Anna nachádza pokoj mysle

ŽENA viery dvíha svoj hlas v modlitbe, ktorou chváli Jehovu. Cíti, že Boh ju pozdvihol z prachu, keď zmenil jej skľúčenosť na radosť.

Tou ženou je Anna. Čo spôsobilo takúto pozoruhodnú zmenu v jej pocitoch? Prečo je teraz taká šťastná? Aké poučenie môžeme načerpať z jej skúsenosti? Aby sme našli odpovede na tieto otázky, pouvažujme o Anninom príbehu.

Napätie v rodine

Anna je jednou z dvoch manželiek Elkánu, Lévitu, ktorý žije na území Efraima. (1. Samuelova 1:1, 2a; 1. Paralipomenon 6:33, 34) Hoci polygamia nebola súčasťou pôvodného Božieho predsavzatia s ľudstvom, pod mojžišovským Zákonom je povolená, ale platia pre ňu určité pravidlá. Elkánova rodina uctieva Jehovu, no v polygamných manželstvách často vznikajú konflikty, ako to vidno aj zo situácie v Elkánovej domácnosti.

Anna je neplodná, zatiaľ čo Peninna, druhá Elkánova manželka, má niekoľko detí. Peninna je Anninou sokyňou. — 1. Samuelova 1:2b.

Neplodnosť sa u izraelských žien považuje za pohanu a dokonca za znak toho, že taká žena je bezcenná z Božieho hľadiska. Nič však nenaznačuje, že by Annina neplodnosť bola prejavom Božej nepriazne. Peninna namiesto toho, aby sa snažila Annu utešiť, využíva skutočnosť, že ona je plodná, ako prostriedok na to, aby Annu skľučovala.

Každoročné cestovanie do Jehovovej svätyne

Napriek tomuto napätiu Elkánova rodina každoročne cestuje do Šíla, aby tam v Jehovovej svätyni predkladala obete. * Túto cestu, dlhú tam a späť asi 60 kilometrov, pravdepodobne absolvujú pešo. Toto obdobie roka musí byť pre Annu mimoriadne ťažké, keďže pri obeti spoločenstva pripadá Peninne a jej deťom niekoľko častí, zatiaľ čo ona dostáva iba jednu. Peninna využíva takéto príležitosti na to, aby Annu sužovala a vyviedla ju z rovnováhy preto, že sa zdá, že Jehova „zavrel jej lono“. Peninna takto Annu trýzni rok čo rok, takže Anna plače a nejedáva. Cesty, ktoré by mali byť radostné, sa tak pre ňu stávajú časom tiesne. Napriek tomu Anna podniká tieto cesty do Jehovovej svätyne. — 1. Samuelova 1:3–7.

Vidíš, v čom je Anna pre nás dobrým príkladom? Ako reaguješ, keď pociťuješ skľúčenosť? Izoluješ sa a vyhýbaš sa spoločnosti spoluveriacich? Anna to nerobila. Vytvorila si zvyk zhromažďovať sa s Jehovovými ctiteľmi. A rovnako by sme mali napriek skľučujúcim okolnostiam konať aj my. — Žalm 26:12; 122:1; Príslovia 18:1; Hebrejom 10:24, 25.

Elkána sa snaží utešiť Annu a podnietiť ju, aby úprimne hovorila o svojich pocitoch. „Anna, prečo plačeš a prečo neješ a prečo sa cíti tvoje  srdce zle?“ pýta sa jej. „Či nie som ti lepší ako desať synov?“ ​(1. Samuelova 1:8) Elkána pravdepodobne nevie o neláskavom správaní Peninny a Anna zrejme radšej v tichosti trpí, než by sa sťažovala. Nech je to už akokoľvek, duchovne zmýšľajúca Anna sa snaží nájsť pokoj tak, že sa v modlitbe obracia k Jehovovi.

Anna dáva slávnostný sľub

Obete spoločenstva sa jedávali v Jehovovej svätyni. Anna potom odchádza z jedálne a modlí sa k Bohu. (1. Samuelova 1:9, 10) Prosí: „Jehova vojsk, ak istotne pohliadneš na trápenie svojej otrokyne a spomenieš si na mňa a nezabudneš na svoju otrokyňu a skutočne dáš svojej otrokyni mužské potomstvo, ja ho dám Jehovovi na všetky dni jeho života, a na jeho hlavu nepríde britva.“ — 1. Samuelova 1:11.

Annina modlitba je konkrétna. Prosí o mužského potomka a slávnostne sľubuje, že tento jej syn bude zasvätený Jehovovi ako Nazarej po celý život. (4. Mojžišova 6:1–5) Takýto sľub z úst ženy musí schváliť jej manžel a z neskoršieho konania Elkánu je zjavné, že tento sľub svojej milovanej manželky schvaľuje. — 4. Mojžišova 30:6–8.

Spôsob, akým sa Anna modlí, vyvoláva u veľkňaza Éliho dojem, že je opitá. Jej pery sa chvejú, ale nepočuť žiadne slová, lebo Anna hovorí iba vo svojom srdci. Jej modlitba je mimoriadne vrúcna. (1. Samuelova 1:12–14) Predstav si, ako sa Anna cíti, keď ju Éli karhá, že je opitá! Napriek tomu Anna odpovedá veľkňazovi úctivo. Keď si Éli uvedomuje, že Anna sa modlila „z hojnosti svojich starostí a svojho súženia“, hovorí: „Kiež Boh Izraela vypočuje tvoju prosebnú žiadosť.“ ​(1. Samuelova 1:15–17) Nato Anna odchádza, naje sa a „jej tvár už [nie je] ustarostená“. — 1. Samuelova 1:18.

