Hlavné myšlienky z knihy Izaiáš — I. časť
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Izaiáš — I. časť
„KOHO pošlem a kto nám pôjde?“ Na toto pozvanie, ktoré vyslovuje Jehova Boh, reaguje Amocov syn Izaiáš slovami: „Tu som! Pošli ma.“ (Izaiáš 1:1; 6:8) Nato dostáva poverenie slúžiť ako prorok. Záznam o činnosti Izaiáša ako proroka sa dá nájsť v biblickej knihe, ktorá nesie jeho meno.
Kniha, ktorú napísal tento prorok, zahŕňa obdobie 46 rokov, asi od roku 778 pred n. l. do roku 732 pred n. l. Hoci táto kniha obsahuje vyhlásenia proti Judsku, Izraelu a okolitým národom, jej hlavnou témou nie je odsúdenie, ale ‚záchrana od Jehovu Boha‘. (Izaiáš 25:9) Samotné meno Izaiáš v skutočnosti znamená „záchrana od Jehovu“. V tomto článku budeme rozoberať hlavné myšlienky z Izaiáša 1:1–35:10.
„IBA OSTATOK SA VRÁTI“
Biblia nehovorí, či prorocké posolstvo prvých piatich kapitol knihy Izaiáš bolo odovzdané predtým, ako bol Izaiáš poverený byť prorokom, alebo po tom. (Izaiáš 6:6–9) Hovorí však o tom, že Judsko a Jeruzalem sú duchovne choré „od podošvy nohy až po hlavu“. (Izaiáš 1:6) Bujnie modlárstvo. Vodcovia sú skazení. Ženy sa stávajú povýšeneckými. Ľud neslúži pravému Bohu prijateľným spôsobom. Izaiáš dostáva poverenie ísť k ľudu a hovoriť „znovu a znovu“ k tým, ktorí ani nerozumejú, ani nechcú získať poznanie.
Judsku hrozí invázia spojených vojsk Izraela a Sýrie. Izaiáš a jeho deti slúžia „ako znamenia a zázraky“, prostredníctvom ktorých Jehova uisťuje Judsko, že spojenectvo Sýrie a Izraela nebude úspešné. (Izaiáš 8:18) Trvalý mier a pokoj však nastane len pod vládou ‚Kniežaťa pokoja‘. (Izaiáš 9:6, 7) Jehova bude brať na zodpovednosť aj Asýriu, národ, ktorý používa ako ‚prút svojho hnevu‘. Obyvatelia Judska napokon odídu do vyhnanstva a „iba ostatok sa vráti“. (Izaiáš 10:5, 21, 22) Pravá spravodlivosť sa má stať skutočnosťou pod vládou obrazného ‚prútika z pňa Izaiho‘. — Izaiáš 11:1.
Odpovede na biblické otázky:
1:8, 9 — V akom zmysle má dcéra Siona ‚zostať ako prístrešok na vinici, ako búdka strážnika v uhorkovom poli‘? Tieto slová znamenajú, že počas invázie Asýrčanov bude Jeruzalem vyzerať veľmi zraniteľný, ako obyčajný prístrešok na vinici alebo ako labilná búdka v uhorkovom poli. Ale Jehova mu príde na pomoc, a tak zabráni, že by sa stal podobným Sodome a Gomore.
1:18 — Čo znamenajú slová: „Tak poďte a napravme veci medzi nami“? Nie je to pozvanie vydiskutovať si veci a dospieť k vzájomnej dohode na základe kompromisu. Tento verš hovorí o vytvorení súdneho fóra, na ktorom spravodlivý Sudca, Jehova, dáva Izraelu príležitosť zmeniť sa a očistiť sa.
6:8a — Prečo sa tu používa prvá osoba jednotného a množného čísla? Prvá osoba jednotného čísla sa vzťahuje na Jehovu Boha. Zámeno „nám“ naznačuje, že s Jehovom je ešte niekto iný, a to jeho ‚jednosplodený Syn‘. — Ján 1:14; 3:16.
6:11 — Čo mal Izaiáš na mysli, keď sa pýtal: „Ako dlho, ó, Jehova“? Izaiáš sa nepýtal, ako dlho bude musieť odovzdávať Jehovovo posolstvo ľahostajnému ľudu. Skôr chcel vedieť, ako dlho bude národ v stave duchovnej choroby, ktorý prináša pohanu na Božie meno.
7:3, 4 — Prečo Jehova zasiahol aj v prospech zlého kráľa Achaza? Králi Sýrie a Izraela mali v úmysle zosadiť z trónu judského kráľa Achaza a dosadiť na jeho miesto vládcu, ktorého by mohli ovládať ako bábku. Chceli urobiť kráľom Tabeelovho syna, ktorý nebol Dávidovým potomkom. Tento diabolský plán by viedol k prerušeniu Dávidovej rodovej línie, čo by bolo v rozpore so zmluvou o Kráľovstve. Jehova zasiahol v prospech Achaza, aby zachoval líniu, z ktorej malo prísť sľúbené „Knieža pokoja“. — Izaiáš 9:6.
