení v duchovnom zmysle. Je pravda, že keď sa človek stáva pravým učeníkom Ježiša, v Božích očiach ožíva, o čom jasne hovoril aj sám Pavol. (Efezanom 2:1–5) No Hymeneus a Filetus vo svojom učení prehliadali Ježišov sľub týkajúci sa doslovného kriesenia mŕtvych pod vládou Božieho Kráľovstva. — Ján 5:28, 29.

Myšlienku čisto symbolického vzkriesenia neskôr rozpracovala skupina označovaná ako gnostici. Keďže gnostici verili, že k poznaniu (po grécky gnósis) sa možno dopracovať cestou mystiky, zmiešali odpadlícke kresťanstvo s gréckou filozofiou a orientálnym mysticizmom. Napríklad zastávali názor, že všetko hmotné je zlé, a preto učili, že Ježiš neprišiel v tele, ale že sa iba zdalo, že má ľudské telo — čo je učenie nazývané doketizmus. Ako sme videli, presne pred takýmito názormi apoštol Ján vystríhal. — 1. Jána 4:2, 3; 2. Jána 7.

 Ďalšia vykonštruovaná náuka, ktorá bola vymyslená o stáročia neskôr, je náuka o takzvanej Svätej Trojici, podľa ktorej by mal byť Ježiš Všemohúcim Bohom a zároveň Božím Synom. Dr. Alvan Lamson v knihe The Church of the First Three Centuries (Cirkev prvých troch storočí) hovorí, že náuka o Trojici „pochádzala zo zdrojov úplne cudzích židovským a kresťanským Písmam, že vyrástla a bola naštepená na kresťanstvo rukami Otcov ovplyvnených Platónom“. Kto boli títo ‚Otcovia ovplyvnení Platónom‘? Boli to odpadlícki duchovní, ktorí boli priam posadnutí učením pohanského gréckeho filozofa Platóna.

Naštepenie Trojice do kresťanstva bolo majstrovským kúskom antikrista, lebo táto náuka zahalila Boha tajomstvom a znejasnila vzťah medzi ním a Synom. (Ján 14:28; 15:10; Kolosanom 1:15) Zamyslite sa: Ako sa môže človek ‚priblížiť k Bohu‘, ako k tomu nabáda Biblia, ak je Boh tajomstvom? — Jakub 4:8.

K tomuto zmätku ešte pridalo to, že mnohí prekladatelia Biblie zo svojich prekladov odstránili Božie meno, Jehova, hoci v pôvodnom texte sa toto meno objavuje viac ako 7000-krát! Snaha urobiť zo Všemohúceho Boha tajomstvo, a to dokonca bezmenné tajomstvo, je prejav hrubej neúcty voči nášmu Stvoriteľovi a jeho inšpirovanému Slovu. (Zjavenie 22:18, 19) Okrem toho nahradenie Božieho mena titulmi ako Pán a Boh je v rozpore s Ježišovou vzorovou modlitbou, v ktorej sa okrem iného hovorí: „Posväť sa tvoje meno.“ — Matúš 6:9, Katolícky preklad.

Antikristi odmietajú Božie Kráľovstvo

Antikristi sa stali zvlášť aktívnymi „v posledných dňoch“, v čase, v ktorom teraz žijeme. (2. Timotejovi 3:1) Hlavným cieľom týchto novodobých podvodníkov je zavádzať ľudí, pokiaľ ide o Ježišovu úlohu Kráľa Božieho Kráľovstva, čiže nebeskej vlády, ktorá už zakrátko prevezme moc nad celou zemou. — Daniel 7:13, 14; Zjavenie 11:15.

Napríklad niektorí náboženskí vodcovia kážu, že Božie Kráľovstvo je stav srdca, čo je názor, ktorý nemá žiaden podklad v Písme. (Daniel 2:44) Ďalší tvrdia, že Kristus pôsobí prostredníctvom ľudských vlád a inštitúcií. Ale Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ ​(Ján 18:36) V skutočnosti nie Kristus, ale Satan je označený ako „vládca sveta“ a ako „boh tohto systému vecí“. (Ján 14:30; 2. Korinťanom 4:4) To vysvetľuje, prečo Ježiš už čoskoro odstráni všetky ľudské vlády a stane sa jediným Vládcom zeme. (Žalm 2:2, 6–9; Zjavenie 19:11–21) Ľudia sa o to modlia, keď odriekajú Pánovu modlitbu a hovoria: „Príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi.“ — Matúš 6:10, Katolícky preklad.

Keďže mnohí náboženskí vodcovia podporujú politické systémy tohto sveta, stavajú sa na odpor ľuďom, ktorí hlásajú pravdu o Božom Kráľovstve, alebo ich dokonca prenasledujú. Je zaujímavé, že biblická kniha Zjavenie sa zmieňuje o symbolickej smilnici — označenej menom „Veľký Babylon“ —, ktorá „je opitá krvou svätých a krvou Ježišových svedkov“. (Zjavenie 17:4–6) Dopúšťa sa tiež duchovného smilstva, keď podporuje ‚kráľov‘ zeme, čiže predstaviteľov vlád, aby si získala ich priazeň. Táto symbolická žena nepredstavuje nič iné ako falošné náboženstvá sveta. Je to hlavná časť antikrista. — Zjavenie 18:2, 3; Jakub 4:4.

