„Tvoje plány budú pevne založené“

ŽALMISTA Dávid sa v jednej piesni, ktorú zložil, modlil: „Stvor vo mne i čisté srdce, ó, Bože, a vlož do mňa nového ducha, stáleho. Obnov môj jasot z tvojej záchrany a kiež ma podporíš aj ochotným duchom.“ ​(Žalm 51:10, 12) Kajúcny Dávid po hriechu s Bat-šebou prosil Jehovu Boha, aby očistil jeho srdce a vložil doňho takého ducha, čiže myšlienkový sklon, ktorý by ho podnecoval konať to, čo je správne.

Naozaj je to tak, že Jehova v nás stvorí nové srdce a dá nám nového a ochotného ducha? Alebo je čisté srdce niečo, čo sa sami musíme usilovať získať a chrániť? „Srdcia skúma Jehova“, ale do akej miery zasahuje, pokiaľ ide o to, čo sa odohráva v našom vnútri? (Príslovia 17:3; Jeremiáš 17:10) Nakoľko ovplyvňuje náš život, naše pohnútky a naše konanie?

V prvých deviatich veršoch 16. kapitoly Prísloví sa osemkrát objavuje Božie meno, pričom je v nich ukázané, ako môžeme umožniť, aby náš život riadil Boh, aby tak naše ‚plány boli pevne založené‘. (Príslovia 16:3) Verše 10 až 15 upriamujú pozornosť na zodpovednosť kráľa alebo vládcu.

„Zámery srdca“ — kto je za ne zodpovedný?

„Pozemskému človeku patria zámery srdca,“ píše sa v Prísloviach 16:1a. Je jasné, že za „zámery srdca“ sme zodpovední my sami. Nie je to tak, že by Jehova zázračne formoval naše srdce alebo nám dával ochotného ducha. Je potrebné vynakladať úsilie, aby sme získali presné poznanie jeho Slova, Biblie, rozjímali o tom, čo sa učíme, a uvádzali svoje zmýšľanie do súladu s jeho zmýšľaním. — Príslovia 2:10, 11.

Dávidova prosba o „čisté srdce“ a „nového ducha“ však ukazuje, že Dávid si uvedomoval, že má hriešne sklony a potrebuje Božiu pomoc, keď chce očistiť svoje srdce. Keďže sme nedokonalí, môžeme byť v pokušení zapliesť sa do ‚skutkov tela‘. (Galaťanom 5:19–21) Na to, aby sme ‚umŕtvovali svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti‘, potrebujeme Jehovovu pomoc. (Kolosanom 3:5) Je nesmierne dôležité modliť sa k Jehovovi, aby nám pomohol nepodľahnúť pokušeniam a vykoreniť zo svojho srdca hriešne sklony!

Môžeme pomôcť aj iným, pokiaľ ide o „zámery“ ich srdca? „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom,“ hovorí Biblia, „ale jazyk múdrych je uzdravením.“ ​(Príslovia 12:18) Kedy má náš jazyk uzdravujúcu moc? Iba vtedy, keď ‚je odpoveď jazyka od Jehovu‘, čiže keď hovoríme slová pravdy, ktoré sú z duchovného hľadiska správne. — Príslovia 16:1b.

„Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie,“ hovorí Biblia. (Jeremiáš 17:9) Naše obrazné srdce má sklon k sebaospravedlňovaniu a sebaklamu. Na toto nebezpečenstvo upozorňoval Šalamún, kráľ starovekého Izraela, keď hovoril: „Všetky cesty muža sú čisté v jeho očiach, ale Jehova hodnotí duchov.“ — Príslovia 16:2.

 Láska k sebe samému by nás mohla viesť k tomu, že budeme ospravedlňovať svoje chyby, zakrývať zlé črty svojej osobnosti a zatvárať oči pred vlastným zlom. Jehovu však nemožno oklamať. On hodnotí alebo posudzuje ducha. Duch človeka je jeho prevládajúci myšlienkový sklon a je spojený so srdcom. To, akým smerom sa bude rozvíjať tento duch, do značnej miery závisí od nášho obrazného srdca, s ktorým sa spájajú také veci, ako sú naše myšlienky, pocity a pohnútky. Tohto ducha hodnotí Jehova, ktorý ‚skúma srdcia‘, a jeho posúdenie nikdy nie je poznačené uprednostňovaním ani zaujatosťou. Konáme múdro, ak si strážime svojho ducha.

