Prečo chodiť na zhromaždenia?

NEČAKANE, po 20 rokoch manželstva, Christine opustil manžel. Zostala sama na výchovu ôsmich detí — siedmich synov a jednej dcéry — vo veku od 7 do 18 rokov. „Všetky dôležité rozhodnutia som teraz musela robiť sama,“ hovorí. „Pod váhou tejto zodpovednosti som sa cítila preťažená a túžila som po podpore a vedení.“ Kde našla potrebnú pomoc?

„Záchranným lanom pre mňa i pre moje deti boli kresťanské zhromaždenia,“ hovorí Christine. „Na zhromaždeniach sme dostali podporu od priateľov a vedenie z Božieho Slova. Pravidelná účasť na zhromaždeniach nám pomáhala v každej dôležitej oblasti nášho rodinného života.“

V týchto ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, všetci musíme zápasiť s rôznymi skúškami. (2. Timotejovi 3:1) Možno aj ty podobne ako Christine považuješ zhromaždenia Jehovových svedkov za akési duchovné záchranné lano, za dôležitú časť svojho uctievania Jehovu. Päť zborových zhromaždení, ktoré sú naplánované každý týždeň, zrejme roznecujú tvoju lásku k Bohu, posilňujú tvoju nádej do budúcnosti a poskytujú ti biblické vedenie v tom, ako sa vyrovnávať so skúškami.

Niektorí však považujú za ťažké zúčastňovať sa na zhromaždeniach pravidelne. Na konci dňa sú vyčerpaní a už len myšlienka na to, že by sa mali preobliecť a cestovať na zhromaždenie, sa im môže zdať odstrašujúca. Niektorí zisťujú, že ich pracovné povinnosti im pravidelne bránia v účasti na zhromaždeniach. Keby mali byť prítomní na všetkých zhromaždeniach, museli by sa uspokojiť s nižším príjmom alebo by možno riskovali, že prídu o prácu. A možno sa nájdu aj takí, ktorí vynechávajú zhromaždenia preto, lebo si myslia, že určitá forma oddychu bude pre nich osviežujúcejšia než príležitosť byť v spoločnosti spolukresťanov v zbore.

Aké pádne dôvody teda máme, aby sme chodili na kresťanské zhromaždenia? Čo môžeš urobiť, aby takéto príležitosti boli pre teba osobne osviežením? Aby sme našli odpovede na tieto otázky, preskúmajme slová Ježišovho vrúcneho pozvania zaznamenaného v Matúšovi 11:28–30. Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“

 „Poďte ku mne“

Ježiš povedal: „Poďte ku mne.“ Jedným zo spôsobov, ako reagujeme na toto pozvanie, je naša účasť na zhromaždeniach. Máme závažný dôvod byť prítomní, lebo pri inej príležitosti Ježiš povedal: „Kde sa dvaja alebo traja zhromaždia v mojom mene, tam som uprostred nich.“ — Matúš 18:20.

V prvom storočí Ježiš osobne pozýval rôznych ľudí, aby ho nasledovali. Tak im dal príležitosť tešiť sa z blízkeho vzťahu s ním. Niektorí toto pozvanie okamžite prijali. (Matúš 4:18–22) Iní dovolili, aby im také veci ako hmotné záujmy zabránili prijať jeho pozvanie. (Marek 10:21, 22; Lukáš 9:57–62) Tým, ktorí sa rozhodli nasledovať ho, Ježiš adresoval tieto uisťujúce slová: „Vy ste si nevyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás.“ — Ján 15:16.

Po svojej smrti a vzkriesení Kristus už nebol fyzicky so svojimi učeníkmi. Stále však bol s nimi v tom zmysle, že usmerňoval ich činnosť a všímal si, ako reagujú na jeho rady. Napríklad asi 70 rokov po svojom vzkriesení dal rady a povzbudenie siedmim zborom v Malej Ázii. Z jeho vyjadrení vidno, že dôverne poznal silné i slabé stránky jednotlivcov v týchto zboroch. — Zjavenie 2:1–3:22.

