Po stopách Pavla do mesta Beroa

Pavol a Sílas boli v misionárskej službe veľmi úspešní a veľké množstvo ľudí sa stalo veriacimi. Potom sa proti nim vzbúril dav. V záujme novovytvoreného zboru a bezpečnosti oboch misionárov bolo rozhodnuté, že bezodkladne opustia mesto uprostred noci. A tak okolo roku 50 n. l. utiekli Pavol a Sílas z macedónskeho prístavného mesta Tesalonika. Vydali sa na cestu do ďalšieho mesta, kde chceli zvestovať — do Beroy.

PODOBNE ako pocestný v staroveku, aj dnešný návštevník už z diaľky zbadá Berou (Véroiu), ktorá leží na východnom úpätí zeleného vrchu Bermios. Beroa sa nachádza vo vnútrozemí asi 65 kilometrov juhozápadne od Tesaloniky a približne 40 kilometrov od Egejského mora. Južne od mesta sa nachádza vrch Olymp, ktorý bol podľa mytológie sídlom hlavných bohov starovekého helénskeho panteónu.

Beroa je pre študentov Biblie zaujímavá ako miesto, kde zvestoval Pavol a obrátil mnohých na kresťanstvo. (Skutky 17:10–15) Vydajme sa teraz po Pavlových stopách a preskúmajme históriu tohto mesta.

Raná história

Nie je známe, kedy Beroa vznikla. Jej prvými obyvateľmi boli pravdepodobne kmene Frýgov, ktoré okolo siedmeho storočia pred n. l. vyhnali Macedónčania. O tri storočia získala Macedónia veľké bohatstvo z území, ktoré dobyl Alexander Veľký. V Beroi boli postavené pôsobivé hradby a budovy, ako napríklad svätyne Dia, Artemis, Apolóna, Atény a iných gréckych bohov.

Jedna historická kniha poznamenáva, že v priebehu stáročí Beroa „zohrávala významnú úlohu tak vo svojom bezprostrednom okolí, ako aj vo zvyšnej časti severného Grécka“. Zvlášť významné postavenie mesto dosiahlo za vlády poslednej macedónskej dynastie, Antigonovcov (306 – 168 pred n. l.), ktorú nakoniec zvrhol Rím.

Keď v roku 197 pred n. l. Rimania porazili kráľa Filipa V., „bola narušená stará rovnováha moci a Rím sa stal rozhodujúcou mocnosťou na východe Stredozemia,“ uvádza dielo Encyclopædia Britannica. V roku 168 pred n. l. pri meste Pydna, iba niekoľko kilometrov  od Beroy, získal istý rímsky vojvodca rozhodujúce víťazstvo nad posledným starovekým macedónskym vládcom Perseom. Ako predpovedalo biblické proroctvo, grécku svetovú veľmoc nahradil Rím. (Daniel 7:6, 7, 23) Beroa bola jedným z prvých macedónskych miest, ktoré sa po tejto bitke vzdali Rímu.

V prvom storočí pred n. l. sa Macedónia opäť stala bojiskom, tentoraz v konflikte medzi Pompeiom a Juliom Caesarom. Pompeius umiestnil svoj hlavný stan a vojsko v blízkosti Beroy.

Rozkvet pod vládou Rimanov

Počas rímskeho mieru Pax Romana mohli návštevníci v Beroi chodiť po uliciach vydláždených kamením, ktoré lemovali stĺporadia. Boli tu verejné kúpele, divadlá, knižnice a arény na gladiátorské zápasy. Mesto malo vodovod s pitnou vodou a podzemný kanalizačný systém. Beroa sa preslávila ako obchodné centrum, ktoré navštevovali obchodníci, umelci a atléti, ale prichádzali sem aj diváci na atletické preteky a iné podujatia. Cudzinci tu mohli nájsť miesta uctievania, kde mohli vykonávať rituály vlastného náboženstva. Áno, v tomto meste sa stretávali a miešali kulty celého rímskeho sveta.

K božstvám uctievaným v Beroi patrili aj rímski cisári, ktorí boli po smrti vyhlásení za bohov. Berojčanom uctievanie cisára zrejme  nebolo cudzie, pretože predtým uctievali Alexandra Veľkého, ktorému preukazovali úctu ako bohu. Jeden grécky zdroj uvádza: „Heléni [Gréci] vo východnej časti ríše boli zvyknutí prejavovať kráľovi počas jeho života pocty ako bohu, a preto s potešením uctievali aj rímskych cisárov... Na svojich minciach zobrazovali cisára ako boha s lúčovitou korunou. Velebili ho rovnakými modlitbami ako boha, s hymnami a piesňami.“ Stavali mu oltáre a chrámy a predkladali mu obete. Dokonca samotní cisári prichádzali na slávnosti spojené s kultom cisára, ktorých súčasťou boli súťaže v atletike, umení a literatúre.

