Pole ‚sa belie k žatve‘

Na severnom cípe Južnej Ameriky je polostrov Guajira. Nachádza sa na ňom severná časť Kolumbie a severozápadná časť Venezuely. Pohromou tejto polopúšte, kde sa teplota niekedy vyšplhá na 43 stupňov Celzia, je spaľujúce slnko, ako aj to, že sú tu obmedzené zrážky. Napriek týmto podmienkam sú miestni ľudia usilovnými a produktívnymi farmármi. Klímu zmierňujú stále morské vánky a severovýchodné pasáty, ktoré návštevníkom umožňujú vychutnať si nádherné scenérie a krásne pláže.

VITAJTE v krajine Indiánov kmeňa Wayuu, ktorý má asi 305 000 príslušníkov, z čoho 135 000 žije v Kolumbii. Tento kmeň tu žil dávno pred španielskou kolonizáciou.

Indiáni kmeňa Wayuu sa živia hlavne chovom dobytka a pestovaním plodín. Venujú sa aj rybolovu a pohraničnému obchodu. Ženy sú zručnými tkáčkami látok, ktoré sú charakteristické žiarivými farbami, a ich produkty sú u turistov veľmi obľúbené.

Títo Indiáni sú známi svojou úprimnosťou a pohostinnosťou. Aj oni však žijú v „posledných dňoch, s ktorými sa [dá] ťažko vyrovnať“. (2. Timotejovi 3:1) Jedným z ich hlavných problémov je chudoba, ktorá vedie k ďalším problémom, ako je napríklad negramotnosť, podvýživa novorodencov, slabá zdravotná starostlivosť a v niektorých oblastiach zločinnosť.

Celé desaťročia cirkvi kresťanstva vysielali medzi toto domorodé obyvateľstvo misionárov. Preto väčšina škôl, v ktorých sa vzdelávajú budúci učitelia, ako aj väčšina internátnych škôl je pod kontrolou cirkví. Mnohí Indiáni kmeňa Wayuu prijali takzvané kresťanské zvyky, napríklad uctievanie sôch a obrazov či krst novorodencov, ale nevzdali sa ani presvedčenia a rituálov, ktoré majú korene v tradičnej mytológii a v poverách.

Indiáni kmeňa Wayuu sú vo všeobecnosti bohabojní ľudia a priaznivo reagujú na biblickú pravdu, ktorú vyučujú Jehovovi svedkovia. Začiatkom 80. rokov 20. storočia bolo v Guajire iba sedem domorodých svedkov, z ktorých traja žili v meste Riohacha, hlavnom meste tohto departementu. Okrem nich tu bolo ešte 20 zvestovateľov, ktorí zvestovali dobré posolstvo o Kráľovstve v španielčine.

Posolstvo v materinskom jazyku

Väčšina domorodých obyvateľov v meste Riohacha hovorí nielen svojím rodným jazykom wayuunaiki, ale v obmedzenej miere aj po španielsky. Zozačiatku sa pri zvestovaní posolstva o Kráľovstve dosahovalo len málo. Zdalo sa, že domorodci si držia odstup od arijunas, ako nazývajú tých, ktorí nepatria k ich kmeňu. Keď svedkovia navštevovali ich domovy, väčšina z nich neodpovedala po španielsky, ale vo svojom rodnom jazyku. A tak svedkovia jednoducho prešli k ďalšiemu domu.

Ale koncom roka 1994 odbočka Jehovových svedkov v Kolumbii pridelila do zboru Riohacha  skupinu zvláštnych priekopníkov, čiže služobníkov, ktorí sa naplno venujú zvestovaniu a vyučovaniu z Biblie. Títo priekopníci poprosili jedného svedka, ktorý pochádza z kmeňa Wayuu, aby ich učil jazyk wayuunaiki. Priekopníci sa naučili niekoľko jednoduchých ponúk v tomto jazyku a vyšli do obvodu. Okamžite si všimli výraznú zmenu v reakciách ľudí. Hoci títo učitelia Biblie hovorili jazykom wayuunaiki iba lámane, domácich to príjemne prekvapilo a boli ochotní počúvať, niekedy dokonca pokračovali v živom rozhovore svojou obmedzenou španielčinou!