Čo sa z toho všetkého môžeme naučiť? Keď Jehovovi v modlitbe predkladáme svoje starosti, môžeme mu povedať, ako sa cítime, a vrúcne ho prosiť o pomoc. Ak nemôžeme urobiť nič viac, aby sme problém vyriešili, potom by sme mali nechať záležitosť v Jehovových rukách. To je to najlepšie, čo môžeme urobiť. — Príslovia 3:5, 6.

Je veľmi pravdepodobné, že po vrúcnej modlitbe pocítia Jehovovi služobníci podobný pokoj ako Anna. Apoštol Pavol v súvislosti s modlitbou napísal: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ ​(Filipanom 4:6, 7) Keď uvrhneme bremeno na Jehovu, musíme mu dať priestor, aby sa záležitosti ujal on. Potom podobne ako Anna už nemusíme byť ustarostení. — Žalm 55:22.

Syn požičaný Jehovovi

Boh teraz obracia pozornosť na Annu; Anna otehotnie a porodí syna. (1. Samuelova 1:19, 20) Je to jeden z mála prípadov, keď Boh zasiahol, aby sa mohol narodiť človek, ktorý sa mal stať jeho služobníkom. Elkánov a Annin syn Samuel sa má stať Jehovovým prorokom, ktorý má zohrať dôležitú úlohu pri zakladaní izraelského kráľovstva.

Anna nepochybne začína Samuela učiť o Jehovovi už od najútlejšieho detstva. Zabudla však na svoj slávnostný sľub? To rozhodne nie! „Hneď ako bude chlapec odstavený, privediem ho a objaví sa pred Jehovom a bude tam bývať na neurčitý čas,“ hovorí. Keď je Samuel odstavený, pravdepodobne ako trojročný alebo trochu starší, Anna ho privádza do Jehovovej svätyne, aby tam býval, presne ako sľúbila. — 1. Samuelova 1:21–24; 2. Paralipomenon 31:16.

Po predložení obete Jehovovi Anna a jej manžel privádzajú Samuela k Élimu. Je veľmi pravdepodobné, že Anna drží svojho chlapčeka  za ruku, keď Élimu hovorí: „Ospravedlň ma, môj pane! Pri živote tvojej duše, môj pane, ja som tá žena, ktorá stála u teba na tomto mieste, aby sa modlila k Jehovovi. O tohto chlapca som sa modlila, aby Jehova vypočul moju prosebnú žiadosť, o ktorú som ho žiadala. A ja som ho zase požičala Jehovovi. Po všetky dni, čo bude, je niekým vyžiadaným pre Jehovu.“ Tak sa začína Samuelova celoživotná zvláštna služba Bohu. — 1. Samuelova 1:25–28; 2:11.

Ako plynie čas, Anna určite nezabúda na Samuela. Biblia hovorí: „Matka mu tiež robievala pláštik bez rukávov a nosila mu ho rok čo rok, keď prichádzala so svojím manželom obetovať ročnú obeť.“ ​(1. Samuelova 2:19) Anna sa za Samuela istotne stále modlí. Počas každoročnej návštevy ho nepochybne povzbudzuje, aby zostal verný v konaní svojej služby Bohu.

Pri jednej takej príležitosti Éli žehná Samuelových rodičov a Elkánovi hovorí: „Kiež ti Jehova ustanoví potomstvo z tejto manželky namiesto toho požičaného, čo bolo požičané Jehovovi.“ V súlade s týmito slovami sú Anna a Elkána požehnaní ešte tromi synmi a dvoma dcérami. — 1. Samuelova 2:20, 21.

Elkána a Anna sú naozaj vynikajúcim príkladom pre kresťanských rodičov! Mnoho matiek a otcov je ochotných takpovediac požičať svojich synov a dcéry Jehovovi, keď ich povzbudzujú k službe celým časom mimo svojho domova. Takíto milujúci rodičia si zaslúžia pochvalu za obete, ktoré prinášajú. A Jehova ich odmení.

Modlitba šťastnej Anny

Aká šťastná je teraz Anna, ktorá bola predtým neplodná! V Biblii nie je zapísaných veľa modlitieb, ktoré vyslovili ženy. No v prípade Anny boli zapísané až dve. Prvá modlitba je vyjadrením jej pocitov, keď bola sužovaná a skľúčená, a druhá je radostnou modlitbou vďakyvzdania. „Moje srdce naozaj jasá v Jehovovi,“ začína Anna svoju modlitbu. Napĺňa ju radosť, že „aj neplodná porodila sedem“, a chváli Jehovu ako ‚Vyvyšovateľa, Pozdvihovateľa poníženého z prachu‘. Áno, „z jamy na popol [Jehova] dvíha chudobného“. — 1. Samuelova 2:1–10.

Táto inšpirovaná správa o Anne ukazuje, že niekedy nás iní svojou nedokonalosťou alebo zlomyseľnosťou môžu zraniť. No nesmieme dovoliť, aby nás takéto skúšky obrali o radosť zo služby Jehovovi. Jehova je Ten, kto s láskou vypočúva modlitbu, reaguje na volanie svojich verných, oslobodzuje ich z útlaku a dáva im hojnosť pokoja, ako aj ďalších požehnaní. — Žalm 22:23–26; 34:6–8; 65:2.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 17]

Anna požičala Samuela Jehovovi