Prečo bola Beroa centrom pohanského uctievania? Pretože bola sídlom Koinonu, čo bolo zhromaždenie zástupcov macedónskych miest. Títo zástupcovia sa pravidelne stretávali v Beroi, aby diskutovali o mestských a provinčných záležitostiach a pod dohľadom Ríma ich riešili. Jednou z hlavných úloh Koinonu bolo dohliadať na slávnosti spojené s kultom cisára.

Asi takéto podmienky panovali v meste, do ktorého sa vydali Pavol a Sílas po úteku z Tesaloniky. V tom čase bola Beroa už dve storočia pod rímskou nadvládou.

Do Beroy sa dostáva dobré posolstvo

Pavol začal v Beroi kázať v synagóge. Ako ho prijali? Inšpirovaná správa hovorí o tom, že Židia tam „zmýšľali šľachetnejšie ako tí v Tesalonike, lebo prijali slovo s najväčšou dychtivosťou mysle a denne starostlivo skúmali Písma, či je to tak“. (Skutky 17:10, 11) Títo Židia boli ‚šľachetní‘, teda nelipli tvrdohlavo na svojich tradíciách. Hoci to, čo počuli, bolo pre nich nové, neboli podozrievaví ani nereagovali podráždene. Neodmietli Pavlovo posolstvo, naopak, boli pozorní a nezaujato a bez predsudkov si ho vypočuli.

Ako mohli títo Židia zistiť, že to, čo Pavol vyučuje, je pravda? To, čo počuli, si overili podľa toho najspoľahlivejšieho meradla. Starostlivo a usilovne skúmali Písma. Biblický učenec Matthew Henry o tom píše: „Keďže Pavol dokazoval z písiem a odkazoval ich na Starý Zákon, aby podporil to, čo im hovoril, [Berojčania] hľadali oporu vo svojich Bibliách, pozerali si texty, na ktoré ich Pavol odkazoval, čítali si kontext, uvažovali o ich význame, porovnávali ich s inými časťami  písma, a skúmali, či to, čo Pavol z nich vyvodil, je logické a pravé a či sú jeho argumenty presvedčivé, a podľa toho sa rozhodli.“

To nebolo povrchné štúdium. Berojčania sa venovali usilovnému a neustálemu štúdiu, na ktoré si vyhradzovali čas denne, nielen v sabat.

Zamyslime sa, k čomu to viedlo. Mnohí Židia v Beroi prijali posolstvo a stali sa veriacimi. Uverilo aj viacero Grékov, medzi ktorými bolo možno aj niekoľko židovských prozelytov. To nezostalo bez povšimnutia. Keď o tom počuli Židia v Tesalonike, ponáhľali sa do Beroy, „aby znepokojili a pobúrili zástupy“. — Skutky 17:4, 12, 13.

Pavol bol nútený opustiť Berou, ale ďalej pokračoval v kázaní na iných miestach. Tentoraz nastúpil na loď, ktorá smerovala do Atén. (Skutky 17:14, 15) Napriek tomu mohol mať Pavol radosť z toho, že vďaka jeho práci sa mohlo kresťanstvo v Beroi zakoreniť. A prináša ovocie dodnes.

Áno, aj dnes sú v Beroi (Véroi) ľudia, ktorí starostlivo skúmajú Písma, aby sa ‚o všetkom uistili‘ a ‚pevne sa držali‘ toho, čo je podložené dôkazmi a čo je pravé. (1. Tesaloničanom 5:21) V meste sú dva prekvitajúce zbory Jehovových svedkov, ktoré podobne ako Pavol zvestujú a delia sa o biblické posolstvo s ďalšími. Títo svedkovia hľadajú ľudí úprimného srdca a dokazujú im z Písiem, čím nechávajú motivujúcu silu Biblie, aby pomohla všetkým, ktorí chcú spoznať Jehovu, pravého Boha. — Hebrejom 4:12.

[Mapa na strane 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Časť Pavlovej druhej misionárskej cesty

MÝZIA

Troada

Neapolis

Filipi

MACEDÓNIA

Amfipolis

Tesalonika

Beroa

GRÉCKO

Atény

Korint

ACHAJA

ÁZIA

Efez

RODOS

[Obrázok na strane 13]

Strieborná minca zobrazujúca Alexandra Veľkého ako grécke božstvo

[Prameň ilustrácie]

Minca: Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Obrázok na strane 14]

Brána do židovskej štvrte v Beroi (Véroi)

[Obrázok na strane 15]

Stará synagóga v súčasnej Beroi (Véroi)