Hlavné myšlienky z knihy Jeremiáš
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Jeremiáš
AKO šokujúco museli znieť Jeremiášove vyhlásenia o nešťastí jeho vlastného ľudu! Slávny chrám, ktorý bol centrom uctievania vyše tri storočia, mal byť spálený a zrovnaný so zemou. Mesto Jeruzalem a judská krajina mali zostať spustošené a ich obyvatelia mali byť odvedení do zajatia. Záznam o týchto i ďalších súdoch nachádzame v druhej najväčšej biblickej knihe, v knihe Jeremiáš. Táto kniha tiež rozpráva o tom, čo Jeremiáš osobne zažil počas svojej 67-ročnej vernej služby. Informácie nie sú predkladané v chronologickom poradí, ale tematicky.
Prečo je biblická kniha Jeremiáš pre nás zaujímavá? Jej splnené proroctvá posilňujú našu vieru v Jehovu ako v Toho, kto spĺňa svoje sľuby. (Izaiáš 55:10, 11) Jeremiášova prorocká činnosť a postoj ľudí k jeho posolstvu má obdobu aj v dnešných dňoch. (1. Korinťanom 10:11) Okrem toho záznam o tom, ako Jehova zaobchádzal so svojím ľudom, vyzdvihuje jeho vlastnosti a mal by nás hlboko ovplyvňovať. — Hebrejom 4:12.
„MÔJ ĽUD UROBIL DVE ZLÉ VECI“
Jeremiáš dostáva poverenie slúžiť ako prorok v 13. roku vlády judského kráľa Joziáša, 40 rokov pred zničením Jeruzalema v roku 607 pred n. l. (Jeremiáš 1:1, 2) Vyhlásenia oznamované hlavne v priebehu zostávajúcich 18 rokov Joziášovej vlády odhaľujú skazenosť Júdu a poukazujú na Jehovove rozsudky nad ním. „Ja z Jeruzalema narobím kopy kamenia,“ vyhlasuje Jehova, „a z judských miest narobím opustený úhor bez obyvateľa.“ (Jeremiáš 9:11) Prečo? „Lebo môj ľud urobil dve zlé veci,“ hovorí Jehova. — Jeremiáš 2:13.
Okrem toho Jeremiášovo posolstvo je aj posolstvom o obnove kajúcneho ostatku. (Jeremiáš 3:14–18; 12:14, 15; 16:14–21) Posol však nie je prijímaný priaznivo. ‚Vedúci splnomocnenec v Jehovovom dome‘ udrie Jeremiáša a dáva ho na noc do klady. — Jeremiáš 20:1–3.
Odpovede na biblické otázky:
1:11, 12 — Prečo je Jehovovo neustále bdenie nad jeho slovom spojené s ‚odnožou mandľovníka‘? Mandľovník je jedným z prvých stromov, ktoré na jar zakvitnú. Jehova v obraznom zmysle stále ‚zavčasu vstával a posielal svojich prorokov‘, aby varovali ľud a upozorňovali ho na Jehovove rozsudky, a ‚stále bdel‘, až kým sa nesplnili. — Jeremiáš 7:25.
2:10, 11 — V čom bolo konanie neverných Izraelitov nezvyčajné? Hoci pohanské národy smerom na západ ku Kittimu a smerom na východ ku Kedáru si možno prinášali bohov iných národov a pridávali ich k svojim, nikdy nebolo počuť o niečom takom, že by úplne nahradili svojich bohov cudzími. Izraeliti však opustili Jehovu a vymenili slávu živého Boha za neživé modly.
3:11–22; 11:10–12, 17 — Prečo Jeremiáš zahrnul do svojich vyhlásení aj severné desaťkmeňové kráľovstvo, hoci Samária už v roku 740 pred n. l. padla? Bolo to preto, že zničenie Jeruzalema v roku 607 pred n. l. bolo Jehovovým rozsudkom nad celým izraelským národom, nielen nad Júdom. (Ezechiel 9:9, 10) Okrem toho po páde desaťkmeňového kráľovstva boli jeho záujmy naďalej zastúpené v Jeruzaleme, keďže do posolstiev Božích prorokov boli naďalej zahŕňaní aj Izraeliti.
4:3, 4 — Čo znamená tento príkaz? Neverní Židia si potrebovali pripraviť, zmäkčiť a očistiť pôdu svojho srdca. Museli odstrániť „predkožky“ svojho srdca, čiže vykoreniť nečisté myšlienky, pocity a pohnútky. (Jeremiáš 9:25, 26; Skutky 7:51) To si vyžadovalo zmenu spôsobu života — mali prestať konať to, čo bolo zlé, a začať konať to, čo prinášalo Božie požehnanie.
4:10; 15:18 — V akom zmysle Jehova oklamal svoj spurný ľud? V Jeremiášových dňoch proroci ‚prorokovali vo falošnosti‘. (Jeremiáš 5:31; 20:6; 23:16, 17, 25–28, 32) Jehova to pripustil a nebránil im v oznamovaní zavádzajúcich posolstiev.
