Viera v biblické proroctvá zachraňuje život

JEŽIŠ posledný raz odchádza z jeruzalemského chrámu, keď jeden z jeho učeníkov zvolá: „Učiteľ, pozri, aké kamene a aké budovy!“ Chrám je pýchou židovského národa. Ježiš však hovorí: „Vidíš tie veľké budovy? Istotne tu nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.“ — Marek 13:1, 2.

Už predstava niečoho takého je neuveriteľná. Niektoré kamene, z ktorých je chrám postavený, sú obrovské. Okrem toho tieto Ježišove slová o chráme naznačujú, že Jeruzalem bude zničený a možno aj samotný židovský národ, pretože chrám je jeho duchovným centrom. Učeníci sa preto Ježiša ďalej pýtajú: „Povedz nám: Kedy to bude a čo bude znamením, keď to všetko má dospieť k záveru?“ — Marek 13:3, 4.

„Ešte nie je koniec,“ upozorňuje Ježiš. Najprv budú učeníci počuť o vojnách, zemetraseniach, hlade a morových nákazách na jednom mieste za druhým. Potom dramatické udalosti uvrhnú židovský národ do skazy nebývalých rozmerov, áno, bude to „veľké súženie“. Boh však zasiahne, aby zachránil ‚vyvolených‘, teda verných kresťanov. Ako? — Marek 13:7; Matúš 24:7, 21, 22; Lukáš 21:10, 11.

Vzbura proti Rímu

Uplynulo 28 rokov a kresťania v Jeruzaleme stále očakávajú koniec. Rímska ríša je zmietaná vojnami, postihujú ju zemetrasenia, šíri sa hlad a morové nákazy. (Pozri rámček na strane 9.) Judea je dejiskom mnohých občianskych a etnických konfliktov. Napriek tomu za bezpečnými jeruzalemskými múrmi vládne relatívny pokoj. Ľudia jedia, pracujú, uzatvárajú manželstvá a rodia deti, tak ako to bolo vždy. Prítomnosť obrovského chrámu vyvoláva v meste pocit stability a stálosti.

 Okolo roku 61 n. l. kresťania v Jeruzaleme dostávajú list od apoštola Pavla. Chváli ich za vytrvalosť, ale vyjadruje aj obavy, lebo ako sa zdá, niektorí v zbore strácajú pocit naliehavosti. Niektorí kresťania sú v duchovnom zmysle odvliekaní preč a ďalším chýba kresťanská zrelosť. (Hebrejom 2:1; 5:11, 12) Pavol ich nabáda: „Preto neodhadzujte svoju voľnosť reči... Lebo ešte ‚veľmi malú chvíľu‘ a ‚ten, čo prichádza, príde a nebude meškať‘. ‚Ale môj spravodlivý bude žiť na základe viery‘ a ‚ak sa odťahuje, moja duša v ňom nemá zaľúbenie‘.“ ​(Hebrejom 10:35–38) Naozaj aktuálna rada! Budú však kresťania prejavovať vieru a zostanú bdelí, pokiaľ ide o spĺňanie Ježišovho proroctva? Je koniec Jeruzalema naozaj tak blízko?

Počas nasledujúcich piatich rokov sa podmienky v Jeruzaleme neustále zhoršujú. Nakoniec v roku 66 n. l. skazený rímsky miestodržiteľ Florus berie 17 talentov zlata z posvätnej chrámovej pokladnice na „nezaplatený dlh na daniach“. To Židov rozzúri a vypukne vzbura. Do Jeruzalema sa hrnú židovskí vzbúrenci zelóti a zabíjajú tam rímskych vojakov. Potom odvážne vyhlasujú nezávislosť Judey. Judea a Rím sú teraz vo vojne!

Ani nie o tri mesiace už rímsky miestodržiteľ Sýrie Cestius Gallus pochoduje na juh s 30 000 bojovníkmi, aby potlačil židovskú vzburu. Jeho vojsko prichádza k Jeruzalemu v čase Sviatku prístreškov a rýchlo preniká cez predmestské časti. Zelóti, ktorí vidia prevahu nepriateľov, hľadajú útočište v chrámovej pevnosti. Rímski vojaci čoskoro začínajú podkopávať chrámové múry. Židia sú zhrození — pohanskí vojaci znečisťujú najsvätejšie miesto judaizmu! Kresťanom, ktorí sú v meste, to však pripomína Ježišove slová: ‚Keď uvidíte ohavnosť, že stojí na svätom mieste, potom tí, ktorí sú v Judei, nech utekajú na vrchy.‘ (Matúš 24:15, 16) Prejavia vieru v Ježišove prorocké slová a budú podnietení konať v súlade s nimi? Ich život závisí od toho, či to urobia. Ale ako majú utiecť?

Náhle a bez zjavného dôvodu Cestius Gallus sťahuje svoje vojská a ustupuje k pobrežiu. Zelóti sú mu v pätách. Súženie je nečakane ukončené! Kresťania dávajú najavo vieru v Ježišovo prorocké varovanie a utekajú z Jeruzalema do Pelly, neutrálneho mesta ležiaceho vo vrchoch na druhej strane rieky Jordán. Unikajú práve včas. Zelóti sa zakrátko vracajú do Jeruzalema a nútia zostávajúcich  obyvateľov, aby sa pripojili k ich vzbure. * Kresťania, ktorí sú teraz v bezpečí v Pelle, čakajú, ako sa budú udalosti ďalej vyvíjať.

