Jehova ‚zabezpečí právo‘

„Či Boh istotne nezabezpečí právo svojim vyvoleným, ktorí k nemu kričia dňom a nocou?“ — LUKÁŠ 18:7.

1. Kto je pre teba zdrojom povzbudenia a prečo?

JEHOVOVI SVEDKOVIA na celom svete sa tešia zo spoločnosti kresťanských bratov a sestier, ktorí slúžia Jehovovi už dlhé roky. Poznáš niektorého z týchto milovaných bratov a sestier osobne? Možno ti príde na um nejaká staršia sestra, ktorá bola pokrstená pred mnohými rokmi a zriedka vynechá zhromaždenie v sále Kráľovstva. Alebo si možno spomenieš na niektorého zostarnutého brata, ktorý týždeň čo týždeň verne podporuje zvestovateľskú činnosť zboru a robí to už desaťročia. Je pravda, že mnohí z týchto verných Božích služobníkov si mysleli, že v tomto čase bude Armagedon už za nami. No skutočnosť, že tento nespravodlivý svet ešte stále existuje, nepodlomila ich dôveru v Jehovove sľuby ani neoslabila ich odhodlanie ‚vytrvať až do konca‘. (Matúš 24:13) Hlboká viera, ktorú títo verní Jehovovi služobníci prejavujú, je skutočne zdrojom povzbudenia pre celý zbor. — Žalm 147:11.

2. Aká situácia nás zarmucuje?

² Občas si však možno všímame úplne iný postoj. Niektorí svedkovia sa celé roky zúčastňovali zvestovateľskej služby, ale časom ich viera v Jehovu zoslabla a oni sa prestali stretávať s kresťanským zborom. Zarmucuje nás, že naši niekdajší spoločníci opustili Jehovu, a je našou vrúcnou túžbou neustále pomáhať každej takejto ‚stratenej ovci‘, aby sa vrátila do stáda. (Žalm 119:176; Rimanom 15:1) No aj tak tento protiklad — to, že niektorí zostávajú verní, kým iní vieru strácajú — vyvoláva niektoré otázky. Vďaka čomu si mnohí svedkovia vieru v Jehovove sľuby zachovávajú, kým iní ju strácajú? Čo môžeme robiť my osobne, aby naše presvedčenie, že „Jehovov veľký deň“ sa približuje, zostalo pevné? (Sofoniáš 1:14) Zamyslime sa nad jedným podobenstvom, ktoré je zaznamenané v Lukášovom evanjeliu.

Varovanie pre tých, ktorí budú žiť v čase, „keď príde Syn človeka“

3. Kto predovšetkým môže mať úžitok z podobenstva o vdove a sudcovi a prečo?

³ V 18. kapitole Lukáša nachádzame Ježišovo podobenstvo o vdove a sudcovi. Je podobné podobenstvu o vytrvalom hostiteľovi, ktoré sme rozoberali v predchádzajúcom článku. (Lukáš 11:5–13) No z okolitých veršov biblickej pasáže, ktorá obsahuje podobenstvo o vdove a sudcovi, vyplýva, že toto podobenstvo sa vzťahuje predovšetkým na tých, ktorí budú žiť v čase, „keď príde Syn človeka“ v kráľovskej moci — v období od roku 1914. — Lukáš 18:8. *

4. O čom Ježiš hovoril predtým, než uviedol podobenstvo zaznamenané v 18. kapitole Lukáša?

⁴ Ježiš predtým než vyrozprával toto podobenstvo, uviedol, že dôkazy jeho prítomnosti v kráľovskej moci budú také zrejmé „ako blesk“, ktorý „žiari z jednej časti neba až po druhú“. (Lukáš 17:24; 21:10, 29–33) Väčšina ľudí, ktorí budú žiť v ‚čase konca‘,  však týmto jasným dôkazom nebude venovať pozornosť. (Daniel 12:4) Prečo? Z toho istého dôvodu, pre ktorý ignorovali Jehovove varovania aj ľudia, ktorí žili za dní Noacha a Lóta. Ľudia vtedy ‚jedli, pili, kupovali, predávali, sadili a stavali až do dňa, keď boli zničení‘. (Lukáš 17:26–29) Prišli o život, lebo boli takí pohrúžení do týchto bežných činností, že nevenovali pozornosť Božej vôli. (Matúš 24:39) Dnes sú ľudia podobne takí zamestnaní každodennými záležitosťami, že nevidia dôkazy blížiaceho sa konca tohto bezbožného sveta. — Lukáš 17:30.

5. a) Komu Ježiš adresoval varovanie a prečo? b) Čo spôsobuje, že niektorí strácajú vieru?

