Oplatí sa byť čestný

NEČESTNOSŤ existuje už odvtedy, čo sa prvý raz objavila v záhrade Eden. No väčšina kultúr a spoločností si cení čestnosť a klamstvá a podvod pokladá za nežiaduce a trestuhodné. Keď má niekto povesť dôveryhodného človeka, môže byť na to hrdý. Napriek tomu sa nečestnosť čoraz viac považuje za čosi nevyhnutné, ak chce človek v dnešnej spoločnosti prežiť. Čo si o tom myslíte? Oplatí sa byť čestný? Podľa akej normy hodnotíte, či je nejaké správanie čestné, alebo nie?

Ak sa chceme páčiť Bohu, musíme byť čestní vo svojich slovách i v skutkoch. Apoštol Pavol spolukresťanov nabádal: „Hovorte každý pravdu so svojím blížnym.“ ​(Efezanom 4:25) Napísal tiež: „Prajeme [si] správať sa vo všetkom poctivo.“ ​(Hebrejom 13:18) Našou pohnútkou, prečo chceme byť čestní, nie je to, aby nás druhí chválili. Sme čestní preto, lebo máme úctu k nášmu Stvoriteľovi a chceme sa mu páčiť.

Neskrývajte, kto ste

V mnohých krajinách ľudia prekrúcajú fakty o sebe, aby získali určité výhody. Zaobstarajú si falošné doklady, diplomy a preukazy totožnosti, aby sa mohli nelegálne dostať do nejakej krajiny alebo aby získali prácu či postavenie, na ktoré nemajú kvalifikáciu. Niektorí rodičia falšujú rodné listy svojich detí, aby ich deti mali výhody, ktoré súvisia s navštevovaním školy.

Ale ak sa chceme páčiť Bohu, nemôžeme podvádzať. Biblia hovorí, že Jehova je ‚Bohom pravdy‘ a že očakáva konanie podľa pravdy aj od tých, ktorí k nemu majú dôverný vzťah. (Žalm 31:5) Ak si chceme udržať blízky vzťah k Jehovovi, nemôžeme napodobňovať ‚mužov nepravdy‘, ľudí, ktorí „zakrývajú to, čím sú“. — Žalm 26:4.

Je tiež bežné, že ľudia zakrývajú pravdu, keď im hrozí, že budú pokarhaní za nesprávne konanie. Dokonca aj v kresťanskom zbore môže byť človek v pokušení urobiť niečo také. Napríklad v jednom zbore sa stalo, že istý mladý muž sa starším priznal, že sa dopustil určitých hriechov. Ale nepriznal sa ku kradnutiu, hoci existovali dôkazy, že to urobil. Nakoniec bol odhalený a musel byť vylúčený zo zboru. Či by nebolo múdrejšie, keby bol čestne povedal celú pravdu a dostal pomoc, aby opäť získal drahocenný vzťah  k Jehovovi? Biblia hovorí: „Nepodceňuj kázeň od Jehovu, ani nepoľavuj, keď ťa napráva. Lebo koho Jehova miluje, toho kázni.“ — Hebrejom 12:5, 6.

Niekedy sa brat, ktorý sa usiluje o zodpovedné postavenie v zbore, môže snažiť skrývať svoje osobné problémy alebo zamlčovať nesprávne konanie, ktorého sa dopúšťal v minulosti. Napríklad keď sa uchádza o nejakú zvláštnu výsadu služby, pri vypĺňaní prihlášky možno neuvedie všetky informácie k otázkam týkajúcim sa zdravia a morálky, a to z obavy, že keby tam napísal pravdu, urobilo by ho to nespôsobilým. Možno si hovorí: ‚V podstate som neklamal.‘ Ale bol voči druhým naozaj otvorený a čestný? Zamyslime sa nad myšlienkou, ktorá je vyjadrená v Prísloviach 3:32: „Kto sa odchyľuje, je niečím odporným Jehovovi, ale On sa dôverne stýka s priamymi.“

Byť čestný znamená predovšetkým byť poctivý sám k sebe. Často veríme tomu, čomu chceme veriť, namiesto toho, aby sme verili tomu, čo je správne alebo pravdivé. Je ľahké zvaľovať vinu na niekoho iného. Napríklad kráľ Saul sa snažil ospravedlniť svoju neposlušnosť tým, že pripisoval vinu iným. Preto ho Jehova ako kráľa zavrhol. (1. Samuelova 15:20–23) Aký rozdiel to bol v porovnaní s kráľom Dávidom, ktorý sa k Jehovovi modlil: „Konečne som ti vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval.  Povedal som: ‚Vyznám sa Jehovovi zo svojich priestupkov.‘ A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.“ — Žalm 32:5.