Ježiš sa stále hlboko zaujíma o každého svojho učeníka. Sľubuje: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ ​(Matúš 28:20) My dnes žijeme v čase konca, a preto je potrebné, aby sme konali v súlade s Ježišovým pozvaním nasledovať ho. K tomu patrí okrem iného aj to, aby sme chodili na zhromaždenia pravidelne. Ježiš chce, aby sme ho počúvali a umožnili, aby nás „vyučoval“ prostredníctvom biblických prednášok a prejavov a spoločného rozboru Biblie, čo je pravidelne súčasťou našich zhromaždení. (Efezanom 4:20, 21) Reaguješ na Ježišovo pozvanie: „Poďte ku mne“?

‚Vy, ktorí sa lopotíte a ste preťažení‘

Dôležitým dôvodom, prečo chodiť na kresťanské zhromaždenia, je to, že na nich dostávame povzbudenie. (Hebrejom 10:24, 25) Istotne mnohí z nás sa ‚lopotia a sú preťažení‘ v rôznych ohľadoch. Možno si preťažený osobnými starosťami, ako sú napríklad zdravotné ťažkosti. Na kresťanských zhromaždeniach sa môžeš tešiť zo vzájomného povzbudenia so spolukresťanmi. (Rimanom 1:11, 12) Budeš napríklad počuť duchovne budujúce komentáre, bude ti pripomenutá naša biblická nádej a môžeš tiež pozorovať vieru ďalších, ktorí vytrvávajú v skúškach. To všetko ti môže pomôcť vyrovnávať sa so svojimi problémami a udržať si na ne vyrovnaný pohľad.

Zamysli sa nad vyjadrením jednej kresťanky, ktorú obmedzuje jej chronická choroba. „Moja choroba si vyžaduje, aby som trávila určitý čas v nemocnici,“ hovorí. „Chodiť na zhromaždenia po hospitalizácii býva niekedy náročné, ale to je miesto, kam patrím. Vrúcnosť a láska bratov a sestier obnovuje moju radosť a vyučovanie a usmerňovanie od Jehovu a od Ježiša dáva môjmu životu zmysel.“

„Moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký“

Všimni si, že v pasáži, ktorú teraz rozoberáme, Ježiš povedal: „Staňte sa mojimi učeníkmi“, alebo ako to uvádza napríklad preklad Reference Bible: „Učte sa odo mňa.“ Keď sa učíme od Ježiša, stávame sa jeho učeníkmi a jeho jarmo na seba berieme tým, že sa oddávame Bohu a dávame sa pokrstiť. (Matúš 28:19, 20) Ak máme zostať Ježišovými učeníkmi, pravidelná účasť na zhromaždeniach je nevyhnutná. Prečo? Lebo práve na kresťanských zhromaždeniach sa učíme o Ježišovi, o jeho učení a jeho spôsoboch a vyučovacích metódach.

Ježiš chce, aby sme niesli istý náklad. Čo je tým nákladom? Je to rovnaký náklad, aký nesie aj on sám — výsada konať Božiu vôľu. (Ján 4:34; 15:8) Ak máme poslúchať Božie prikázania, vyžaduje si to úsilie, ale nosiť tento náklad nie je príliš ťažké. Ťažký by sa mohol zdať, keby sme sa ho snažili niesť vlastnou silou. Ale  ak sa modlíme o Božieho ducha a sýtime sa duchovným pokrmom, ktorý je nám predkladaný na zhromaždeniach, dostávame od Boha „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. (2. Korinťanom 4:7) Keď sa na zhromaždenia pripravujeme a aktívne sa na nich zapájame, naša láska k Jehovovi stále silnie. A keď nás motivuje láska, potom pre nás Božie prikázania „nie sú bremenom“. — 1. Jána 5:3.

Ľudia vo všeobecnosti čelia problémom súvisiacim so zarábaním si na živobytie, zápasia so zdravotnými ťažkosťami a musia prekonávať i osobné problémy. My sa však v úsilí zvládnuť to všetko nespoliehame iba na ľudskú múdrosť. Zborové zhromaždenia nám pomáhajú, aby sme ‚prestali byť úzkostliví‘, lebo Jehova uspokojuje naše potreby a pomáha nám vyrovnávať sa s problémami. (Matúš 6:25–33) Áno, kresťanské zhromaždenia sú jedným z prejavov Božej lásky k nám.