16:16 — Čo to znamená, že Jehova ‚posiela po mnohých rybárov‘ a „po mnohých lovcov“? Môže to znamenať, že Jehova posiela nepriateľské sily hľadať neverných Židov, nad ktorými sa chystal vykonať rozsudok. No vzhľadom na to, čo sa píše v Jeremiášovi 16:15, tento verš môže naznačovať aj hľadanie kajúcnych Izraelitov.
20:7 — V akom zmysle Jehova ‚použil svoju silu‘ proti Jeremiášovi a obalamutil ho? Keďže Jeremiáš sa pri ohlasovaní Jehovových súdov stretával s ľahostajnosťou, odmietaním a prenasledovaním, mohol mať pocit, že už nemá silu pokračovať. Ale proti takýmto sklonom Jehova použil svoju silu, keď Jeremiáša posilnil, aby pokračoval. Jehova tak obalamutil Jeremiáša v tom zmysle, že ho použil na dovŕšenie diela, o ktorom si sám prorok myslel, že ho nezvládne.
Poučenie pre nás:
1:8 Jehova môže niekedy oslobodiť svoj ľud od prenasledovania — napríklad tak, že vzbudí nezaujatých sudcov, spôsobí, aby boli nepriateľskí úradníci nahradení rozumnými, alebo tak, že dá svojim ctiteľom silu vytrvať. — 1. Korinťanom 10:13.
2:13, 18 Neverní Izraeliti urobili dve zlé veci. Opustili Jehovu, nezlyhávajúci zdroj požehnaní, spoľahlivého vedenia a ochrany. A, obrazne povedané, vysekali si vlastné cisterny tým, že sa snažili vytvoriť vojenské spojenectvo s Egyptom a Asýriou. Opustiť v dnešnej dobe pravého Boha a uprednostniť ľudské filozofie a teórie a politiku je to isté ako nahradiť „prameň živej vody“ ‚puknutými cisternami‘.
6:16 Jehova nabáda svoj spurný ľud, aby sa na chvíľu zastavil, skúmal sa a našiel cestu späť na ‚vozové cesty‘ svojich verných predkov. Nemali by sme sa aj my z času na čas preskúmať, aby sme zistili, či naozaj kráčame cestou, po ktorej Jehova chce, aby sme kráčali?
7:1–15 Židia sa spoliehali na chrám ako na nejaký ochranný amulet, no to ich nezachránilo. Mali by sme chodiť vierou, nie videním. — 2. Korinťanom 5:7.
15:16, 17 Aj my môžeme bojovať proti skľúčenosti podobne ako Jeremiáš. Môžeme to robiť tým, že budeme nachádzať radosť v usilovnom osobnom štúdiu Biblie, tým, že budeme vyvyšovať Jehovovo meno v službe, a tým, že sa budeme vyhýbať zlej spoločnosti.
17:1, 2 Hriechy judského ľudu spôsobili, že ich obete sa Jehovovi nepáčili. Mravná nečistota vedie k tomu, že obete chvály sú Jehovovi neprijateľné.
17:5–8 Ľudia a inštitúcie sú hodné našej dôvery len do určitej miery, pokiaľ konajú v súlade s Božou vôľou a Božími zásadami. Keď ide o také veci, ako je záchrana a pravý pokoj a bezpečie, je múdre vkladať dôveru iba v Jehovu. — Žalm 146:3.
20:8–11 Nemali by sme dovoliť, aby ľahostajnosť, odpor či prenasledovanie oslabili našu horlivosť v diele zvestovania o Kráľovstve. — Jakub 5:10, 11.
„SKLOŇTE ŠIJU POD JARMO BABYLONSKÉHO KRÁĽA“
Jeremiáš ohlasuje súdy nad poslednými štyrmi judskými kráľmi, ako aj nad falošnými prorokmi, zlými pastiermi a skazenými kňazmi. Pripodobňujúc verný ostatok k dobrým figám, Jehova hovorí: „Ja na nich upriem oči v dobrom.“ (Jeremiáš 24:5, 6) Tri proroctvá v 25. kapitole zhŕňajú súdy, ktoré sú podrobnejšie opísané v ďalších kapitolách.
Kňazi a proroci chcú Jeremiáša zabiť, a tak sa proti nemu sprisahajú. Jeremiáš odovzdáva posolstvo, že musia slúžiť babylonskému kráľovi. Kráľovi Cedekijahovi hovorí: „Skloňte šiju pod jarmo babylonského kráľa.“ (Jeremiáš 27:12) No „Ten, ktorý rozptýlil Izrael, sám ho zhromaždí“. (Jeremiáš 31:10) Rechabiti dostávajú za svoju vernosť sľub, že budú požehnaní. Jeremiáš je uvrhnutý „do väzby na Nádvorí stráže“. (Jeremiáš 37:21) Jeruzalem je zničený a väčšina jeho obyvateľov je odvedená do zajatia. Jeremiáš a jeho tajomník Báruch patria k tým, ktorým je dovolené zostať v krajine. Ľudia, ktorí majú strach, utekajú do Egypta napriek Jeremiášovmu varovaniu, aby to nerobili. Kapitoly 46 až 51 obsahujú Jeremiášovo posolstvo týkajúce sa národov.
