„Jehovov veľký deň je blízko“

„Jehovov veľký deň je blízko. Je blízko a veľmi sa ponáhľa.“ — SOFONIÁŠ 1:14.

1, 2. a) Na aký výnimočný deň čakajú kresťania? b) Aké otázky by sme si mali klásť a prečo?

ŠŤASTNÁ mladá žena dychtivo očakáva svoj svadobný deň. Nastávajúca mamička s láskou myslí na narodenie svojho dieťatka a teší sa naň. Vyčerpaný pracovník sa už nevie dočkať, kedy nastúpi na dlho očakávanú dovolenku. Čo majú títo ľudia spoločné? Všetci čakajú na výnimočný deň — deň, ktorý nejakým spôsobom ovplyvní ich život. Ich pocity sú intenzívne, a predsa celkom odlišné. Deň, na ktorý čakajú, napokon príde, a keď sa to stane, dúfajú, že naň budú pripravení.

² Praví kresťania dnes tiež dychtivo očakávajú jeden výnimočný deň. Je to veľký „Jehovov deň“. (Izaiáš 13:9; Joel 2:1; 2. Petra 3:12) Čo je týmto prichádzajúcim „Jehovovým dňom“? Ako jeho príchod ovplyvní ľudstvo? A ako sa môžeme uistiť, že sme na jeho príchod pripravení? Je nesmierne dôležité, aby sme na tieto otázky hľadali odpoveď už dnes, lebo dôkazy naznačujú pravdivosť tohto biblického výroku: „Jehovov veľký deň je blízko. Je blízko a veľmi sa ponáhľa.“ — Sofoniáš 1:14.

„Jehovov veľký deň“

3. Čo je „Jehovov veľký deň“?

³ Čo je „Jehovov veľký deň“? V celých Písmach sa vyjadrenie „Jehovov deň“ vzťahuje na výnimočné situácie, keď Jehova vykonal rozsudok nad svojimi nepriateľmi a posvätil svoje veľké meno. Neverní obyvatelia Judska a Jeruzalema, ako aj tyranskí obyvatelia Babylona a Egypta zažili ‚Jehovove dni‘, keď bol nad nimi vykonaný Jehovov rozsudok. (Izaiáš 2:1, 10–12; 13:1–6; Jeremiáš 46:7–10) Ten najväčší „Jehovov deň“ je však ešte stále pred nami. Je to „deň“, keď bude vykonaný Jehovov rozsudok nad tými, ktorí znevažujú jeho meno. Začne sa zničením „Veľkého Babylona“, svetovej ríše falošného náboženstva, a vyvrcholí zničením zvyšku skazeného systému vecí v armagedonskej vojne. — Zjavenie 16:14, 16; 17:5, 15–17; 19:11–21.

4. Prečo by sa väčšina ľudí mala obávať rýchlo sa približujúceho „Jehovovho dňa“?

⁴ Väčšina ľudí by sa tohto rýchlo sa približujúceho dňa mala obávať, či už si to uvedomujú, alebo nie. Prečo? Jehova na to odpovedá prostredníctvom proroka Sofoniáša: „Ten deň je dňom zúrivosti, dňom tiesne a úzkosti, dňom búrky a spustošenia, dňom tmy a temnosti, dňom mrakov a hustej temnoty.“ To je skutočne hrôzostrašná predstava! A prorok navyše hovorí: „Spôsobím ľudstvu tieseň... pretože hrešili proti Jehovovi.“ — Sofoniáš 1:15, 17.

5. Aký pozitívny pohľad majú milióny ľudí na „Jehovov deň“ a prečo?

⁵ Milióny ďalších ľudí však dychtivo očakávajú príchod „Jehovovho dňa“. Prečo? Vedia, že to bude čas záchrany a vyslobodenia spravodlivých, deň, keď Jehova sám bude vyvýšený a jeho slávne meno bude posvätené. (Joel 3:16, 17; Sofoniáš 3:12–17)  Či sa ľudia toho dňa obávajú, alebo ho dychtivo očakávajú, do veľkej miery závisí od toho, ako v súčasnosti využívajú svoj život. Ako sa pozeráš na príchod toho dňa ty? Si naň pripravený? Ovplyvňuje skutočnosť, že „Jehovov deň“ je na obzore, to, ako žiješ už dnes?