Nastáva anarchia

O niekoľko mesiacov je už na pochode nové rímske vojsko. V roku 67 n. l. vojvodca Vespazián a jeho syn Titus mobilizujú obrovské vojsko pozostávajúce zo 60 000 bojovníkov. Nasledujúce dva roky toto vojsko nezadržateľne postupuje k Jeruzalemu a cestou drví všetko, čo sa mu stavia na odpor. Medzitým súperiace židovské frakcie v Jeruzaleme vedú kruté boje. Mestské zásoby obilia sú zničené, okolie chrámu je zrovnané so zemou a viac ako 20 000 Židov je zabitých. Vespazián spomaľuje svoj postup k Jeruzalemu a vyhlasuje: ‚Boh koná ako rímsky vojvodca lepšie ako ja; naši nepriatelia zabíjajú jeden druhého vlastnými rukami.‘

Keď zomiera rímsky cisár Nero, Vespazián odchádza do Ríma, aby si zaistil trón, a necháva Tita dokončiť túto judskú výpravu. Titus prichádza k Jeruzalemu v čase okolo Pesachu roku 70 n. l. Obkľúči ho, a tak sa obyvatelia mesta i tí, ktorí pricestovali na sviatok, ocitnú v pasci. Titovo vojsko vytína na judskom vidieku všetky stromy a okolo obliehaného hlavného mesta stavia asi sedemkilometrovú hradbu z ostrých kolov. Je to presne tak, ako predpovedal Ježiš: „Tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov a obkľúčia ťa a zo všetkých strán ťa budú tiesniť.“ — Lukáš 19:43.

V meste čoskoro nastáva hlad. Ozbrojené davy plienia domy mŕtvych a zomierajúcich. Minimálne jedna zúfalá žena zabíja a je svoje novorodeniatko, čím sa spĺňa predpoveď: „Budeš musieť jesť plod svojho brucha, telo svojich synov a svojich dcér... pre stiesnenosť a tlak, ktorým ťa zovrie tvoj nepriateľ.“ — 5. Mojžišova 28:53–57.

Nakoniec po piatich mesiacoch obliehania je Jeruzalem dobytý. Mesto so svojím slávnym  chrámom je vyplienené a vypálené a potom rozborené, až nezostane kameň na kameni. (Daniel 9:26) Zomiera okolo 1 100 000 ľudí a ďalších 97 000 je predaných do otroctva. * (5. Mojžišova 28:68) V Judei nezostáva prakticky žiaden Žid. Naozaj, je to národná pohroma, ktorá v dejinách nemá obdobu; zlom v politickom, náboženskom i kultúrnom živote Židov. *

Medzitým kresťania v Pelle vrúcne ďakujú Bohu za oslobodenie. Viera v biblické proroctvá im zachránila život!

Keď premýšľame o týchto udalostiach z minulosti, každý z nás by si mal položiť otázku: ‚Mám vieru, ktorá zachráni môj život počas blížiaceho sa veľkého súženia? Patrím k ľuďom, „ktorí majú vieru na zachovanie duše nažive“?‘ — Hebrejom 10:39; Zjavenie 7:14.

[Poznámky pod čiarou]

[Tabuľka na strane 9]

Aspekty znamenia, ktoré sa splnili v prvom storočí

VOJNY:

Galia (39 – 40 n. l.)

Severná Afrika (41 n. l.)

Británia (43 a 60 n. l.)

Arménia (58 – 62 n. l.)

Občianske a etnické konflikty v Judei (50 – 66 n. l.)

ZEMETRASENIA:

Rím (54 n. l.)

Pompeje (62 n. l.)

Malá Ázia (53 a 62 n. l.)

Kréta (62 n. l.)

HLAD:

Rím, Grécko, Egypt (okolo r. 42 n. l.)

Judea (okolo r. 46 n. l.)

MOROVÉ NÁKAZY:

Babylonia (40 n. l.)

Rím (60 a 65 n. l.)

FALOŠNÍ PROROCI:

Judea (okolo r. 56 n. l.)

[Mapa/obrázok na strane 10]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Rímska výprava v Palestíne, 67 – 70 n. l.

Ptolemais

Galilejské more

Pella

PEREA

SAMÁRIA

Jeruzalem

Soľné more

JUDEA

Cézarea

[Prameň ilustrácie]

Iba mapa: založené na mapách chránených autorskými právami Pictorial Archive (Near Eastern History) Est. and Survey of Israel

[Obrázok na strane 11]

‚Naši nepriatelia zabíjajú jeden druhého vlastnými rukami.‘ — Vespazián

[Obrázky na strane 11]

V roku 70 n. l. rímske vojsko zničilo Jeruzalem

[Pramene ilustrácií na strane 11]

Reliéf: Soprintendenza Archeologica di Roma; Vespazián: Bildarchiv Preussischer Kulturbesitz/​Art Resource, NY