‚Belie sa k žatve‘

Apoštol Pavol pripodobnil kresťanské dielo robenia učeníkov k starostlivosti o pole. Príslušníci kmeňa Wayuu, ktorí sami sú pestovateľmi, tomuto prirovnaniu dobre rozumejú. (1. Korinťanom 3:5–9) V obraznom zmysle sa tu pole naozaj ‚belie k žatve‘. — Ján 4:35.

Neil, Indián z kmeňa Wayuu, ktorý býval v meste Manaure, trpel následkom istej vrodenej chyby. Obviňoval z toho Boha a bol taký zúfalý, že sa pokúsil o samovraždu. Jeden svedok, ktorý kvôli svojej svetskej práci navštevoval rôzne mestá a využíval tieto príležitosti na to, aby v týchto mestách slúžil z domu do domu, mal možnosť povedať Neilovi o Jehovovom Kráľovstve. Neil mal iba 14 rokov. No svedok rozpoznal jeho záujem a začal s ním študovať Bibliu. Neil bol šťastný, keď sa dozvedel o Jehovovej milujúcej osobnosti, a pochopil, že jeho utrpenie nespôsobil Boh. Veľmi hlboko naňho zapôsobilo, keď čítal o Božom sľube pozemského raja, v ktorom už nebude chorôb. — Izaiáš 33:24; Matúš 6:9, 10.

V tom čase mala Neilova rodina spor s inou rodinou. V snahe zabezpečiť si ochranu jeho príbuzní vykonávali určité kmeňové rituály. Neil spomína: „Spočiatku som sa bál hovoriť členom rodiny o svojej novej viere, zvlášť starším, čiže hlavám rodiny, ktorí sú vo veľkej úcte.“ Neilovi rodičia sa rozzúrili, keď počuli, že sa nechce držať ich nebiblického presvedčenia ani zvykov, ktoré sú spojené so špiritizmom. Neil sa potom presťahoval do mesta Riohacha a spojil sa s tamojším zborom. Neskôr bol pokrstený. V roku 1993 bol vymenovaný za služobného pomocníka a o tri roky sa stal pravidelným priekopníkom. V roku 1997 bol vymenovaný za zborového staršieho a v roku 2000 rozšíril svoju službu a začal slúžiť ako zvláštny priekopník.

Pouvažujme aj o skúsenosti Teresy, domorodkyne z kmeňa Wayuu, ktorá začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Daniel, jej druh, sa jej vysmieval a fyzicky napádal ju aj ich tri deti. Hoci neskôr súhlasil, že začne študovať Bibliu spolu s Teresou, často aj na štyri alebo päť dní odišiel s kamarátmi, s ktorými sa opíjal. Jeho rodina trpela chudobou. Teresa bola naďalej pravidelná v štúdiu i v navštevovaní kresťanských zhromaždení. To Danielovi pomohlo pochopiť dôležitosť štúdia Biblie. Potom ich rodinu postihla tragédia. Jedno z ich detí padlo do kotla s vriacou vodou a následkom  vážnych popálenín zomrelo. Okrem toho, že Teresa sa musela vyrovnávať s hlbokým žiaľom nad stratou syna, musela bojovať aj s nátlakom priateľov a susedov, ktorí sa ju snažili donútiť, aby dodržala nebiblické pohrebné zvyky.

V tomto ťažkom období dostala táto dvojica povzbudenie a útechu od členov neďalekých zborov. Po pohrebe ich naďalej chodili utešovať svedkovia z miestneho zboru hovoriaceho jazykom wayuunaiki. Keď Daniel videl kresťanskú lásku v praxi, podnietilo ho to, aby urobil duchovný pokrok. Prestal piť a zle zaobchádzať s Teresou. Vzal si Teresu za manželku a začal usilovne pracovať, aby sa postaral o svoju rodinu. Obaja duchovne napredovali a v roku 2003 sa dali pokrstiť. Teraz vedú niekoľko biblických štúdií. Vďaka znamenitému svedectvu, ktoré Teresa vydala svojej rodine, sú teraz jej príbuzní ochotní vypočuť si svedkov, keď prídu k ich dverám. Jeden z Danielových synovcov je nepokrsteným zvestovateľom a dve jeho netere študujú Bibliu a chodia na zborové zhromaždenia. Aj jedna Teresina švagriná, ktorá tiež tragicky prišla o syna, i celá jej domácnosť prejavili záujem o štúdium Biblie.

