Muž a žena — každý má dôstojnú úlohu
Muž a žena — každý má dôstojnú úlohu
JEHOVA BOH stvoril najprv Adama a až potom Evu. Skôr než bola stvorená Eva, Adam už získal určité životné skúsenosti. Vtedy mu Jehova odovzdal niektoré pokyny. (1. Mojžišova 2:15–20) Adam mal ako Boží hovorca odovzdať tieto pokyny svojej manželke. Je teda logické, že sa mal ujímať vedenia vo všetkých záležitostiach, ktoré sa týkali uctievania.
Podobné usporiadanie existuje v kresťanskom zbore a bude pre nás užitočné, keď ho preskúmame. Apoštol Pavol napísal: „Nedovoľujem žene, aby... mala moc nad mužom, ale aby bola v tichosti. Veď Adam bol vytvorený prvý, potom Eva.“ (1. Timotejovi 2:12, 13) To neznamená, že žena má na kresťanských zhromaždeniach vždy mlčať. Má mlčať v tom zmysle, že nemá vyvolávať spory s mužom. Nemá znevažovať jeho ustanovené postavenie, ani usilovať sa v zbore vyučovať. Mužom bola zverená úloha predsedať zboru i vyučovať ho, ale ženy tiež prispievajú ku kresťanským zhromaždeniam, a to tým, že sa do nich zapájajú inými spôsobmi.
Apoštol Pavol vrhol svetlo na to, akú úlohu majú v Božom usporiadaní muži a akú ženy, keď napísal: „Muž nie je zo ženy, ale žena z muža... A v spojitosti s Pánom nie je ani žena bez muža, ani muž bez ženy [ani jeden nie je nezávislý od toho druhého]. Lebo tak ako je žena z muža, tak je aj muž prostredníctvom ženy; ale všetko je z Boha.“ — 1. Korinťanom 11:8–12.
Ženy majú cenné výsady
Pod Zákonom, ktorý dal Boh Izraelu, ženy mali mnoho výsad a bolo im umožnené rozhodovať o niektorých veciach. Napríklad Príslovia 31:10–31 opisujú „schopnú manželku“, ktorá zaobstaráva dobrý materiál a robí kvalitné odevy pre svoju domácnosť. Dokonca sa o nej píše: „Urobila si spodné odevy a potom ich predáva.“ (13., 21. – 24. verš) „Ako lode obchodníka“ táto znamenitá žena zaobstaráva vyberané potraviny, aj keď ich musí prinášať zďaleka. (14. verš) „Uvažovala o poli a potom ho získala“ a „zasadila vinicu“. (16. verš) Keďže „jej obchodovanie je dobré“, jej činnosť prináša veľký zisk. (18. verš) Okrem toho, že táto usilovná žena, ktorá sa bojí Jehovu, „bdie nad chodom svojej domácnosti“, nesebecky tiež pomáha druhým. (20. a 27. verš) Nie div, že sa jej dostáva chvály! — 31. verš.
Zákony, ktoré Jehova poskytol prostredníctvom Mojžiša, v plnej miere umožňovali ženám, aby duchovne rástli. Napríklad v Jozuovi 8:35 čítame: „Nechýbalo ani jediné slovo zo všetkého, čo Mojžiš prikázal, ktoré by Jozua nahlas neprečítal pred celým izraelským zborom, aj pred ženami a maličkými a cudzími usadlíkmi, ktorí chodili v ich strede.“ A o kňazovi Ezdrášovi sa v Biblii píše: „Priniesol v prvý deň siedmeho mesiaca zákon pred zbor mužov a žien a všetkých dostatočne rozumných na to, aby počúvali. A stále čítal z neho nahlas pred námestím, ktoré je pred Vodnou bránou, od svitania do poludnia, pred mužmi i ženami a ostatnými rozumnými; a uši všetkého ľudu boli pozorné voči knihe zákona.“ (Nehemiáš 8:2, 3) Ženy mali z takéhoto čítania Zákona úžitok. Zúčastňovali sa tiež na náboženských sviatkoch. (5. Mojžišova 12:12, 18; 16:11, 14) A čo je najdôležitejšie, ženy v starovekom Izraeli mohli mať osobný vzťah k Jehovovi Bohu a mohli sa k nemu samy modliť. — 1. Samuelova 1:10.
