Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Božie slovo a pisári v staroveku

Božie slovo a pisári v staroveku

Božie slovo a pisári v staroveku

HEBREJSKÉ PÍSMA boli dokončené koncom piateho storočia pred n. l. V priebehu nasledujúcich storočí sa židovskí učenci, najmä soferim a neskôr masoreti, prejavili ako pozorní strážcovia tohto hebrejského textu. Najstaršie biblické knihy sa však datujú do čias Mojžiša a Jozuu, tisíce rokov pred dobou soferim. Materiál, na ktorom boli tieto knihy pôvodne napísané, rýchlo podliehal skaze, a tak tieto zvitky museli byť mnohokrát odpisované. Čo vieme o profesii pisárov v tej dávnej dobe? Boli aj v starovekom Izraeli zruční odpisovači?

Najstaršími biblickými rukopismi, ktoré sú dnes k dispozícii, sú tie, ktoré sa našli medzi zvitkami od Mŕtveho mora. Niektoré z nich sa datujú do tretieho a druhého storočia pred n. l. „Nemáme k dispozícii žiadne skoršie odpisy akejkoľvek časti Biblie,“ hovorí profesor Alan R. Millard, učenec, ktorý sa špecializuje na jazyky a archeológiu Blízkeho východu. Dodáva: „Z kultúr susedných národov [Izraela] možno vidieť, ako pracovali pisári v staroveku, a to nám pomáha zhodnotiť hebrejský text a jeho históriu.“

Raní profesionálni pisári

Historické, náboženské a právne spisy, ako aj diela učencov a literárne diela v Mezopotámii vznikali už pred štyrmi tisícročiami. Školy pre pisárov prosperovali a jednou z oblastí, na ktoré sa tieto školy zameriavali, bola dôslednosť v presnosti pri odpisovaní existujúcich textov. Súčasní učenci nachádzajú v babylonských textoch, ktoré boli znova a znova odpisované celé tisícročie alebo aj dlhšie časové obdobie, iba minimálne zmeny.

Profesionálni pisári neboli len v Mezopotámii. Dielo The Oxford Encyclopedia of Archaeology in the Near East uvádza: „Babylonský pisár z druhej polovice druhého tisícročia pred n. l. by sa pravdepodobne cítil ako doma v ktoromkoľvek z mnohých centier pisárov po celej Mezopotámii, Sýrii, Kanaane a dokonca i v Egypte.“ *

Za dní Mojžiša sa profesia pisára v Egypte tešila veľkej vážnosti. Pisári neustále odpisovali literárne diela. Táto činnosť je zobrazená vo výzdobe egyptských hrobiek, ktoré sú staré viac ako štyritisíc rokov. V citovanej encyklopédii sa o pisároch tejto ranej doby uvádza: „Do [konca] druhého tisícročia pred n. l. vytvorili literárny kánon, ktorý približuje veľké civilizácie Mezopotámie a Egypta, a vytvorili základ etického kódexu pre profesionálnych pisárov.“

Do tohto „etického kódexu“ bolo zahrnuté aj používanie kolofónov, ktoré boli pripájané k hlavnému textu. Kolofóny obsahovali meno pisára a majiteľa tabuľky, dátum, zdroj originálu, z ktorého bola tabuľka odpísaná, počet riadkov a podobne. Veľmi často pisár dodal: „Podľa originálu odpísané a skontrolované.“ Tieto detaily svedčia o tom, že odpisovači v staroveku si dávali záležať na presnosti.

Profesor Millard hovorí: „Pri odpisovaní sa zjavne postupovalo podľa istého procesu [alebo metódy], k čomu patrila kontrola presnosti a korektúra; procesu, v rámci ktorého boli zaužívané prostriedky na predchádzanie chybám. Niektoré z nich, zvlášť počítanie riadkov alebo slov, sa znovu objavujú v tradíciách masoretov z raného stredoveku.“ Teda v čase Mojžiša a Jozuu boli na Blízkom východe už zaužívané spôsoby, ktoré prispievali k dôslednosti a presnosti pri odpisovaní spisov.

Mali aj Izraeliti profesionálnych pisárov? Čo je zjavné zo samotného obsahu Biblie?

Pisári v starovekom Izraeli

Mojžiš vyrastal ako člen faraónovej domácnosti. (2. Mojžišova 2:10; Skutky 7:21, 22) Podľa egyptológov k Mojžišovmu vzdelaniu patrila znalosť egyptského písma a aspoň niektoré zručnosti pisárov. Profesor James K. Hoffmeier v knihe Israel in Egypt (Izrael v Egypte) píše: „Máme dôvod veriť biblickej tradícii, ktorá pripisuje Mojžišovi schopnosť zapisovať udalosti, zostavovať záznamy o putovaní, ako aj ďalšie pisárske činnosti.“ *

Biblia sa zmieňuje aj o ďalších, ktorí v starovekom Izraeli ovládali pisárske umenie. Podľa diela The Cambridge History of the Bible (Cambridgeské dejiny Biblie) Mojžiš „ustanovil gramotných úradníkov... aby zaznamenávali rozhodnutia a záležitosti súvisiace so [spoločenskou] hierarchiou“. Tento záver je založený na 5. Mojžišovej 1:15, kde Mojžiš píše: „Vzal som preto hlavy vašich kmeňov... a dosadil som ich nad vami ako hlavy, veliteľov tisícov a veliteľov stoviek a veliteľov päťdesiatich a veliteľov desiatich a úradníkov vašich kmeňov.“ Kto boli títo úradníci?