7:8 — V akom zmysle bol do 65 rokov Efraim „roztrieskaný“? Odvádzanie obyvateľov desaťkmeňového kráľovstva do vyhnanstva a osídľovanie krajiny cudzincami sa začalo „v dňoch izraelského kráľa Pekacha“, krátko po tom, čo Izaiáš vyriekol toto proroctvo. (2. Kráľov 15:29) Pokračovalo až do dní asýrskeho kráľa Esar-chaddona, Senacheribovho syna a následníka trónu. (2. Kráľov 17:6; Ezdráš 4:1, 2; Izaiáš 37:37, 38) Toto presídľovanie ľudí zo Samárie a do nej pod vedením Asýrčanov vytvára priestor na 65 rokov, o ktorých je zmienka v Izaiášovi 7:8.
11:1, 10 — Ako môže byť Ježiš aj „prútik z pňa Izaiho“, aj „koreň Izaiho“? (Rimanom 15:12) Ježiš bol potomkom Dávida, ktorý bol synom Izaiho, teda v telesnom ohľade pochádzal „z pňa Izaiho“. (Matúš 1:1–6; Lukáš 3:23–32) No prijatie kráľovskej moci ovplyvňuje jeho vzťah k predkom. Keďže má moc a právomoc udeliť poslušnému ľudstvu večný život na zemi, stáva sa jeho ‚Večným otcom‘. (Izaiáš 9:6) Preto je aj ‚koreňom‘ svojich predkov vrátane Izaiho.
Poučenie pre nás:
1:3 Odmietať žiť v súlade s tým, čo vyžaduje náš Stvoriteľ, znamená mať menšie poznanie ako býk alebo osol. Na druhej strane, keď si rozvíjame vďačnosť za všetko, čo pre nás Jehova robí, zabráni nám to správať sa bez porozumenia a opustiť Jehovu.
1:11–13 Pokrytecké náboženské obrady a formálne modlitby sú pre Jehovu únavné. Naše skutky i modlitby by mali prameniť zo správnych pohnútok srdca.
1:25–27; 2:2; 4:2, 3 Návratom kajúcneho ostatku do Jeruzalema a obnovou pravého uctievania sa otroctvo a spustošený stav Judska mali skončiť. Jehova je milosrdný voči kajúcnym hriešnikom.
2:2–4 Keď sa horlivo zapájame do diela hlásania o Kráľovstve a robenia učeníkov, pomáha to ľuďom z mnohých národov dozvedieť sa o ceste pokoja a usilovať sa o pokoj v medziľudských vzťahoch.
4:4 Jehova odstráni, čiže zmyje morálnu nečistotu a vinu krvi.
5:11–13 Stratiť zábrany a umiernenosť pri výbere oddychu znamená odmietnuť konať podľa poznania. — Rimanom 13:13.
5:21–23 Kresťanskí starší alebo dozorcovia sa musia vyhýbať postoju byť „múdri vo svojich vlastných očiach“. Musia tiež prejavovať umiernenosť v „pití vína“ a neprejavovať predpojatosť.
11:3a Z Ježišovho príkladu a učenia vidno, že z bázne pred Jehovom pramení radosť.
„JEHOVA PREJAVÍ JAKOBOVI MILOSRDENSTVO“
Kapitoly 13 až 23 sú vyhláseniami proti národom. No „Jehova prejaví Jakobovi milosrdenstvo“ tým, že umožní všetkým izraelským kmeňom vrátiť sa domov. (Izaiáš 14:1) Posolstvo v 24. až 27. kapitole o spustošení Judska obsahuje aj sľub o obnove. Jehova vyjadruje, že sa hnevá na „efraimských [izraelských] opilcov“ za ich spojenectvo so Sýriou a na judského ‚kňaza a proroka‘, lebo sa usilujú o spojenectvo s Asýriou. (Izaiáš 28:1, 7) Beda je vyhlásené proti „Arielu“, teda Jeruzalemu, pretože ‚išiel dolu do Egypta‘ hľadať ochranu. (Izaiáš 29:1; 30:1, 2) Napriek tomu pre ľudí, ktorí prejavujú vieru v Jehovu, je predpovedaná záchrana.
‚Ako mladý lev s hrivou vrčiaci nad svojou korisťou‘ bude Jehova strážiť „vrch Sion“. (Izaiáš 31:4) Je tu aj iný sľub: „Hľa, kráľ bude panovať pre spravodlivosť.“ (Izaiáš 32:1) Zatiaľ čo hrozba Asýrčanov v Judsku spôsobuje, že i „samotní poslovia pokoja“ horko plačú, Jehova sľubuje, že jeho ľud bude uzdravený, bude im „odpustené ich previnenie“. (Izaiáš 33:7, 22–24) „Jehova prechováva rozhorčenie proti všetkým národom a zúrivý hnev proti všetkému ich vojsku.“ (Izaiáš 34:2) Judsko nezostane spustošené. „Pustatina a bezvodné územie budú jasať a púšťová rovina sa bude tešiť a rozkvitne ako šafran.“ — Izaiáš 35:1.