V prvom storočí n. l. mali bohabojné ženy výsadu slúžiť Ježišovi. (Lukáš 8:1–3) Istá žena mu potrela olejom hlavu a nohy počas večere v Betánii. (Matúš 26:6–13; Ján 12:1–7) Ženy boli aj medzi tými, ktorým sa Ježiš zjavil po svojom vzkriesení. (Matúš 28:1–10; Ján 20:1–18) A po Ježišovom vystúpení do neba bolo v skupine asi 120 učeníkov, ktorí sa zhromaždili, aj ‚niekoľko žien a Mária, Ježišova matka‘. (Skutky 1:3–15) Nepochybne mnohé z týchto žien a možno aj všetky boli v hornej miestnosti v Jeruzaleme v deň Letníc 33 n. l., keď bol vyliaty svätý duch a Ježišovi učeníci dostali zázračný dar hovorenia cudzími jazykmi. — Skutky 2:1–12.
Tak muži, ako aj ženy boli medzi tými, ktorí zažili splnenie slov z Joela 2:28, 29, ktoré citoval apoštol Peter v deň Letníc: „[Ja, Jehova] vylejem niečo zo svojho ducha na telo každého druhu a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať... ba aj na svojich otrokov a na svoje otrokyne vylejem v tých dňoch niečo zo svojho ducha.“ (Skutky 2:13–18) Istý čas po Letniciach 33 n. l. boli kresťanské ženy poctené darmi ducha. Hovorili cudzími jazykmi a prorokovali, čo nutne neznamená, že predpovedali budúcnosť, ale oznamovali biblické pravdy.
Apoštol Pavol vo svojom liste kresťanom v Ríme s vrúcnosťou hovorí o ‚našej sestre Foibe‘ a odporúča im ju. Zmieňuje sa tiež o Tryfajne a Tryfóse a označuje ich za „ženy, ktoré tvrdo pracujú v Pánovi“. (Rimanom 16:1, 2, 12) Hoci tieto ženy nemali v ranom kresťanskom zbore také postavenie ako muži, spolu s mnohými ďalšími ženami boli požehnané výsadou, že ich Boh vybral, aby boli s jeho Synom, Ježišom Kristom, v nebeskom Kráľovstve. — Rimanom 8:16, 17; Galaťanom 3:28, 29.
A aj dnes sa zbožné ženy tešia z veľkolepej výsady. „Sám Jehova dáva výrok; žien rozprávajúcich dobré posolstvo je veľké vojsko,“ píše sa v Žalme 68:11. Tieto ženy si zaslúžia pochvalu. Napríklad vďaka ich kvalitnému vyučovaniu na domácich biblických štúdiách mnohí prijímajú pravé učenie, ktoré sa páči Bohu. Pochvalu si zaslúžia tiež vydaté kresťanky, ktoré pomáhajú svojim deťom stať sa veriacimi a podporujú svojich manželov, ktorí majú v zbore veľa povinností. (Príslovia 31:10–12, 28) Aj slobodné ženy majú svoje dôstojné miesto v Božom usporiadaní a kresťanskí muži sú nabádaní, aby ‚úpenlivo prosili staršie ženy ako matky, mladšie ženy ako sestry so všetkou cudnosťou‘. — 1. Timotejovi 5:1, 2.
Rôzne úlohy zverené mužom
Kresťanský muž dostal od Boha určitú úlohu a očakáva sa, že si ju bude spĺňať. Pavol vyhlásil: „Chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus; hlavou ženy je zase muž; hlavou Krista je zase Boh.“ (1. Korinťanom 11:3) Aj nad mužom je ustanovená hlava — Kristus. Áno, muž nesie zodpovednosť pred Kristom a v konečnom dôsledku pred Bohom. A Boh od muža očakáva, že úlohu, ktorú má ako hlava, si bude plniť láskyplným spôsobom. (Efezanom 5:25) A tak to malo byť, odkedy boli na zemi vytvorení prví ľudia.
Biblia ukazuje, že Boh poveroval mužov úlohami v súlade s ich postavením hlavy. Napríklad Noacha Jehova poveril, aby postavil koráb na zachovanie života počas potopy. (1. Mojžišova 6:9–7:24) Abrahám dostal sľub, že prostredníctvom jeho semena budú požehnané všetky rodiny a národy na zemi. Prvotnou časťou tohto semena je Ježiš Kristus. (1. Mojžišova 12:3; 22:18; Galaťanom 3:8–16) Boh ustanovil Mojžiša, aby vyviedol Izraelitov z Egypta. (2. Mojžišova 3:9, 10, 12, 18) Práve prostredníctvom tohto muža, Mojžiša, Jehova dal zákonník známy aj ako zmluva Zákona alebo mojžišovský Zákon. (2. Mojžišova 24:1–18) Aj pisateľmi Biblie boli výlučne muži.
