Môžeš sa rozšíriť v láske?

REŤAZ, na ktorej je upevnená lodná kotva, musí vydržať obrovské namáhanie v ťahu, aby plavidlo nebolo unášané vlnami. Preto je nutné, aby články reťaze boli pevne spojené a silné. Inak sa reťaz roztrhne.

Niečo podobné možno povedať aj o kresťanskom zbore. Ak má byť zbor silný a zdravý, je potrebné, aby jeho členovia boli zjednotení. A čo ich zjednocuje? Láska, ktorá je najmocnejšou zjednocujúcou silou. Nie div, že Ježiš Kristus svojim učeníkom povedal: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ Áno, praví kresťania majú medzi sebou lásku, ktorá ide ďalej ako bežné priateľstvo a vzájomné rešpektovanie sa. Rozvíjajú si obetavú lásku. — Ján 13:34, 35.

Ceňme si našich spoluveriacich

V mnohých zboroch sú ľudia rôznych vekových skupín, rás, národností, kultúr, jazykov a z rôzneho spoločenského prostredia. Každý je iný v tom, čo má rád a čo nemá rád, každý má určité nádeje a obavy a obyčajne každý si nesie svoje bremeno — u jedného je to možno chatrné zdravie, u iného finančné ťažkosti. Tieto rozdiely môžu predstavovať určitú hrozbu pre kresťanskú jednotu. Čo nám teda môže pomôcť, aby sme sa rozšírili v láske a zostali zjednotení napriek tejto hrozbe? Keď si budeme skutočne ceniť všetkých v zbore, pomôže nám to posilniť vzájomné putá lásky.

Ale čo to znamená ceniť si niekoho? Ak si ceníme našich spoluveriacich, sme vnímaví voči ich potrebám, hlboko si ich vážime, uznávame ich vysokú hodnotu a sme vďační za to, že sú s nami spojení v uctievaní. Vďaka tomu naša láska k nim stále rastie. Krátka úvaha o tom, čo v prvom storočí napísal apoštol Pavol kresťanom v Korinte, nám pomôže pochopiť, ako môžeme kresťanskú lásku prejavovať v čo najväčšej miere.

Korinťania „zovretí pre nedostatok miesta“

Pavol napísal prvý list do Korintu v roku 55 n. l. a druhý ani nie rok po ňom. Jeho vyjadrenia naznačujú, že niektorí v korintskom zbore prejavovali svojim spoluveriacim málo ocenenia. Pavol opísal situáciu nasledujúcimi slovami: „Naše ústa sa otvorili k vám, Korinťania, naše srdce sa rozšírilo. Nie ste zovretí pre nedostatok miesta v nás, ale ste zovretí pre nedostatok miesta v svojej nežnej náklonnosti.“ ​(2. Korinťanom 6:11, 12) Čo tým Pavol myslel, keď ich opísal ako ‚zovretých pre nedostatok miesta‘?

Pavol poukazoval na nedostatok miesta v ich srdci a na to, že neboli veľkorysí. Jeden biblický učenec je toho názoru, že láska Korinťanov voči Pavlovi bola „blokovaná zábranami, ktoré vyplývali z nepodloženého podozrievania... a urazenej pýchy“.

 Všimnime si, akú radu im Pavol dal: „Ako odplatu za to — hovorím ako deťom — rozšírte sa aj vy.“ ​(2. Korinťanom 6:13) Pavol povzbudzoval Korinťanov, aby sa rozšírili v láske k spoluveriacim. To znamená, že motivačnou silou nemala byť nedôverčivosť a urážlivosť, ale pozitívny postoj a veľkorysosť.

Rozšíriť sa v láske dnes

Je povzbudzujúce pozorovať, ako veľmi sa dnes praví ctitelia Boha usilujú rozširovať v láske jeden voči druhému. Áno, treba priznať, že na to, aby sme sa rozšírili v láske, je nutné úsilie. Nie je to len teória. Ak sa máme rozšíriť v láske, vyžaduje si to správať sa inak ako ľudia, ktorí nežijú podľa biblických noriem. Takí ľudia si druhých často necenia. Možno sú ľahkomyseľní, prostorekí a sarkastickí. Preto nikdy nedovoľme, aby nás ovplyvnili takéto postoje. Bolo by smutné, keby našej láske bránila v raste podozrievavosť tak ako Korinťanom. To by sa mohlo stať, keby sme mali sklon hneď si všimnúť na bratoch chyby, ale ťažko by sme uznali ich silné stránky. A hrozilo by to aj vtedy, ak by sme boli ‚zovretí pre nedostatok miesta v náklonnosti‘ voči niekomu len preto, že pochádza z inej kultúry.