⁵ Ježiš mal zjavne obavy, že Satanov svet by mohol odviesť pozornosť aj jeho nasledovníkov, dokonca až do takej miery, že by sa ‚vrátili naspäť‘ k veciam, ktoré zanechali. (Lukáš 17:22, 31) A niektorým kresťanom sa to naozaj stalo. Roky túžobne očakávali deň, keď Jehova skoncuje s týmto skazeným svetom. No keď Armagedon neprišiel v čase, v ktorom ho očakávali, boli sklamaní. Ich dôvera v to, že Jehovov deň súdu je blízko, zoslabla. Spomalili vo zvestovateľskej službe a postupne sa tak ponorili do bežných záležitostí života, že na duchovné veci im už zostalo málo času. (Lukáš 8:11, 13, 14) Časom sa ‚vrátili naspäť‘ k veciam, ktoré zanechali. Aké smutné!

Treba sa „vždy modliť“

6 – 8. a) Porozprávaj podobenstvo o vdove a sudcovi. b) Ako Ježiš toto podobenstvo uplatnil?

⁶ Čo môžeme robiť, aby naša pevná dôvera v splnenie Jehovových sľubov nezoslabla? (Hebrejom 3:14) Ježiš svoju otázku vyslovil po tom, čo varoval svojich učeníkov, aby sa nevracali do Satanovho skazeného sveta.

⁷ Lukáš uvádza, že Ježiš „im rozprával podobenstvo o tom, že sa treba vždy modliť a nepoľavovať“. Povedal: „V jednom meste bol istý bohatý sudca, ktorý nemal bázeň pred Bohom a nemal úctu k človeku. V tom meste však bola vdova, ktorá k nemu chodievala a hovorila: ‚Zabezpeč, aby som dosiahla právo proti môjmu odporcovi.‘ Začas nebol ochotný, ale potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím, ani nemám úctu k človeku, predsa tejto vdove, ktorá ma stále obťažuje, zabezpečím právo, aby donekonečna nechodila a nevyhadzovala mi to na oči.‘“

⁸ Potom Ježiš zo svojho rozprávania vyvodil uplatnenie: „Počujte, čo povedal sudca, hoci bol nespravodlivý! Či Boh istotne nezabezpečí právo svojim vyvoleným, ktorí k nemu kričia dňom a nocou, hoci je voči nim zhovievavý? Hovorím vám: Rýchlo im zabezpečí právo. Avšak keď príde  Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ — Lukáš 18:1–8.

„Zabezpeč, aby som dosiahla právo“

9. Čo je témou podobenstva o vdove a sudcovi?

⁹ Hlavná téma tohto živého podobenstva je jasná. Zmieňujú sa o nej obe postavy v podobenstve a zmienil sa o nej aj Ježiš. Vdova úpenlivo prosila: „Zabezpeč, aby som dosiahla právo.“ Sudca povedal: „Zabezpečím [jej] právo.“ Ježiš sa pýtal: „Či Boh istotne nezabezpečí právo?“ A o Jehovovi povedal: „Rýchlo im zabezpečí právo.“ ​(Lukáš 18:3, 5, 7, 8) Kedy konkrétne Boh „zabezpečí právo“?

10. a) Kedy bolo uplatnené právo v prvom storočí? b) Kedy a ako bude Božím služobníkom v dnešnej dobe zabezpečené právo?

¹⁰ V prvom storočí prišli „dni na uplatnenie práva“ ​(alebo „dni pomsty“, Kingdom Interlinear) v roku 70 n. l., keď bol Jeruzalem aj s chrámom zničený. (Lukáš 21:22) Božiemu ľudu v dnešnej dobe bude právo zabezpečené v ‚Jehovovom veľkom dni‘. (Sofoniáš 1:14; Matúš 24:21) V tom čase Jehova ‚odplatí súžením tým, čo spôsobujú súženie‘ jeho ľudu, „keď [Ježiš Kristus] uvedie pomstu na tých, čo nepoznajú Boha a na tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo o našom Pánu Ježišovi“. — 2. Tesaloničanom 1:6–8; Rimanom 12:19.

11. V akom zmysle bude právo zabezpečené „rýchlo“?

¹¹ Ako by sme však mali rozumieť Ježišovmu uisteniu, že Jehova zabezpečí právo „rýchlo“? Božie Slovo ukazuje, že ‚hoci je Jehova zhovievavý‘, rýchlo vykoná právo, keď na to dozreje čas. (Lukáš 18:7, 8; 2. Petra 3:9, 10) Za dní Noacha, keď prišla potopa, boli zlí bez meškania zničení. Podobne za dní Lóta, keď pršal z neba oheň, zlí zahynuli. Ježiš povedal: „Takisto to bude v ten deň, keď sa má zjaviť Syn človeka.“ ​(Lukáš 17:27–30) Zlí opäť zažijú „náhle zničenie“. (1. Tesaloničanom 5:2, 3) Áno, môžeme mať plnú dôveru, že Jehova nedovolí, aby Satanov svet existoval čo len o deň dlhšie, než si to vyžaduje právo.