„Ja som miernej povahy a pokorného srdca“

Ježiš mal vo zvyku navštevovať synagógu, kde sa rozoberalo Božie Slovo. Pri jednej takejto príležitosti Ježiš vzal zvitok Izaiáša a prečítal: „Jehovov duch je na mne, lebo ma pomazal, aby som oznamoval dobré posolstvo chudobným, poslal ma, aby som zvestoval oslobodenie zajatým a obnovenie zraku slepým, aby som prepustil zdrvených s úľavou, aby som hlásal Jehovov prijateľný rok.“ ​(Lukáš 4:16, 18, 19) Aké úžasné muselo byť počuť Ježiša povedať: „Dnes sa naplnilo toto písmo, ktoré ste práve počuli“! — Lukáš 4:21.

Ježiš, tento „hlavný pastier“ miernej povahy, stále dozerá na to, aby o jeho nasledovníkov bolo dobre duchovne postarané. (1. Petra 5:1–4) Pod jeho vedením „verný a rozvážny otrok“ ustanovuje mužov za pastierov v zboroch Jehovových svedkov na celom svete. (Matúš 24:45–47; Títovi 1:5–9) Títo muži ‚pasú Boží zbor‘ s miernosťou a dávajú dobrý príklad v tom, že sú pravidelne prítomní na zhromaždeniach. Vďačnosť za tieto „dary v podobe ľudí“ môžeš dať najavo svojou pravidelnou účasťou na zhromaždeniach, kde môžeš tiež povzbudzovať iných, a to tak samotnou svojou prítomnosťou, ako aj svojimi komentármi. — Skutky 15:30–33; 20:28; Efezanom 4:8, 11, 12.

„Nájdete občerstvenie pre svoje duše“

Keď chodíš na kresťanské zhromaždenia, čo môžeš urobiť, aby boli pre teba naozaj osviežujúce? Jeden spôsob, ako to dosiahnuť, je uplatniť Ježišovu radu: „Dávajte pozor, ako počúvate.“ ​(Lukáš 8:18) Ľudia, ktorí horlivo túžili učiť sa, Ježiša veľmi pozorne počúvali. Potom ho prosili, aby im vysvetlil podobenstvá, a vďaka tomu získali hlbšie porozumenie. — Matúš 13:10–16.

Aj ty môžeš napodobňovať takýchto duchovne hladných ľudí tým, že budeš pozorne počúvať prejavy na našich zhromaždeniach. (Matúš 5:3, 6) Aby si si po celý čas udržal myseľ zameranú na predkladané myšlienky, pomôže ti, ak sa budeš snažiť sledovať myšlienkovú líniu rečníka. V duchu si klaď otázky, napríklad: ‚Ako môžem tieto informácie uplatniť vo svojom živote? Ako ich môžem využiť na pomoc iným? Ako by som mohol vysvetliť túto myšlienku?‘ Vyhľadávaj si tiež biblické texty, ktoré rečník používa na podporu kľúčových myšlienok. Čím väčší pozor budeš dávať na to, ako počúvaš, tým osviežujúcejšie budú pre teba zhromaždenia.

Po zhromaždení sa o programe porozprávaj s inými. Zameraj sa na myšlienky, ktoré boli predložené, a na to, ako ich možno uplatniť. Budujúce rozhovory vedú k tomu, že zhromaždenia sú veľmi osviežujúce.

Nepochybne máme pádne dôvody na to, aby sme chodili na zhromaždenia. Premýšľaj o uvedených požehnaniach, ktoré z nich vyplývajú. Potom si polož otázku: ‚Ako ja osobne reagujem na Ježišovo pozvanie „Poďte ku mne“?‘

[Obrázky na strane 11]

Bránia ti iné činnosti v účasti na zhromaždeniach?