Naproti tomu Boží služobník, ktorý sa rozširuje v láske, si spoluveriacich skutočne cení. Hlboko si ich váži, rešpektuje ich dôstojnosť a je vnímavý voči ich potrebám. Dokonca aj vtedy, keď má oprávnený dôvod na sťažnosť, je pripravený odpustiť a nikdy neprechováva nevraživosť. Naopak, svojim spoluveriacim pripisuje dobré pohnútky. Veľkorysé srdce mu pomáha prejavovať lásku, akú mal na mysli Ježiš, keď predpovedal: „Podľa toho  všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — Ján 13:35.

Vyviňme iniciatívu a spriateľme sa s ďalšími

Vrúcna láska nás podnieti vyvinúť iniciatívu a vytvoriť si bližší vzťah aj s tými v zbore, s ktorými obyčajne nie sme v úzkom kontakte a nepatria do kruhu našich priateľov. Kto môže patriť k týmto ľuďom? Niektorí naši kresťanskí bratia a sestry sú plachí alebo z nejakého dôvodu majú málo priateľov. Spočiatku sa nám môže zdať, že s takými ľuďmi máme okrem nášho uctievania iba málo spoločného. No či nie je pravda, že niektoré z najbližších priateľstiev opísaných v Biblii vznikli medzi ľuďmi, ktorí na prvý pohľad nemali veľa spoločného?

Napríklad Rút a Noema. Každá patrila k inej generácii, každá pochádzala z iného národa a kultúry a každá mala iný materinský jazyk. A predsa tieto rozdiely nezabránili tomu, aby sa medzi nimi vyvinulo priateľstvo. Jonatán bol vychovávaný ako princ, Dávid ako pastier. Bol medzi nimi značný vekový rozdiel, no napriek tomu ich priateľstvo je jedným z najbližších priateľstiev, o ktorých je zmienka v Svätom Písme. V oboch týchto prípadoch prinášalo priateľstvo jednej i druhej strane radosť a bolo zdrojom duchovnej podpory. — Rút 1:16; 4:15; 1. Samuelova 18:3; 2. Samuelova 1:26.

Aj dnes vznikajú blízke priateľstvá medzi pravými kresťanmi, ktorí patria k rozdielnym vekovým skupinám alebo ktorých životné okolnosti sú úplne odlišné. Napríklad Regina je osamelá matka dvoch dospievajúcich detí. * Je stále veľmi zaneprázdnená, a tak môže len málo času tráviť v spoločnosti priateľov. Harald a Ute sú bezdetní manželia na dôchodku. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tieto dve rodiny nemajú veľa spoločného. Ale Harald a Ute uplatnili biblickú radu rozšíriť sa v láske. Ujali sa iniciatívy a pozývajú Reginu s deťmi, aby spolu trávili čas vo zvestovateľskej službe, ako aj pri oddychových aktivitách.

Môžeme sa aj my rozšíriť v láske k tým, ktorí nepatria do okruhu našich najbližších priateľov? Mohli by sme sa napríklad viac zblížiť so spoluveriacimi inej národnosti, kultúry alebo vekovej skupiny?

Buďme vnímaví voči potrebám iných

Veľkorysé srdce nás bude podnecovať, aby sme boli vnímaví voči potrebám druhých. Aké potreby máme na mysli? Rozhliadni sa po kresťanskom zbore a všimni si jeho členov. Mladí potrebujú usmernenie, starší povzbudenie, služobníci celým časom ocenenie a podporu a skľúčení počúvajúce ucho. Každý má nejaké potreby. Chceme byť čo najviac vnímaví voči týmto potrebám — do takej miery, ako je to rozumné.

Rozšíriť sa v láske tiež znamená, že budeme prejavovať pochopenie spolukresťanom so zvláštnymi potrebami. Poznáš niekoho, kto trpí chronickou chorobou alebo čelí v živote nejakej inej skúške? Keď sa rozšíriš v láske a budeš sa snažiť mať veľkorysé srdce, pomôže ti to prejavovať pochopenie a byť oporou tým, ktorí to potrebujú.

Ako sa blíži splnenie biblických proroctiev týkajúcich sa blízkej budúcnosti, silné putá jednoty v zbore budú mať oveľa väčšiu hodnotu než majetok, schopnosti či dosiahnuté úspechy. (1. Petra 4:7, 8) Každý z nás môže osobne prispieť k posilňovaniu pút jednoty vo svojom zbore, keď sa bude rozširovať v láske k spoluveriacim. Môžeme si byť istí, že Jehova nás bohato požehná za to, keď budeme konať v súlade so slovami jeho Syna, Ježiša Krista, ktorý povedal: „To je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás.“ — Ján 15:12.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 10]

Ceniť si našich bratov a sestry znamená, že si ich hlboko vážime, rešpektujeme ich dôstojnosť a sme vnímaví voči ich potrebám