„Uvaľ svoje diela na samého Jehovu“

Plánovanie si vyžaduje premýšľanie — čo súvisí s naším srdcom. Po plánoch obyčajne nasledujú skutky. Budeme vo svojich snahách úspešní? Šalamún hovorí: „Uvaľ svoje diela na samého Jehovu a tvoje plány budú pevne založené.“ ​(Príslovia 16:3) Uvaliť svoje diela na Jehovu znamená vložiť doňho svoju dôveru, spoľahnúť sa naňho, zveriť sa do jeho rúk — obrazne povedané, zložiť bremeno zo svojich pliec a zveriť ho jemu. Žalmista spieval: „Uvaľ svoju cestu na Jehovu a spoľahni sa naňho, a on sám bude konať.“ — Žalm 37:5.

Ale ak chceme, aby naše plány boli pevne založené, musia byť v súlade s Božím Slovom a prameniť z dobrých pohnútok. Okrem toho by sme sa mali modliť k Jehovovi o pomoc a podporu a svedomito sa zo všetkých síl snažiť držať biblických rád. ‚Uvrhnúť bremeno na Jehovu‘ je zvlášť dôležité, keď čelíme skúškam alebo ťažkostiam, lebo ‚on nás podporí‘. Jehova „nikdy nedovolí, aby sa spravodlivý potácal“. — Žalm 55:22.

„Jehova všetko urobil pre svoj účel“

K akým ďalším výsledkom to povedie, keď uvalíme svoje diela na Jehovu? „Jehova všetko urobil pre svoj účel,“ hovorí múdry kráľ Šalamún. (Príslovia 16:4a) Stvoriteľ vesmíru je Bohom predsavzatí. Keď uvalíme svoje diela naňho, náš život nebude márny a zbytočný; bude naplnený činnosťou, ktorá má účel a je zmysluplná. A Jehovovo predsavzatie so zemou a s ľudstvom na nej je večné. (Efezanom 3:11) On utvoril zem a stvoril ju, „aby bola obývaná“. (Izaiáš 45:18) Okrem toho, jeho pôvodné predsavzatie s ľudstvom na zemi sa určite uskutoční. (1. Mojžišova 1:28) Život v oddanosti pravému Bohu bude nekonečný a bude mať zmysel po celú večnosť.

Jehova urobil dokonca „i skazeného pre zlý deň“. (Príslovia 16:4b) V skutočnosti Jehova nestvoril zlých, lebo ‚jeho činnosť je dokonalá‘. (5. Mojžišova 32:4) Pripustil však, aby zlí začali existovať a aby ďalej žili, až kým on sám nebude považovať za vhodné vykonať nad nimi svoj nepriaznivý rozsudok. Napríklad o egyptskom faraónovi Jehova povedal: „Preto som ťa zachoval, aby som ti ukázal  svoju moc a aby sa moje meno oznámilo po celej zemi.“ ​(2. Mojžišova 9:16) Desať rán a zničenie faraóna a jeho vojsk v Červenom mori bolo naozaj pamätným prejavom Božej neporovnateľnej moci.

Jehova môže tiež ovplyvniť okolnosti takým spôsobom, aby zlí nevedomky poslúžili jeho zámeru. Žalmista povedal: „Práve ľudský zúrivý hnev ťa bude chváliť; zvyškom zúrivého hnevu sa [Jehova] opášeš.“ ​(Žalm 76:10) Jehova môže dovoliť, aby jeho nepriatelia prejavili svoj zúrivý hnev voči jeho služobníkom — ale iba do takej miery, aká je nevyhnutná na usmernenie jeho ľudu, a tým aj na jeho školenie. Čo presahuje túto mieru, Boh berie na seba.

Jehova teda podporuje svojich pokorných služobníkov. Ale ako je to s pyšnými a arogantnými ľuďmi? „Každý, kto je pyšný v srdci, je Jehovovi niečím odporným,“ hovorí kráľ Šalamún. „Ruka sa môže spojiť s rukou, a predsa človek neunikne trestu.“ ​(Príslovia 16:5) Tí, ktorí sú ‚pyšní v srdci‘, sa môžu spojiť, aby sa vzájomne podporovali, no neuniknú trestu. Preto konáme múdro, ak si rozvíjame pokoru bez ohľadu na to, aké poznanie či schopnosti azda máme alebo z akých služobných výsad sa možno tešíme.