Odpovede na biblické otázky:
22:30 — Znamenalo toto vyhlásenie, že právo Ježiša Krista zasadnúť na Dávidov trón bolo zrušené? (Matúš 1:1, 11) Nie, neznamenalo. Toto vyhlásenie bránilo akémukoľvek potomkovi Jehojachina, aby „sedel na Dávidovom tróne... v Judsku“. Ježiš však mal panovať z nebies, nie z trónu v Judsku.
23:33 — Čo je ‚Jehovovým bremenom‘? V Jeremiášových dňoch bolo závažné posolstvo o zničení Jeruzalema, ktoré tento prorok ohlasoval, bremenom pre jeho krajanov. Ľahostajný ľud, ktorý na tieto vyhlásenia nereagoval, bol zas bremenom pre Jehovu, a preto bol zavrhnutý. Podobne pre takzvané kresťanstvo je bremenom biblické posolstvo o jeho blížiacom sa zničení a ľudia, ktorí nedbajú na toto varovanie, sú únavným bremenom pre Boha.
31:33 — Čo to znamená, že Boží zákon je napísaný v srdci? Ak človek tak veľmi miluje Boží zákon, že pociťuje vrúcnu túžbu konať Jehovovu vôľu, potom možno povedať, že má Boží zákon napísaný v srdci.
32:10–15 — Aký účel malo to, že o tej istej kúpe boli vyhotovené dve listiny? Do listiny, ktorá zostala otvorená, bolo možné kedykoľvek nahliadnuť. Zapečatená listina poslúžila v prípade potreby na overenie presnosti tej otvorenej. Jeremiáš sa držal rozumných právnych postupov, aj keď išlo o obchod s príbuzným a spoluctiteľom, a tým nám dal príklad.
33:23, 24 — O akých ‚dvoch rodoch‘ sa tu hovorí? Jedným je kráľovský rod pochádzajúci z rodovej línie kráľa Dávida a druhým je kňazský rod pozostávajúci z potomkov Árona. Keď bol zničený Jeruzalem a Jehovov chrám, zdalo sa, že Jehova zavrhol tieto dva rody a že už nebude mať na zemi kráľovstvo ani neobnoví uctievanie.
46:22 — Prečo je hlas Egypta pripodobnený k hlasu hada? Tento opis sa môže vzťahovať buď na to, že Egypt bude so sykotom ustupovať, alebo na to, že Egypt ako národ bude ticho vzhľadom na blížiacu sa katastrofu. Táto analógia tiež ukazuje, aké márne bolo, že egyptskí faraóni nosili na hlave diadém so znázornením posvätného hada, pričom verili, že ich ochráni ich bohyňa Vadžet v podobe hada.
Poučenie pre nás:
21:8, 9; 38:19 Ešte aj v poslednej chvíli Jehova dal možnosť záchrany nekajúcnym obyvateľom Jeruzalema, ktorí si zaslúžili zomrieť. Áno, „jeho milosrdenstvá sú mnohé“. — 2. Samuelova 24:14; Žalm 119:156.
31:34 Je naozaj utešujúce vedieť, že Jehova si nepripomína hriechy tých, ktorým odpustil, aby v budúcnosti proti nim podnikol kroky.
38:7–13; 39:15–18 Jehova nezabúda na našu vernú službu, ku ktorej patrí ‚slúžiť svätým‘. — Hebrejom 6:10.
45:4, 5 Tak ako v posledných dňoch Judska, ani v „posledných dňoch“ súčasného systému vecí nie je čas hľadať „veľké veci“, ako je bohatstvo, významné postavenie či materiálne zabezpečenie. — 2. Timotejovi 3:1; 1. Jána 2:17.
JERUZALEM V PLAMEŇOCH
Je rok 607 pred n. l., čiže 11. rok kraľovania Cedekijaha. Babylonský kráľ Nabuchodonozor už 18 mesiacov oblieha Jeruzalem. Siedmeho dňa piateho mesiaca 19. roku Nabuchodonozorovej vlády ‚prichádza do‘ Jeruzalema, zrejme do tábora pred mestskými hradbami, Nebuzaradán, veliteľ telesnej stráže. (2. Kráľov 25:8) Pravdepodobne z tohto tábora Nebuzaradán skúma situáciu a plánuje stratégiu. O tri dni, desiateho dňa tohto mesiaca, ‚prichádza do‘ Jeruzalema, čiže vstupuje doň, a mesto vypáli. — Jeremiáš 52:12, 13.
Jeremiáš vo svojej knihe prináša podrobnú správu o páde Jeruzalema. Tieto udalosti boli opodstatneným dôvodom na žalospevy, ktoré nachádzame v biblickej knihe Plač Jeremiáša.
[Obrázok na strane 8]
K Jeremiášovým vyhláseniam patrilo Jehovovo posolstvo súdu proti Jeruzalemu
[Obrázok na strane 9]
Ako Jehova ‚použil svoju silu‘ proti Jeremiášovi?
[Obrázok na strane 10]
„Ako na tieto dobré figy, tak v dobrom budem hľadieť na judských vyhnancov.“ — Jeremiáš 24:5