Hebrejské slovo pre „úradníka“ sa v biblickom texte, ktorý hovorí o dobe Mojžiša a Jozuu, objavuje viackrát. Rôzni učenci vysvetľujú, že toto slovo znamená „tajomník poverený zapisovaním“, „ten, kto ‚píše‘ alebo ‚zapisuje‘“ a „úradník, ktorý pracoval pre sudcu ako zapisovateľ“. Častý výskyt tohto hebrejského slova naznačuje, že v Izraeli bolo veľa takýchto zapisovateľov alebo tajomníkov a že mali v tomto ranom období značnú zodpovednosť v spravovaní národa.

Teraz si všimnime príklad, ktorý sa týka izraelských kňazov. Dielo Encyclopaedia Judaica uvádza, že ich „náboženské i svetské povinnosti si vyžadovali, aby boli gramotní“. Napríklad Mojžiš synom Léviho prikázal: „Na konci každých siedmich rokov... prečítaš tento zákon pred celým Izraelom.“ Kňazi sa stali strážcami oficiálneho odpisu Zákona. Dávali schválenie na písanie ďalších odpisov a dohliadali naň. — 5. Mojžišova 17:18, 19; 31:10, 11.

Teraz sa zamyslime nad tým, ako bol urobený prvý odpis Zákona. Mojžiš v poslednom mesiaci svojho života Izraelitom povedal: „Keď prekročíte Jordán do krajiny, ktorú ti dáva Jehova, tvoj Boh, postavíš si veľké kamene a obieliš ich vápnom. A napíšeš na ne všetky slová tohto zákona.“ ​(5. Mojžišova 27:1–4) Po zničení miest Jericho a Ai sa Izraeliti zhromaždili pri vrchu Ébal, uprostred Zasľúbenej krajiny. Tam Jozua skutočne napísal na kamene oltára „odpis Mojžišovho zákona“. (Jozua 8:30–32) To si vyžadovalo tak pisárov, ako aj čitateľov, čo naznačuje, že Izraeliti už v tej dávnej dobe mali schopnosti a zručnosti potrebné na to, aby sa ich posvätné spisy zachovali presne.

Nakoľko presne boli odovzdávané Písma

Po dňoch Mojžiša a Jozuu boli napísané ďalšie hebrejské zvitky a robili sa ich ručné odpisy. Ako sa tieto odpisy postupne opotrebúvali a podliehali vplyvu vlhkosti či plesní, museli byť nahrádzané novými. Tento proces odpisovania pokračoval celé stáročia.

Aj keď odpisovači boli pri odpisovaní Biblie veľmi dôslední, je pochopiteľné, že určité chyby sa do textu dostali. Ale zmenili tieto ich chyby nejako podstatne biblický text? Nie. Z celkového pohľadu sú tieto chyby nepodstatné a neovplyvňujú celkovú presnosť Biblie, ako sa ukázalo kritickým porovnávaním starovekých rukopisov.

Pre kresťanov je potvrdením presnosti textov Svätých Písiem aj to, ako sa na rané biblické knihy pozeral Ježiš Kristus. Jeho vyjadrenia ako „Nečítali ste v Mojžišovej knihe?“ alebo „Či vám nedal Mojžiš Zákon?“ ukazujú, že považoval ručne odpisované kópie, ktoré boli k dispozícii v čase, keď bol na zemi, za spoľahlivé. (Marek 12:26; Ján 7:19) Okrem toho Ježiš potvrdil presnosť celých Hebrejských Písiem, keď povedal: „Musí [sa] splniť všetko napísané o mne v Mojžišovom zákone, v Prorokoch a Žalmoch.“ — Lukáš 24:44.

Preto si môžeme byť istí, že Sväté Písma boli od začiatku presne odovzdávané. Je to tak, ako pod inšpiráciou vyhlásil prorok Izaiáš: „Zelená tráva uschla, kvet zvädol; ale slovo nášho Boha, to potrvá na neurčitý čas.“ — Izaiáš 40:8.

[Poznámky pod čiarou]

^ 6. ods. Jozua, ktorý žil v polovici druhého tisícročia pred n. l., sa zmieňuje o kanaanskom meste nazývanom Kirjat-sefer, čo znamená „mesto knihy“ alebo „mesto pisára“. — Jozua 15:15, 16.

^ 12. ods. Zmienky o tom, že Mojžiš zaznamenával právne záležitosti, možno nájsť v 2. Mojžišovej 24:4, 7; 34:27, 28 a v 5. Mojžišovej 31:24–26. V 5. Mojžišovej 31:22 nachádzame zmienku o tom, že zapísal pieseň, a o tom, že zaznamenával trasu putovania v pustatine, môžeme čítať v 4. Mojžišovej 33:2.

[Obrázok na strane 18]

Egyptský pisár pri práci

[Obrázok na strane 19]

Najstaršie biblické knihy sa datujú do čias Mojžiša