Radostne čakať na Jehovu

JEDOL si už niekedy nezrelé ovocie? Zrejme ti nechutilo. Kým ovocie dozrie, prejde istý čas. No čakať na tú chvíľu sa určite oplatí. Aj v iných situáciách stojí za to čakať. „Je dobré, aby človek čakal, áno, mlčky, na Jehovovu záchranu,“ píše sa v Biblii. (Plač Jeremiáša 3:26; Títovi 2:13) V akých ohľadoch musia kresťania čakať na Jehovu? Aký úžitok nám to môže priniesť?

Čo znamená čakať na Boha?

Ako kresťania ‚očakávame a pevne zachovávame v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. Tešíme sa na úľavu, keď Jehova spôsobí ‚zničenie bezbožných‘. (2. Petra 3:7, 12) Jehova túži ukončiť všetko zlo, ale zatiaľ to neurobil preto, aby mohli byť kresťania zachránení spôsobom, ktorý posvätí jeho meno. V Biblii sa píše: „Boh, hoci chcel prejaviť svoj hnev a oznámiť svoju moc, znášal s veľkou zhovievavosťou nádoby hnevu súce na zničenie, aby oznámil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva.“ ​(Rimanom 9:22, 23) Tak ako za dní Noacha, aj dnes Jehova vie, kedy je správny čas na záchranu jeho ľudu. (1. Petra 3:20) Preto čakať na Boha znamená aj čakať na čas, keď sa rozhodne zasiahnuť.

Pri čakaní na Jehovov deň nás niekedy môže znepokojovať, že morálne zásady vo svete čoraz viac upadajú. Vtedy je dobré zamyslieť sa nad slovami Božieho proroka Micheáša, ktorý napísal: „Verne oddaný vyhynul zo zeme a v ľudstve nie je nikto priamy.“ Potom dodal: „Ja, ja budem stále vyhliadať Jehovu. Ja budem stále čakať na Boha svojej záchrany.“ ​(Micheáš 7:2, 7) Čo to znamená „stále čakať“? Ako si môžeme udržať radosť, keď čakáme na Boha, keďže čakanie je často nepríjemné?

Čakať a zostať šťastný

Príkladom je nám v tom Jehova. Vždy bol ‚šťastným Bohom‘. (1. Timotejovi 1:11) Je šťastný, hoci čaká, pretože stále pracuje na naplnení svojho predsavzatia priviesť ľudí, ktorí ho milujú, do dokonalosti, ktorú pre ľudí zamýšľal, keď ich vytvoril. (Rimanom 5:12; 6:23) Vidí uspokojujúce výsledky svojej práce — milióny ľudí prichádzajú k pravému uctievaniu. Ježiš povedal: „Môj Otec stále pracuje až dosiaľ, i ja stále pracujem.“ ​(Ján 5:17) Robiť niečo pre druhých je základným predpokladom šťastia. (Skutky 20:35) Ani praví kresťania nečakajú nečinne, ale pomáhajú druhým spoznať Božie predsavzatie s ľudstvom.

Verní Boží služobníci vždy s radosťou chválili Boha, zatiaľ čo čakali, kým nepríde jeho čas zasiahnuť. Pouvažujme napríklad o žalmistovi Dávidovi. Prenasledoval ho kráľ, ktorému slúžil, zradil ho blízky spoločník a obrátil sa proti nemu syn. Mohol Dávid za takýchto okolností s radosťou očakávať, že v Jehovovom čase príde úľava? V 71. žalme, ktorý pravdepodobne zložil, sa píše: „Ja,  ja budem stále čakať, ja budem pridávať ku všetkej tvojej chvále. Moje ústa budú rozprávať o tvojej spravodlivosti, po celý deň o tvojej záchrane.“ ​(Žalm 71:14, 15) Dávid nečakal skľúčene, ale prejavoval radosť, pretože chválil Jehovu a posilňoval druhých, aby sa ďalej zastávali pravého uctievania. — Žalm 71:23.

Čakanie na Jehovu neprivádza človeka do zúfalstva tak ako čakanie na meškajúci autobus. Podobá sa skôr tomu, ako rodičia s radosťou čakajú, kým z ich dieťaťa nevyrastie človek, na ktorého môžu byť hrdí. Celé roky majú veľa práce — svoje dieťa školia, poučujú a naprávajú —, a to všetko s cieľom dosiahnuť žiadaný výsledok. Podobne i my, keď čakáme na Jehovu, pociťujeme radosť, keď pomáhame druhým priblížiť sa k Bohu. Aj my chceme získať Božie schválenie a napokon záchranu.

Nevzdávať sa nádeje

Čakať na Jehovu znamená stále ho milovať a slúžiť mu a pritom nestratiť nádej. To môže byť náročné. Mnohí Boží služobníci dnes žijú medzi ľuďmi, ktorí sa posmievajú každému, kto žije v súlade s vierou v Božie sľuby. Zamyslime sa však nad príkladom verných Izraelitov, ktorí počas 70-ročného vyhnanstva v Babylone nestratili nádej. Čo im v tom pomohlo? Nepochybne ich posilňovalo čítanie žalmov. Jeden povzbudzujúci žalm, ktorý bol už v tom čase zrejme zložený, znie: „Na tvoje slovo čakám. Moja duša čaká na Jehovu viac, ako strážcovia na ráno, keď vyhliadajú ráno. Nech Izrael čaká na Jehovu.“ — Žalm 130:5–7.