Antikrist ‚šteklí uši‘

Mnohí takzvaní kresťania nielenže odmietajú biblickú pravdu, ale sa aj vzdávajú biblických noriem správania, pričom prijímajú populárne názory na morálku. V Božom Slove bol tento vývoj predpovedaný: „Príde čas, keď [ľudia, ktorí vyhlasujú, že slúžia Bohu] neznesú zdravé učenie, ale budú si zhromažďovať  učiteľov podľa svojich žiadostí, aby im šteklili uši.“ ​(2. Timotejovi 4:3) Títo náboženskí podvodníci sú tiež opísaní ako „falošní apoštoli, podvodní robotníci, ktorí sa premieňajú na Kristových apoštolov“. Biblia o nich ďalej hovorí: „Ich koniec bude podľa ich skutkov.“ — 2. Korinťanom 11:13–15.

K ich skutkom patrí ‚voľné správanie‘, ktoré je trúfalým porušovaním vysokých mravných zásad. (2. Petra 2:1–3, 12–14) Či nevidíme rastúci počet náboženských vodcov a ich nasledovníkov, ako prijímajú — alebo prinajmenšom tolerujú — praktiky, ktoré sú v rozpore s kresťanskými normami, napríklad homosexuálne vzťahy či sexuálne vzťahy mimo manželstva? Skúste porovnať všeobecne prijímané názory a životný štýl s tým, čo hovorí Biblia v 3. Mojžišovej 18:22, v Rimanom 1:26, 27, v 1. Korinťanom 6:9, 10, v Hebrejom 13:4 a v Júdovi 7.

„Skúšajte inšpirované výroky“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sme si mali vziať k srdcu slová apoštola Jána, aby sme svoje náboženské presvedčenie nebrali na ľahkú váhu. „Neverte každému inšpirovanému výroku,“ vystríha tento apoštol, „ale skúšajte inšpirované výroky, aby ste videli, či pochádzajú od Boha, lebo mnoho falošných prorokov vyšlo do sveta.“ — 1. Jána 4:1.

Zamyslite sa nad dobrým príkladom ľudí so ‚šľachetným zmýšľaním‘, ktorí žili v prvom storočí v meste Beroa. „Prijali slovo s najväčšou dychtivosťou mysle a denne starostlivo skúmali Písma, či je to [čo hovorili Pavol a Sílas] tak.“ ​(Skutky 17:10, 11) Áno, hoci Berojčania dychtivo túžili spoznávať duchovné veci, overovali si, či to, čo počuli a prijali, je pevne založené na Písmach.

Ani dnes praví kresťania nedovoľujú, aby ich ovplyvňovali nestále populárne názory, ale pevne lipnú na biblickej pravde. Apoštol Pavol napísal: „O toto sa stále modlím, aby sa vaša láska ešte viac a viac rozhojňovala presným poznaním a plnou rozlišovacou schopnosťou.“ — Filipanom 1:9.

Je dobré, ak si človek dá za cieľ získať ‚presné poznanie a plnú rozlišovaciu schopnosť‘, a to tým, že bude spoznávať, čo učí Biblia. Ľudia, ktorí napodobňujú postoj Berojčanov, sa nedajú oklamať „podvodnými slovami“ antikristov. (2. Petra 2:3) Naopak, oslobodzuje ich duchovná pravda o pravom Kristovi a o jeho pravých nasledovníkoch. — Ján 8:32, 36.

[Rámček/obrázok na strane 4]

ČO HOVORÍ O ANTIKRISTOVI BIBLIA

„Deti, je posledná hodina [zjavne koniec doby apoštolov], a tak ako ste počuli, že prichádza antikrist, tak sa teraz mnohí stali antikristami.“ — 1. Jána 2:18.

„Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus? Antikrist je ten, kto popiera Otca a Syna.“ — 1. Jána 2:22.

„Každý inšpirovaný výrok, ktorý nevyznáva Ježiša, nepochádza od Boha. A to je ten antikristov inšpirovaný výrok, o ktorom ste počuli, že prichádza, a teraz je už vo svete.“ — 1. Jána 4:3.

„Do sveta vyšlo mnoho podvodníkov, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele. To je ten podvodník a antikrist.“ — 2. Jána 7.

[Rámček/obrázky na strane 5]

PODVODNÍK MNOHÝCH TVÁRÍ

Výraz „antikrist“ sa vzťahuje na všetkých, ktorí popierajú to, čo o Ježišovi Kristovi hovorí Biblia, ktorí sa stavajú proti jeho Kráľovstvu a zle zaobchádzajú s jeho nasledovníkmi. Vzťahuje sa aj na jednotlivcov, organizácie a národy, ktoré nepravdivo tvrdia, že zastupujú Krista, alebo sa neoprávnene stavajú do úlohy Mesiáša, keď opovážlivo sľubujú, že dosiahnu to, čo môže dosiahnuť iba Kristus — nastolenie pravého mieru a bezpečia.

[Prameň ilustrácie]

Augustín: ©SuperStock/age fotostock

[Obrázok na strane 7]

Mali by sme ‚denne skúmať Písma‘ tak ako Berojčania