Čestnosť vedie k požehnaniam

Od toho, či ste čestný, alebo nie, závisí, ako sa na vás pozerajú iní. Ak sa ľudia dozvedia, že ste ich podviedli, hoci len jediný raz, stratíte ich dôveru, a tú nie je ľahké znovu získať. Na druhej strane, ak ste pravdovravný a čestný, vybudujete si povesť rýdzeho človeka hodného dôvery. Jehovovi svedkovia si získali takúto povesť. Zamyslite sa nad niekoľkými skúsenosťami.

Riaditeľ istej spoločnosti zistil, že mnohí jeho zamestnanci okrádajú spoločnosť, a tak požiadal o pomoc políciu. Keď sa dozvedel, že medzi zamestnancami, ktorých polícia zatkla, je aj jeden Jehovov svedok, šiel na políciu, aby mohol byť tento svedok okamžite prepustený. Prečo? Lebo riaditeľ vedel, že ten človek je poctivý pracovník a že je nevinný. Tento svedok si udržal zamestnanie, zatiaľ čo iní boli prepustení. Jeho spoluveriaci mali radosť, pretože si uvedomovali, že jeho správanie prinieslo česť Jehovovmu menu.

Znamenité správanie si ľudia všimnú. V jednej africkej komunite bolo potrebné opraviť most, ktorý viedol ponad veľkú odvodňovaciu priekopu, pretože z neho bolo ukradnutých niekoľko drevených dosák. Tamojší obyvatelia sa rozhodli vyzbierať peniaze, aby chýbajúce dosky dokúpili. Ale komu zveria financie? Všetci sa zhodli na jednom: musí to byť niekto z Jehovových svedkov.

Keď v jednej africkej krajine došlo k politickým a etnickým nepokojom, svedok, ktorý pracoval ako účtovník v istej medzinárodnej spoločnosti, bol na náklady tejto spoločnosti preložený do inej krajiny, pretože jeho život bol v ohrození. Pracoval tam viacero mesiacov, kým sa situácia neupokojila. Prečo to preňho urobili? Pretože tento svedok predtým odmietol spolupracovať s tými, ktorí plánovali poškodiť firmu. Vedenie vedelo, že tento pracovník je známy svojou poctivosťou. Boli by mu ochotní pomôcť, keby bol známy nečestným konaním?

„Spravodlivý chodí vo svojej rýdzosti,“ píše sa v Prísloviach 20:7. Čestný človek je rýdzi. Nikdy nepodvádza ani neklame svojho blížneho. Nepriali by ste si, aby sa k vám druhí správali takto? Čestnosť je podstatnou súčasťou pravého uctievania. Je prejavom našej lásky k Bohu a blížnemu. Keď sme čestní, dávame tým najavo, že túžime konať podľa zásady, ktorú vyjadril Ježiš slovami: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ — Matúš 7:12; 22:36–39.

Keď je človek vždy čestný, môže ho to niečo stáť, ale čisté svedomie je oveľa cennejšie než akákoľvek obeť, ktorú azda musí priniesť. Z dlhodobého hľadiska čestnosť a priamosť prináša ten najväčší zisk. Pravda je taká, že dobrý vzťah k Jehovovi je neoceniteľný. Bolo by nerozumné, aby ho človek narušil tým, že by sa uchýlil k nečestnému konaniu, len aby si zachoval tvár alebo aby nezákonne získal nejaké výhody. Bez ohľadu na to, s akými problémami sa stretneme, môžeme si byť istí pravdivosťou žalmistových slov: „Šťastný je telesne schopný muž, ktorý postavil Jehovu ako svoju dôveru a neobrátil tvár ku vzdorovitým ľuďom ani k tým, ktorí odpadajú ku lžiam.“ — Žalm 40:4.

[Obrázky na strane 18]

Praví kresťania nepoužívajú falošné doklady