Odpovede na biblické otázky:
13:17 — V akom zmysle Médi považovali striebro za nič a v zlate nenachádzali potešenie? Médi a Peržania si slávu z víťazstva vážili viac ako vojnovú korisť. Takýto postoj prejavil aj Cýrus, keď dal vyhnancom vracajúcim sa domov zlaté a strieborné náčinie, ktoré z Jehovovho chrámu ulúpil Nabuchodonozor.
14:1, 2 — Ako Jehovov ľud ‚zajal tých, ktorí ho držali v zajatí, a mal v podriadenosti tých, ktorí ho naháňali do práce‘? Splnilo sa to napríklad na Danielovi, ktorý mal v Babylone za vlády Médov a Peržanov vysoké postavenie, na Ester, ktorá sa stala perzskou kráľovnou, a na Mardocheovi, ktorý bol vymenovaný za ministerského predsedu Perzskej ríše.
20:2–5 — Naozaj chodil Izaiáš tri roky úplne nahý? Izaiáš si možno vyzliekol iba vrchný odev a chodil naľahko oblečený.
21:1 — O ktorej oblasti sa hovorí ako o „morskej pustatine“? Hoci Babylon neležal pri mori, tento opis sa vzťahuje naň. Je to preto, že rozvodnené rieky Eufrat a Tigris každoročne zaplavovali túto oblasť a vytvárali močaristé „more“.
24:13–16 — V akom zmysle sa Židia mali stať „medzi národmi, ako keď sa otĺka olivovník, ako paberkovanie, keď vinobranie prišlo ku koncu“? Tak ako po zbere úrody zostane na strome málo ovocia a po vinobraní zostane málo hrozna na viniči, len málo ľudí malo prežiť zničenie Jeruzalema a Judska. Nech boli prežijúci presídlení kdekoľvek, či už do ‚kraja svetla‘, čiže do Babylona na východe, alebo ‚na morské ostrovy‘ v Stredozemnom mori, mali oslavovať Jehovu.
24:21 — Čo je „vojsko výšiny“ a kto sú ‚králi zeme‘? „Vojsko výšiny“ sa môže vzťahovať na zlé duchovné sily. ‚Králi zeme‘ môžu predstavovať pozemských vládcov, na ktorých démoni silne vplývajú. — 1. Jána 5:19.
25:7 — Čo je ‚povrch zahalenia, ktoré zahaľuje všetky národy, a tkanina, ktorá je utkaná nad všetkými národmi‘? Táto metafora upriamuje pozornosť na dvoch veľkých nepriateľov ľudstva — na hriech a smrť.
Poučenie pre nás:
13:20–22; 14:22, 23; 21:1–9 Jehovovo prorocké slovo sa vždy splní, ako sa splnilo aj v prípade Babylona.
17:7, 8 Hoci väčšina ľudí v Izraeli nepočúvala, niektorí vzhliadali k Jehovovi. Podobne niektorí členovia kresťanských cirkví reagujú na posolstvo o Kráľovstve.
28:1–6 Izrael padne do rúk Asýrie, ale Boh sa postará o to, aby verní jednotlivci prežili. Keď Jehova vykonáva rozsudky, spravodliví nie sú ponechaní bez nádeje.
28:23–29 Jehova napráva úprimných ľudí podľa ich konkrétnych potrieb a okolností.
30:15 Keď chceme, aby nás Jehova zachránil, musíme prejavovať vieru „odpočinutím“, to znamená, že prestaneme hľadať záchranu pomocou ľudských prostriedkov. Tým, že sa ‚neznepokojujeme‘, čiže nie sme ustráchaní, dávame tiež najavo dôveru, že Jehova je schopný nás chrániť.
30:20, 21 Jehovu ‚vidíme‘ a ‚počujeme‘ jeho hlas záchrany, keď dbáme na to, čo hovorí vo svojom inšpirovanom Slove, Biblii, a prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. — Matúš 24:45.
Izaiášovo proroctvo posilňuje našu dôveru v Božie Slovo
Môžeme byť vďační za Božie posolstvo obsiahnuté v knihe Izaiáš. Proroctvá, ktoré sa už splnili, nám dodávajú istotu, že ‚slovo, vychádzajúce z Jehovových úst sa k nemu nevráti bez výsledkov‘. — Izaiáš 55:11.
A čo proroctvá o Mesiášovi, napríklad tie v Izaiášovi 9:7 a 11:1–5, 10? Či azda neposilňujú našu vieru v Jehovovo opatrenie na našu záchranu? Táto kniha tiež obsahuje proroctvá, ktoré majú hlavné splnenie v našich dňoch alebo sa ešte len splnia. (Izaiáš 2:2–4; 11:6–9; 25:6–8; 32:1, 2) Kniha Izaiáš je ďalším dôkazom, že „Božie slovo je živé“. — Hebrejom 4:12.
[Obrázok na strane 8]
Izaiáš a jeho deti slúžili „ako znamenia a zázraky v Izraeli“
[Obrázok na stranách 8, 9]
Jeruzalem sa mal stať podobný ‚prístrešku na vinici‘
[Obrázok na strane 10]
Akú pomoc dostávajú ľudia z národov, aby ‚prekovali svoje meče na radlice‘?