„Zabezpečí právo“

12, 13. a) Ako nás Ježišovo podobenstvo o vdove a sudcovi učí niečo dôležité? b) Prečo si môžeme byť istí, že Jehova vypočuje naše modlitby a zabezpečí právo?

¹² Ježišovo podobenstvo o vdove a sudcovi zdôrazňuje aj iné dôležité pravdy. Ježiš poukázal na uplatnenie tohto podobenstva slovami: „Počujte, čo povedal sudca, hoci bol nespravodlivý! Či Boh istotne nezabezpečí právo svojim vyvoleným?“ Samozrejme, Ježiš neporovnával Jehovu so sudcom, akoby chcel povedať, že Boh zaobchádza so svojimi služobníkmi rovnakým spôsobom. Nie. Ježiš svojich nasledovníkov naučil o Jehovovi niečo dôležité, keď poukázal na kontrast medzi sudcom a Bohom. V ktorých ohľadoch?

¹³ Sudca v Ježišovom podobenstve bol „nespravodlivý“, zatiaľ čo „Boh je spravodlivým Sudcom“. (Žalm 7:11; 33:5) Sudca sa vôbec nezaujímal o vdovu ako o človeka, ale Jehova sa zaujíma o každého jednotlivca. (2. Paralipomenon 6:29, 30) Sudca nebol ochotný pomôcť vdove, ale Jehova je ochotný — dokonca dychtivý — prísť na pomoc tým, ktorí mu slúžia. (Izaiáš 30:18, 19) Čo sa z toho môžeme naučiť? Ak nespravodlivý sudca venoval pozornosť žiadostiam vdovy a zabezpečil jej právo, o čo skôr Jehova vypočuje modlitby svojho ľudu a istotne im zabezpečí právo! — Príslovia 15:29.

14. Prečo by sme nemali strácať vieru v príchod Božieho dňa súdu?

¹⁴ Tí, ktorí strácajú vieru v prichádzajúci Boží deň súdu, sa preto dopúšťajú vážnej  chyby. Ako to? Keď sa vzdávajú svojho pevného presvedčenia, že „Jehovov veľký deň“ je blízko, vlastne spochybňujú, že Jehovovi sa dá dôverovať, že verne splní svoje sľuby. Nikto však nemôže oprávnene spochybňovať Božiu vernosť. (Jób 9:12) Namieste je otázka: Zostanem ja osobne verný? A práve na to obrátil Ježiš pozornosť na konci svojho podobenstva o vdove a sudcovi.

„Nájde túto vieru na zemi?“

15. a) Akú otázku položil Ježiš a prečo? b) Akú otázku by sme si mali položiť my?

¹⁵ Ježiš položil zaujímavú otázku: „Keď príde Syn človeka, či nájde túto vieru na zemi?“ ​(Lukáš 18:8, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Vyjadrenie „túto vieru“ naznačuje, že Ježiš sa nezmieňoval o viere vo všeobecnosti, ale o konkrétnom druhu viery — o viere, ktorú mala vdova z podobenstva. Ježiš na svoju otázku neodpovedal. Položil ju preto, aby jeho učeníci premýšľali o kvalite svojej vlastnej viery. Slabla postupne ich viera, takže im hrozilo, že sa vrátia k veciam, ktoré zanechali? Alebo mali ten druh viery, ktorý prejavovala vdova? Podobne aj my dnes by sme si mali položiť otázku: ‚Akú vieru nachádza „Syn človeka“ v mojom srdci?‘

16. Aký druh viery mala vdova?

¹⁶ Keď chceme byť medzi ľuďmi, ktorým Jehova zabezpečí právo, musíme napodobňovať konanie vdovy. Aký druh viery mala? Vdova dávala svoju vieru najavo tak, že k sudcovi vytrvalo „chodievala a hovorila: ‚Zabezpeč, aby som dosiahla právo.‘“ Táto vdova vytrvávala preto, aby dosiahla právo u nespravodlivého človeka. Podobne môžu mať dnešní Boží služobníci dôveru, že Jehova im zabezpečí právo — aj keby to trvalo dlhšie, než očakávali. Svoju dôveru v Božie sľuby dávajú najavo aj vytrvalými modlitbami — áno, tým, že ‚kričia k Jehovovi dňom a nocou‘. (Lukáš 18:7) Teda ak by sa kresťan prestal modliť o zabezpečenie práva, ukazoval by tým, že stratil dôveru v to, že Jehova zasiahne v prospech svojich služobníkov.