„V bázni pred Jehovom“

Keďže sme sa narodili v hriechu, máme sklon robiť chyby. (Rimanom 3:23; 5:12) Čo nám pomôže, aby naše plány neviedli zlým smerom? V Prísloviach 16:6 sa píše: „Milujúcou láskavosťou a pravosťou sa zmieruje previnenie a v bázni pred Jehovom sa človek odvracia od zlého.“ ​(Reference Bible) Zatiaľ čo Jehova svojou milujúcou láskavosťou a pravosťou zmieruje naše hriechy, bázeň pred Jehovom slúži ako prevencia; pomáha nám vyhýbať sa páchaniu hriechov. Preto je nesmierne dôležité, aby sme si okrem lásky k Bohu a vďačnosti za jeho milujúcu láskavosť rozvíjali aj bázeň, strach, aby sme sa mu neznepáčili!

Bázeň pred Bohom budeme mať v srdci, keď si budeme rozvíjať posvätnú úctu a rešpekt voči Božej nesmiernej moci. Len sa zamyslime nad Božou mocou, ktorá sa odzrkadľuje v stvorení! Keď bola pozornosť patriarchu Jóba upriamená na moc, ktorá je zjavná z Božích stvoriteľských diel, pomohlo mu to, aby napravil svoje zmýšľanie. (Jób 42:1–6) Nepôsobí aj na nás podobne, keď čítame v Biblii správy o tom, ako Jehova zaobchádzal so svojím ľudom, a keď o nich rozjímame? Žalmista spieval: „Poďte ľudia a viďte Božie činy. Jeho počínanie voči ľudským synom vzbudzuje bázeň.“ ​(Žalm 66:5) Jehovovu milujúcu láskavosť nesmieme brať ako samozrejmosť. Keď sa Izraeliti ‚vzbúrili a ublížili Božiemu svätému duchu, Jehova sa premenil na ich nepriateľa; sám s nimi bojoval‘. (Izaiáš 63:10) Na druhej strane, „keď má Jehova potešenie v cestách muža, pôsobí, že sú s ním v pokoji i jeho nepriatelia“. (Príslovia 16:7) Akou mocnou ochranou je bázeň pred Jehovom!

„Lepšie je málo so spravodlivosťou ako hojnosť výrobkov bez práva,“ hovorí ďalej múdry kráľ Šalamún. (Príslovia 16:8) V Prísloviach 15:16 sa píše: „Lepšie je málo v bázni pred Jehovom ako hojná zásoba a s ňou zmätok.“ Úctivá bázeň pred Bohom je istotne nevyhnutná, ak máme zostať na ceste spravodlivých.

„Srdce pozemského človeka môže vymýšľať jeho cestu“

Človek bol stvorený so slobodnou vôľou, so schopnosťou rozhodnúť sa medzi správnym a nesprávnym. (5. Mojžišova 30:19, 20) S naším obrazným srdcom sa spája schopnosť zvažovať rôzne možnosti a zamerať sa na jednu alebo aj na viacero z nich. Šalamún poukazuje na to, že robenie rozhodnutí je našou zodpovednosťou, keď hovorí: „Srdce pozemského človeka môže vymýšľať jeho cestu.“ Keď už človek urobí rozhodnutie, „Jehova riadi jeho kroky“. (Príslovia 16:9) Keďže Jehova môže viesť naše kroky, je múdre, ak hľadáme  jeho pomoc v tom, aby ‚naše plány boli pevne založené‘.

Ako sme už čítali, srdce je zradné a argumenty, ktoré nám našepkáva, môžu byť zavádzajúce. Napríklad keď sa človek dopustí hriechu, jeho srdce ho môže zvádzať k sebaospravedlňovaniu. Hriešnik potom namiesto toho, aby prestal s hriešnym konaním, možno bude uvažovať, že Boh je predsa milujúci, láskavý, milosrdný a odpúšťajúci. Taký človek si vlastne v srdci hovorí: „Boh zabudol. Skryl svoju tvár. Istotne to nikdy neuvidí.“ ​(Žalm 10:11) Je však nesprávne a nebezpečné považovať Božie milosrdenstvo za samozrejmosť, akoby Boh bol povinný prejaviť ho.