„Prídu posmievači s posmechom“

6. Ako sa väčšina ľudí pozerá na „Jehovov deň“ a prečo to pravých kresťanov neprekvapuje?

⁶ Napriek naliehavosti situácie sa väčšina obyvateľov zeme o blížiaci sa „Jehovov deň“ nezaujíma. Posmievajú sa ľuďom, ktorí ich varujú pred jeho bezprostredným príchodom. Pravých kresťanov to neprekvapuje. Pamätajú na upozornenie, ktoré zaznamenal apoštol Peter: „Viete, že v posledných dňoch prídu posmievači s posmechom a budú postupovať podľa vlastných žiadostí a hovoriť: ‚Kde je tá jeho sľúbená prítomnosť? Veď odo dňa, keď zosnuli naši predkovia, všetko pokračuje presne tak ako od začiatku stvorenia.‘“ — 2. Petra 3:3, 4.

7. Čo nám pomôže zachovať si pocit naliehavosti?

⁷ Čo nám pomôže odolávať takému negatívnemu zmýšľaniu, a tak si zachovávať pocit naliehavosti? Peter nám hovorí: „Prebúdzam vašu schopnosť jasne premýšľať pripomienkou, aby ste si zapamätali výroky, ktoré už predtým vyriekli svätí proroci, a prikázania Pána a Záchrancu prostredníctvom vašich apoštolov.“ ​(2. Petra 3:1, 2) Keď budeme venovať pozornosť varovaniam prorokov, pomôže nám to ‚prebudiť našu schopnosť jasne premýšľať‘. Možno sme tieto pripomienky počuli už mnohokrát, ale je životne dôležité, aby sme týmto varovaniam naďalej venovali pozornosť, teraz ešte viac než kedykoľvek predtým. — Izaiáš 34:1–4; Lukáš 21:34–36.

8. Prečo mnohí ľudia ignorujú biblické pripomienky?

⁸ Prečo niektorí ignorujú tieto pripomienky? Peter pokračuje: „Podľa ich priania uniká totiž ich pozornosti skutočnosť, že nebesia boli oddávna a zem, ktorá Božím slovom celistvo vystupovala z vody a uprostred vody; a týmito prostriedkami vtedajší svet utrpel zničenie, keď bol zaplavený vodou.“ ​(2. Petra 3:5, 6) Áno, sú tu ľudia, ktorí si neprajú, aby „Jehovov deň“ prišiel. Nechcú, aby niečo narúšalo ich život. Nechcú sa za svoj sebecký spôsob života zodpovedať pred Jehovom! Ako hovorí Peter, žijú „podľa vlastných žiadostí“.

9. Aký postoj prejavovali ľudia za dní Noacha a Lóta?

⁹ Títo posmievači podľa ‚svojho priania‘ radšej ignorujú skutočnosť, že Jehova už v minulosti zasiahol do záležitostí ľudstva. Ježiš Kristus i apoštol Peter sa zmieňujú o dvoch takýchto udalostiach — o „Noachových dňoch“ a o „Lótových dňoch“. (Lukáš 17:26–30; 2. Petra 2:5–9) Pred potopou ľudia nevenovali pozornosť varovaniu, ktoré im Noach odovzdal. Podobne pred zničením Sodomy a Gomory Lót v očiach svojich zaťov „vyzeral ako ten, ktorý žartuje“. — 1. Mojžišova 19:14.

10. Aký postoj Jehova zaujme voči tým, ktorí sú nevšímaví?

 ¹⁰ Dnes to nie je inak. Všimni si však, aký postoj Jehova zaujme voči tým, ktorí sú nevšímaví: „Budem venovať pozornosť mužom, ktorí tuhnú nad svojou usadeninou a ktorí si v srdci hovoria: ‚Jehova neurobí dobré a neurobí zlé.‘ A ich bohatstvo bude na vyplienenie a ich domy budú opusteným úhorom. A vystavajú domy, ale nebudú ich obývať; a vysadia vinice, ale víno z nich nebudú piť.“ ​(Sofoniáš 1:12, 13) Ľudia budú možno stále žiť „bežným“ životom, ale ich tvrdá práca im neprinesie žiaden trvalý úžitok. Prečo? Lebo „Jehovov deň“ príde náhle a akékoľvek hmotné bohatstvo, ktoré si azda nahromadili, ich nezachráni. — Sofoniáš 1:18.

„Stále ho očakávaj“

11. Aké nabádanie by sme mali mať stále na mysli?

¹¹ Na rozdiel od skazeného sveta okolo nás my musíme mať stále na mysli nabádanie, ktoré zaznamenal prorok Habakuk: „Videnie je ešte na ustanovený čas a ťažko oddychujúc speje ku koncu a nepovie lož. Aj keby sa zdržalo, stále ho očakávaj; lebo sa celkom určite splní. Neoneskorí sa.“ ​(Habakuk 2:3) Aj keby sa nám z nášho nedokonalého pohľadu zdalo, že ten deň mešká, musíme pamätať na to, že Jehova nie je pomalý. Jeho deň príde presne načas, v hodinu, keď to ľudia nebudú čakať. — Marek 13:33; 2. Petra 3:9, 10.