Duchovný pokrm v jazyku wayuunaiki

V roku 1998 bola v jazyku wayuunaiki vydaná brožúra Večne sa teš zo života na zemi! * Táto brožúra sa stala veľmi cennou pomôckou pri starostlivosti o tamojšie ‚pole‘ a pri vedení domácich biblických štúdií. V roku 2003 boli urobené opatrenia s cieľom vyškoliť niekoľkých bratov, aby mohli prekladať publikácie Jehovových svedkov do jazyka wayuunaiki. Vďaka usilovnej práci skupiny prekladateľov v meste Riohacha je k dispozícii viac brožúr, čo prispieva k duchovnému rastu, ako aj k rastu v počte učeníkov hovoriacich týmto jazykom.

Od roku 2001 sa niektoré časti programu oblastného zjazdu tlmočia do jazyka wayuunaiki. Záujemcov, ktorí študujú Bibliu, vždy duchovne povzbudí, keď počujú program vo svojom materinskom jazyku. Už sa veľmi tešia na deň, keď bude v jazyku wayuunaiki aj biblická dráma.

Úrodné pole

Uribia je mesto ležiace asi 100 kilometrov na severovýchod od mesta Riohacha. V Uribii je zbor hovoriaci jazykom wayuunaiki, v ktorom je 16 zvestovateľov Kráľovstva. Mnohí z nich vynakladajú úsilie, aby sa s dobrým posolstvom dostali k Indiánom, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach. O jednej z takýchto svedeckých výprav jeden zborový starší hovorí: „Navštívili sme ranč, v ktorom je asi tucet budov s rovnou strechou a malými oknami. Každý dom má vpredu prístrešok vyrobený z yotojola, čiže z drevnatej časti kaktusa. Prístrešok chráni rodinu i návštevníkov pred spaľujúcim slnkom. Potešilo nás, že mnohí prejavili záujem, a tak sme sa dohodli, že sa vrátime a začneme viesť biblické štúdiá. Na opätovnej návšteve sme zistili, že mnohí sú negramotní. Povedali nám, že mali školu, ale pre nedostatok prostriedkov musela byť zatvorená. Človek, ktorý má školu na starosti, nám láskavo dovolil použiť jednu triedu, aby sme v nej mohli záujemcov učiť čítať a písať a tiež viesť biblické štúdiá. Šesť Indiánov z kmeňa Wayuu sa naučilo čítať a písať a ďalej robia pokroky v štúdiu Biblie. Hlboko na nás pôsobí, keď vidíme, aké ocenenie a záujem prejavujú ľudia na ranči, a tak tam plánujeme viesť zhromaždenia.“

Viacero svedkov, ktorí nie sú domorodcami, sa naučilo jazyk wayuunaiki a ich pomoc je veľmi cenená. Na polostrove Guajira je teraz osem zborov a dve skupiny, ktoré používajú tento jazyk.

Je zjavné, že Jehova toto úsilie žehná. Svedkov čaká v diele zvestovania a robenia učeníkov medzi ľuďmi z kmeňa Wayuu nepochybne ešte veľa práce. Sú tu sľubné vyhliadky na vzrast, lebo je veľa tých, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby a stávajú sa kresťanskými učeníkmi. Kiež Jehova vyšle ďalších služobníkov, aby sa starali o toto pole, ktoré ‚sa belie k žatve‘! — Matúš 9:37, 38.

[Poznámka pod čiarou]

[Mapy na strane 16]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

VENEZUELA

KOLUMBIA

GUAJIRA

Manaure

Riohacha

Uribia

[Prameň ilustrácie na strane 16]

Tábor Indiánov z kmeňa Wayuu: Victor Englebert