Židia, ktorí si udržiavali živú nádej tým, že o nej čítali a hovorili, boli odmenení, keď Babylon nakoniec padol do rúk dobyvateľov. Tisíce verných Židov sa ponáhľali do Jeruzalema. O tom čase je napísané: „Keď Jehova opäť zhromaždil sionských zajatcov... vtedy sa naše ústa naplnili smiechom.“ ​(Žalm 126:1, 2) Títo Židia sa nevzdali, ale ďalej si posilňovali vieru. A nikdy neprestali spievať chválospevy Jehovovi.

Takisto aj praví kresťania, ktorí v ‚závere systému vecí‘ čakajú na Boha, sa neprestajne usilujú, aby ich viera zostala živá. Študujú Božie Slovo, navzájom sa povzbudzujú a ďalej chvália Jehovu, keď zvestujú dobré posolstvo o jeho Kráľovstve. — Matúš 24:3, 14.

Čakať, kým naprávanie prinesie výsledky

Boží prorok Jeremiáš napísal: „Je dobré, aby človek čakal, áno, mlčky, na Jehovovu záchranu.“ ​(Plač Jeremiáša 3:26) Jeremiáš tým myslel, že je dobré, aby sa Boží ľud nesťažoval na spôsob, akým ho Jehova naprával, keď dovolil, aby bol Jeruzalem zničený.  Namiesto toho sa mal zamyslieť nad svojou neposlušnosťou a uvedomiť si potrebu zmeniť postoj. To by mu prinieslo úžitok. — Plač Jeremiáša 3:40, 42.

To, ako nám naprávanie od Jehovu prospieva, by sa dalo pripodobniť k dozrievaniu ovocia. O Božom naprávaní Biblia hovorí: „Tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť.“ ​(Hebrejom 12:11) Tak ako trvá istý čas, kým ovocie dozreje, i na to, aby sme zmenili svoj postoj vplyvom školenia od Boha, je potrebný čas. Napríklad ak sme pre nevhodné správanie prišli o nejakú výsadu v zbore, naša ochota čakať na Boha nám pomôže, aby sme neboli znechutení a nevzdali sa. Za takých okolností nás môžu povzbudiť slová, ktoré napísal Dávid pod inšpiráciou: „Byť pod [Božím] hnevom je iba na okamžik, byť pod jeho dobrou vôľou je na celý život. Večer sa azda ubytuje plač, ale ráno je tu radostné volanie.“ ​(Žalm 30:5) Keď sa usilujeme čakať na Boha a uplatňujeme rady z Božieho Slova a od Božej organizácie, príde čas na „radostné volanie“.

Zrelosť si vyžaduje čas

Ak si mladý alebo si sa nedávno dal pokrstiť, azda túžiš po zodpovedných úlohách v kresťanskom zbore. Ale kým dosiahneš duchovnú zrelosť, aby ti mohli byť zverené, prejde istý čas. Preto využi prvé roky na to, aby si v duchovnom ohľade rástol. Napríklad mladosť je vhodné obdobie na to, aby si človek prečítal celú Bibliu, získal kresťanské vlastnosti a učil sa robiť učeníkov. (Kazateľ 12:1) Ak pokorne čakáš, nastane Jehovov čas, keď ti bude zverená väčšia zodpovednosť.

Trpezlivosť musíme prejavovať aj vtedy, keď pomáhame ľuďom stať sa učeníkmi. Dielo robenia učeníkov sa podobá práci roľníka, ktorý musí zalievať semienko, kým Boh nespôsobí, aby rástlo. (1. Korinťanom 3:7; Jakub 5:7) Pestovať v srdciach druhých vieru v Jehovu a vďačnosť za to, čo pre nás robí, si vyžaduje mesiace, ba dokonca roky trpezlivého biblického štúdia. K čakaniu na Jehovu patrí aj vytrvávať, keď niekedy záujemcovia hneď priaznivo nereagujú na to, čo sa učia. Keď prejavia i najmenšie ocenenie, môže to byť známka toho, že reagujú na Jehovovho ducha. Keď budeš trpezlivý, možno zažiješ radosť, že sa z tvojho záujemcu stáva Kristov učeník. — Matúš 28:20.

Čakanie je prejavom lásky

To, že čakanie môže byť prejavom lásky a dôvery, si môžeme doložiť príkladom jednej staršej sestry, ktorá býva v púštnej oblasti v juhoamerických Andách. Okrem nej a ešte jednej svedkyne nie sú v dedine ďalší Jehovovi svedkovia. Vieš si predstaviť, ako sa tieto sestry tešia na návštevy spolukresťanov? Keď k nim šiel prvý raz cestujúci dozorca, zablúdil. Musel sa vrátiť, a tak niekoľko hodín meškal. Už bolo neskoro po polnoci, keď v diaľke uzrel dedinu. Keďže v tejto oblasti nebola vybudovaná elektrická sieť, prekvapilo ho, že vidí svetlo. Bol veľmi šťastný, keď nakoniec prišiel do dediny a zistil, že svetlo pochádzalo z olejovej lampy, ktorú držala táto staršia sestra! Bola presvedčená, že brat príde, a tak ho čakala.

S podobnou trpezlivosťou aj my radostne čakáme na Jehovu. Sme presvedčení, že dodrží svoje sľuby. A podobne ako ten cestujúci dozorca si vážime tých, ktorí s láskou čakajú na nás. Preto neprekvapuje, že aj Boh si váži tých, ktorí naňho čakajú. V Biblii sa píše: „Jehova nachádza zaľúbenie... v tých, ktorí čakajú na jeho milujúcu láskavosť.“ — Žalm 147:11.

[Obrázok na strane 18]

Ľudia, ktorí čakajú na Jehovu a vzdávajú mu pritom chválu, sú radostní