12. Pred čím varoval Ježiš a ako to kontrastuje s činnosťou jeho pravých nasledovníkov?

¹² Keď Ježiš zdôrazňoval, aké dôležité je stále očakávať „Jehovov deň“, varoval, že dokonca aj niektorí z jeho nasledovníkov stratia pocit naliehavosti. Predpovedal o nich: „Keby si ten zlý otrok azda povedal vo svojom srdci: ‚Môj pán sa oneskoruje,‘ a začal by svojich spoluotrokov biť a jesť a piť s nepolepšiteľnými opilcami, pán toho otroka príde v deň, keď to nečaká, a v hodinu, ktorú nepozná, a čo najprísnejšie ho potresce.“ ​(Matúš 24:48–51) Naproti tomu trieda verného a rozvážneho otroka si verne zachováva pocit naliehavosti. Trieda otroka stále bdie a dokazuje sa ako pripravená. Ježiš ju ustanovil „nad celým svojím majetkom“, ktorý má tu na zemi. — Matúš 24:42–47.

Potreba pocitu naliehavosti

13. Ako Ježiš zdôraznil, že je potrebné mať pocit naliehavosti?

¹³ Bolo dôležité, aby si kresťania v prvom storočí udržiavali pocit naliehavosti. Bolo potrebné, aby podnikli okamžité kroky a utiekli z Jeruzalema, len čo uvidia, že je „obklopený utáborenými vojskami“. (Lukáš 21:20, 21) To sa stalo v roku 66 n. l. Všimni si, ako Ježiš zdôraznil potrebu pocitu naliehavosti zo strany vtedajších kresťanov: „Nech ten, kto je na streche domu, nezostupuje, aby si vzal veci z domu; a kto je na poli, nech sa nevracia do domu, aby si vzal vrchný odev.“ ​(Matúš 24:17, 18) Prečo bolo v roku  66 n. l. potrebné, aby kresťania s takou neodkladnosťou dbali na Ježišove slová, keď dejiny svedčia o tom, že Jeruzalem bol zničený až o štyri roky?

14, 15. Prečo bolo dôležité, aby kresťania v prvom storočí konali bez otáľania, keď videli Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami?

¹⁴ Hoci je pravda, že rímska armáda zničila Jeruzalem až v roku 70 n. l., to medziobdobie štyroch rokov sa nezaobišlo bez ťažkostí. Práve naopak! Tie roky boli naplnené násilím a krviprelievaním. Jeden historik opisuje situáciu v Jeruzaleme počas toho obdobia ako „príšerne krvavú občiansku vojnu sprevádzanú skutkami strašnej krutosti“. Mladí muži boli povolávaní, aby zosilňovali opevnenia, chopili sa zbrane a slúžili vo vojsku. Absolvovali denný vojenský výcvik. Na tých, ktorí nepodporovali extrémne opatrenia, sa pozeralo ako na zradcov. Ak by sa kresťania zdržali v meste dlhšie, ocitli by sa v krajne nebezpečnej situácii. — Matúš 26:52; Marek 12:17.

¹⁵ Stojí za zmienku, že Ježiš povedal, že sa majú dať na útek „tí, čo sú v Judei“, nielen tí, čo sú v Jeruzaleme. To bolo dôležité, lebo o niekoľko mesiacov po ich odchode z Jeruzalema rímske jednotky obnovili vojenské operácie. Najprv si v roku 67 n. l. podmanili Galileu a nasledujúci rok systematicky dobývali Judeu. Následkom toho sa celá krajina ocitla v zúfalých pomeroch. Bolo tiež čoraz náročnejšie, aby nejaký Žid unikol z Jeruzalema. Mestské brány boli strážené a akýkoľvek pokus o útek bol považovaný za dezerciu k Rimanom.

16. Aký postoj museli mať kresťania v prvom storočí, aby prežili ten čas tiesne?

¹⁶ Keď vezmeme do úvahy všetky tieto fakty, môžeme pochopiť, prečo Ježiš zdôrazňoval naliehavosť situácie. Kresťania museli byť ochotní prinášať obete a nedovoliť, aby ich pozornosť odviedol hmotný majetok. Museli byť ochotní ‚rozlúčiť sa s celým svojím majetkom‘, a tak poslúchnuť Ježišovo varovanie. (Lukáš 14:33) Tí, ktorí okamžite poslúchli a utiekli na druhý breh Jordánu, boli zachránení.