Ježiš ako Hlava kresťanského zboru dal „dary v podobe ľudí“; v pôvodnej gréčtine sa slovo ‚ľudia‘ vzťahuje na podstatné meno mužského rodu. (Efezanom 1:22; 4:7–13) Keď Pavol vymenúval požiadavky na dozorcov, zmieňoval sa o mužoch. (1. Timotejovi 3:1–7; Títovi 1:5–9) Preto v zboroch Jehovových svedkov slúžia ako dozorcovia, starší a služobní pomocníci muži. (Filipanom 1:1, 2; 1. Timotejovi 3:8–10, 12) Len muži majú slúžiť ako pastieri v kresťanskom zbore. (1. Petra 5:1–4) No ako už bolo uvedené, aj ženám Boh dáva cenné výsady.
Šťastní vo svojich úlohách
Keď si muži i ženy plnia úlohy, ktoré im Boh dal, prináša im to šťastie. Ak manželia a manželky napodobňujú príklad Krista a jeho zboru, vedie to k šťastným manželstvám. Pavol napísal: „Manželia, stále milujte svoje manželky, podobne ako aj Kristus miloval zbor a vydal sa zaň... Nech každý jeden z vás miluje svoju manželku tak, ako sám seba.“ (Efezanom 5:25–33) Teda od manželov sa vyžaduje, aby autoritu, ktorú majú ako hlava rodiny, uplatňovali láskyplným spôsobom, nie sebecky. Kristov zbor netvoria dokonalí ľudia. Napriek tomu ho Ježiš miluje a stará sa oň. Podobne by mal aj kresťanský manžel milovať svoju manželku a starať sa o ňu.
Kresťanská manželka má mať „hlbokú úctu k svojmu manželovi“. (Efezanom 5:33) V tomto ohľade sa môže pozerať na zbor ako na príklad. V liste Efezanom 5:21–24 sa píše: „Podriaďujte sa jeden druhému v bázni pred Kristom. Manželky nech sa podriaďujú svojim manželom ako Pánovi, lebo manžel je hlavou svojej manželky, ako je aj Kristus hlavou zboru, on, ktorý je záchrancom tohto tela. Ale ako je zbor podriadený Kristovi, nech sú aj manželky svojim manželom vo všetkom.“ Hoci pre manželku niekedy môže byť ťažké podriadiť sa manželovi, mala by to urobiť, lebo „sa to patrí v Pánovi“. (Kolosanom 3:18) Podriaďovať sa manželovi bude pre ňu ľahšie, ak pamätá, že také konanie sa páči Pánu Ježišovi Kristovi.
Dokonca aj v prípade, že manžel nie je veriaci, kresťanská manželka sa mu má podriaďovať ako svojej hlave. Apoštol Peter hovorí: „Vy, manželky, buďte podriadené vlastným manželom, aby niektorí, ak nie sú poslušní slovu, boli získaní bez slova správaním svojich manželiek, pretože boli očitými svedkami vášho cudného správania spolu s hlbokou úctou.“ (1. Petra 3:1, 2) Sára, ktorá si vážila svojho manžela Abraháma, dostala výsadu porodiť Izáka a stať sa pramatkou Ježiša Krista. (Hebrejom 11:11, 12; 1. Petra 3:5, 6) Manželky, ktoré sa správajú tak ako Sára, si môžu byť isté, že Boh ich odmení.
Keď si muži i ženy spĺňajú úlohy, ktoré od Boha dostali, vládne pokoj a harmónia. Vďaka tomu pociťujú uspokojenie a šťastie. Okrem toho, keď konajú podľa biblických požiadaviek, každý z nich získava dôstojné postavenie, ktoré je spojené s výsadným miestom v Božom usporiadaní.
[Rámček na strane 7]
Ako sa pozerajú na úlohu, ktorú im zveril Boh
„Môj manžel uplatňuje svoju autoritu ako hlava rodiny láskavým spôsobom,“ hovorí Susan. „Obyčajne spolu hovoríme o rozhodnutiach, a keď rozhodne, že niečo urobíme alebo neurobíme, viem, že je to na náš úžitok. Úloha, ktorú mi Jehova v rámci svojho usporiadania dal ako kresťanskej manželke, ma skutočne robí šťastnou a naše manželstvo je vďaka tomu silné. S manželom sme si blízki a spolupracujeme na dosahovaní duchovných cieľov.“
Žena menom Mindy hovorí: „Úloha, ktorú nám Jehova zveril ako svojim služobníčkam, je jedným z dôkazov jeho lásky k nám. Cítim, že keď svojmu manželovi prejavujem česť a úctu a podporujem ho v spĺňaní si zborových povinností, prejavujem tým Jehovovi vďačnosť za toto usporiadanie.“
[Obrázky na strane 5]
V súlade s postavením muža ako hlavy Boh poveroval Noacha, Abraháma a Mojžiša rôznymi úlohami
[Obrázok na strane 7]
„Žien rozprávajúcich dobré posolstvo je veľké vojsko“