„Správny jazýček váh a váhy patria Jehovovi“

Šalamún sa teraz prestáva zameriavať na srdce a skutky pozemského človeka a upriamuje pozornosť na srdce a skutky kráľa. Hovorí: „Na perách kráľa by malo byť inšpirované rozhodnutie; v súde by sa jeho ústa nemali ukázať ako neverné.“ ​(Príslovia 16:10) To určite bude platiť o Kráľovi Ježišovi Kristovi, ktorý už bol dosadený na trón. Jeho vláda nad zemou bude v súlade s Božou vôľou.

Múdry kráľ Šalamún poukazuje na zdroj spravodlivosti a práva, keď hovorí: „Správny jazýček váh a váhy patria Jehovovi; všetky kamenné závažia v mešci sú jeho dielom.“ ​(Príslovia 16:11) Správny jazýček váh a váhy sú od Jehovu. Takéto normy neurčuje kráľ podľa toho, čo sa mu páči. Keď bol Ježiš na zemi, povedal: „Sám od seba nemôžem robiť nič; ako počujem, tak súdim, a môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám vlastnú vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ Od tohto Syna, ktorému Otec ‚odovzdal všetok súd‘, môžeme očakávať dokonalú spravodlivosť. — Ján 5:22, 30.

Čo ešte možno očakávať od kráľa, ktorý reprezentuje Jehovu? „Robiť skazenosť je pre kráľov niečím odporným,“ hovorí kráľ Šalamún, „lebo trón je pevne založený spravodlivosťou.“ ​(Príslovia 16:12) V mesiášskom Kráľovstve vládnu spravodlivé Božie zásady. Toto Kráľovstvo nemá žiadne spojenectvo s ‚trónom pôsobiacim protivenstvá‘. — Žalm 94:20; Ján 18:36; 1. Jána 5:19.

Získať kráľovu priazeň

Ako by sa mali správať poddaní vznešeného kráľa? Šalamún hovorí: „Vznešený kráľ má potešenie v spravodlivých perách a miluje toho, kto hovorí priamo. Zúrivý hnev kráľa znamená poslov smrti, ale múdry muž je ten, kto ho odvráti.“ ​(Príslovia 16:13, 14) Dnešní Jehovovi ctitelia si berú k srdcu tieto slová a naplno sa zapájajú do diela hlásania Kráľovstva a robenia učeníkov. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Vedia, že keď takto používajú svoje pery, prináša to radosť mesiášskemu Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Ak bolo múdre, keď sa človek snažil o priazeň mocného ľudského kráľa a robil všetko pre to, aby sa mu neznepáčil, o čo dôležitejšie je usilovať sa o schválenie mesiášskeho Kráľa!

„Vo svetle kráľovej tváre je život,“ pokračuje Šalamún, „a jeho priazeň je ako oblak jarného dažďa.“ ​(Príslovia 16:15) Výraz ‚svetlo kráľovej tváre‘ znamená jeho priazeň, rovnako ako ‚svetlo Jehovovej tváre‘ naznačuje Božiu priazeň. (Žalm 44:3; 89:15) Tak ako dažďové mraky sú určitou zárukou, že bude dostatok vody, ktorá pomôže, aby dozrela úroda, aj priazeň kráľa je určitou zárukou dobrých vecí, ktoré majú prísť. Pod vládou mesiášskeho Kráľa bude hojnosť požehnaní a blahobyt, podobne ako to v malom meradle bolo za vlády kráľa Šalamúna. — Žalm 72:1–17.

Zatiaľ čo čakáme, kým Božie Kráľovstvo prevezme moc nad všetkými záležitosťami pod slnkom, prosme Jehovu, aby nám pomáhal očisťovať si srdce. Vkladajme tiež v neho dôveru a rozvíjajme si zbožnú bázeň. Potom môžeme mať istotu, že ‚naše plány budú pevne založené‘. — Príslovia 16:3.

[Obrázok na strane 18]

V akom zmysle Jehova urobil „skazeného pre zlý deň“?