Zachovávajme si pocit naliehavosti

17. Prečo by sme si mali posilňovať pocit naliehavosti?

¹⁷ Biblické proroctvá jasne odhaľujú, že žijeme hlboko v čase konca. Potrebujeme si posilňovať pocit naliehavosti viac než kedykoľvek predtým. Vojak v čase mieru necíti napätie a nebezpečenstvo boja. No ak následkom  toho necíti naliehavú potrebu zostať v strehu a náhle ho povolajú do boja, pravdepodobne nebude pripravený, čo môže mať smrteľné následky. To isté platí aj v duchovnom zmysle. Ak dovolíme, aby náš pocit naliehavosti zoslabol, môže sa nám stať, že nebudeme pripravení odrážať útoky, ktoré prídu, a možno budeme zaskočení, keď „Jehovov deň“ napokon príde. (Lukáš 21:36; 1. Tesaloničanom 5:4) Ak sa niekto ‚odtiahol od nasledovania Jehovu‘, teraz je čas, aby ho znovu hľadal. — Sofoniáš 1:3–6; 2. Tesaloničanom 1:8, 9.

18, 19. Čo nám pomôže pevne zachovávať v mysli „prítomnosť Jehovovho dňa“?

¹⁸ Niet sa čo čudovať, že nás apoštol Peter nabáda, aby sme pevne zachovávali v mysli „prítomnosť Jehovovho dňa“! Ako to môžeme robiť? Jedným zo spôsobov je podieľať sa na ‚svätých činoch správania a skutkoch zbožnej oddanosti‘. (2. Petra 3:11, 12) Keď sa budeme neustále zamestnávať takýmito činnosťami, pomôže nám to dychtivo očakávať príchod „Jehovovho dňa“. Grécke slovo preložené ako „pevne zachovávať v mysli“ doslovne znamená „urýchliť“. Nemôžeme doslovne urýchliť čas, ktorý zostáva do príchodu „Jehovovho dňa“. No kým na ten deň čakáme, čas bude ubiehať zdanlivo oveľa rýchlejšie, ak sa budeme zamestnávať službou Bohu. — 1. Korinťanom 15:58.

¹⁹ A pomôže nám aj to, keď budeme rozjímať o Božom Slove a uvažovať o pripomienkach, ktoré sa v ňom nachádzajú. Áno, pomôže nám to ‚túžobne očakávať‘, ‚náhliť príchod‘ toho dňa, byť v „neustálom očakávaní“. (2. Petra 3:12, Ekumenický preklad; Roháčkov preklad; The New Testament od Williama Barclayho) V týchto pripomienkach je zahrnutých množstvo proroctiev, ktoré predpovedajú nielen príchod „Jehovovho dňa“, ale aj hojné požehnania, ktoré budú vyliate na tých, ktorí ‚Jehovu stále očakávajú‘. — Sofoniáš 3:8.

20. Aké nabádanie by sme si mali vziať k srdcu?

²⁰ Teraz je skutočne čas, aby si každý z nás vzal k srdcu nabádanie dané prostredníctvom proroka Sofoniáša: „Kým na vás nepríde Jehovov horiaci hnev, kým na vás nepríde deň Jehovovho hnevu, hľadajte Jehovu, všetci mierni zeme, ktorí ste vykonávali Jeho sudcovské rozhodnutia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte miernosť. Snáď budete môcť byť ukrytí v deň Jehovovho hnevu.“ — Sofoniáš 2:2, 3.

21. Na čo je Boží ľud v roku 2007 odhodlaný?

²¹ Aký výstižný je preto ročný text, ktorý bol vybratý na kalendárny rok 2007: „Jehovov veľký deň je blízko“! Boží ľud je presvedčený, že ten deň „je blízko a veľmi sa ponáhľa“. (Sofoniáš 1:14) „Neoneskorí sa.“ ​(Habakuk 2:3) Teda kým čakáme na ten deň, kiež si stále bdelo uvedomujeme, v akom čase žijeme, a pamätáme na to, že konečné splnenie týchto proroctiev je už veľmi blízko!

Vieš odpovedať?

• Čo je „Jehovov veľký deň“?

• Prečo mnohí ignorujú fakt, že doba je naliehavá?

• Prečo bolo potrebné, aby kresťania v prvom storočí konali s pocitom naliehavosti?

• Ako si môžeme posilňovať pocit naliehavosti?

[Študijné otázky]

[Zvýraznený text na strane 19]

Ročný text na rok 2007 bude: „Jehovov veľký deň je blízko.“ — Sofoniáš 1:14.

[Obrázky na stranách 16, 17]

Tak ako to bolo za dní Noacha, posmievači budú prekvapení, keď Jehova zasiahne

[Obrázok na strane 18]

Kresťania museli bezodkladne konať, keď videli Jeruzalem „obklopený utáborenými vojskami“