17. Aké dôvody máme na to, aby sme vytrvávali v modlitbe a udržiavali si vieru v to, že Jehovov deň súdu istotne príde?

¹⁷ Zo zvláštnych okolností, ktoré mala táto vdova, pre nás vyplýva, že máme aj ďalšie dôvody na to, aby sme vytrvávali v modlitbe. Zamysli sa nad tým, v čom sa jej situácia líšila od tej našej. Vdova stále chodila za sudcom, hoci ju k tomu nikto nepovzbudzoval, ale nás Božie Slovo mocne povzbudzuje, aby sme ‚vytrvávali v modlitbe‘. (Rimanom 12:12) Vdova nemala žiadne uistenie, že jej žiadosti budú splnené, no nás Jehova uisťuje, že zabezpečí právo. Prostredníctvom svojho proroka Jehova vyhlásil: „Aj keby sa zdržalo, stále ho očakávaj; lebo sa celkom určite splní. Neoneskorí sa.“ ​(Habakuk 2:3; Žalm 97:10) Vdova nemala žiadneho pomocníka, ktorý by sa za ňu prihovoril, aby mala jej prosba väčšiu váhu. My však máme mocného pomocníka, Ježiša Krista, „ktorý je po Božej pravici, ktorý sa nás aj zastáva“. (Rimanom 8:34; Hebrejom 7:25) Teda ak vdova  napriek svojej náročnej situácii neustále úpenlivo prosila sudcu v nádeji, že jej zabezpečí právo, o čo skôr by sme si my mali zachovať vieru v to, že Jehovov deň súdu istotne príde!

18. Ako modlitby posilnia našu vieru a pomôžu nám, aby nám bolo zabezpečené právo?

¹⁸ Podobenstvo o vdove nás učí, že medzi modlitbou a vierou je úzka spojitosť a že naše vytrvalé modlitby môžu pôsobiť proti vplyvom, ktoré by mohli našu vieru oslabiť. Samozrejme, to neznamená, že len vonkajší dojem, ktorý vzniká pri predkladaní modlitby, je sám osebe prostriedkom proti strate viery. (Matúš 6:7, 8) Keď nás modliť sa podnecuje to, že si uvedomujeme svoju úplnú závislosť od Boha, potom nás k nemu naše modlitby približujú a posilňujú našu vieru. A keďže viera je nevyhnutná na záchranu, niet sa čo čudovať, že Ježiš považoval za potrebné povzbudzovať svojich učeníkov, aby sa ‚vždy modlili a nepoľavovali‘! (Lukáš 18:1; 2. Tesaloničanom 3:13) Je pravda, že príchod ‚Jehovovho veľkého dňa‘ nezávisí od našich modlitieb — ten deň príde, či už sa oň modlíme, alebo nie. Ale to, či nám osobne bude zabezpečené právo a prežijeme Božiu vojnu, určite závisí od našej viery a od toho, či sú modlitby dôležitou súčasťou nášho života a či konáme v súlade s nimi.

19. Ako dokazujeme, že sme pevne presvedčení o tom, že Boh ‚zabezpečí právo‘?

¹⁹ Ako sme už spomínali, Ježiš sa opýtal: „Keď príde Syn človeka, či nájde túto vieru na zemi?“ Ako znie odpoveď na jeho zaujímavú otázku? Sme nesmierne šťastní, že milióny Jehovových verných služobníkov na celej zemi dnes svojimi modlitbami, trpezlivosťou a vytrvalosťou dokazujú, že túto vieru majú! Teda na Ježišovu otázku je možné odpovedať kladne. Áno, napriek nespravodlivosti, ktorú nám v súčasnosti spôsobuje Satanov svet, sme pevne presvedčení, že Boh ‚zabezpečí právo svojim vyvoleným‘.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

• Prečo niektorí kresťania strácajú vieru?

• Prečo môžeme mať pevnú vieru, že Jehovov deň súdu príde?

• Aké dôvody máme na to, aby sme vytrvávali v modlitbe?

• Ako nám vytrvalé modlitby pomôžu chrániť sa pred stratou viery?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 26]

Čo zdôrazňuje podobenstvo o vdove a sudcovi?

[Obrázky na strane 29]

Milióny ľudí sú dnes pevne presvedčené, že Boh ‚zabezpečí právo‘